|
+PRÍLOHA V |
PRÍLOHA V
PRÍLOHA V
1. STAV POVRCHOVEJ VODY 1.1. Prvky kvality klasifikácie ekologického stavu 1.1.1. Rieky Biologické prvky Zloženie a početnosť vodnej flóry Zloženie a početnosť fauny bentických bezstavovcov Zloženie, početnosť a veková štruktúra rybej fauny Hydromorfologické prvky podporujúce biologické prvky Hydrologický režim veľkosť a dynamika toku vody spojenie s útvarmi podzemnej vody Priechodnosť riek Morfologické podmienky premenlivosť hĺbky a šírky koryta rieky štruktúra a substrát koryta rieky štruktúra príbrežného pásma Všeobecné fyzikálno-chemické prvky podporujúce biologické prvky Teplotné podmienky Kyslíkové pomery Soľnosť Acidobázický stav Živinové podmienky 1.1.2. Jazerá Biologické prvky Zloženie, početnosť a biomasa fytoplanktónu Zloženie a početnosť inej vodnej flóry Zloženie a početnosť fauny bentických bezstavovcov Zloženie, početnosť a veková štruktúra rybej fauny Hydromorfologické prvky podporujúce biologické prvky Hydrologický režim veľkosť a dynamika toku vody čas zdržania vody spojenie s útvarom podzemnej vody Morfologické podmienky premenlivosť hĺbky jazera množstvo, štruktúra a substrát dna jazera štruktúra brehu jazera Všeobecné fyzikálno-chemické prvky podporujúce biologické prvky Priehľadnosť Teplotné podmienky Kyslíkové pomery Soľnosť Acidobázický stav Živinové podmienky 1.1.3. Brakické vody Biologické prvky Zloženie, početnosť a biomasa fytoplanktónu Zloženie a početnosť inej vodnej flóry Zloženie a početnosť fauny bentických bezstavovcov Zloženie, početnosť a veková štruktúra rybej fauny Hydromorfologické prvky podporujúce biologické prvky Morfologické podmienky premenlivosť hĺbky množstvo, štruktúra a substrát dna štruktúra prílivového pásma Prílivový a odlivový režim prúdenie sladkej vody vystavenie vlnobitiu Všeobecné fyzikálno-chemické prvky podporujúce biologické prvky Priehľadnosť Teplotné podmienky Kyslíkové pomery Soľnosť Živinové podmienky 1.1.4. Pobrežné vody Biologické prvky Zloženie, početnosť a biomasa fytoplanktónu Zloženie a početnosť inej vodnej flóry Zloženie a početnosť fauny bentických bezstavovcov Hydromorfologické prvky podporujúce biologické prvky Morfologické podmienky premenlivosť hĺbky štruktúra a substrát dna pobrežia štruktúra prílivového pásma Prílivový a odlivový režim smer prevládajúcich prúdov vystavenie vlnobitiu Všeobecné fyzikálno-chemické prvky podporujúce biologické prvky Priehľadnosť Teplotné podmienky Kyslíkové pomery Soľnosť Živinové podmienky 1.1.5. Umelé a výrazne zmenené útvary povrchovej vody Prvky kvality využiteľné pre umelé a výrazne zmenené útvary povrchovej vody budú tie, ktoré sú použiteľné pre tú zo štyroch kategórií prírodných povrchových vôd, ktorá sa najviac podobá na príslušný výrazne zmenený alebo umelý vodný útvar. 1.2. Normatívne definície klasifikácií ekologického stavu Tabuľka 1.2. Všeobecná definícia pre rieky, jazerá, brakické vody a pobrežné vody
V nasledujúcom texte je uvedená všeobecná definícia ekologickej kvality. Pre účely klasifikácie sú hodnoty pre prvky kvality ekologického stavu pre každú kategóriu povrchovej vody uvedené v nasledujúcich tabuľkách 1.2.1 až 1.2.4.
Vody dosahujúce horší ako priemerný stav budú klasifikované ako vody v zlom alebo veľmi zlom stave. Vody, ktoré vykazujú znaky veľkých zmien hodnôt biologických prvkov kvality pre daný typ útvaru povrchovej vody a v ktorých sa príslušné biologické spoločenstvá podstatne líšia od spoločenstiev bežných pre daný typ útvaru povrchovej vody v nenarušených podmienkach, budú klasifikované ako vody v zlom stave. Vody, ktoré vykazujú znaky vážnych zmien hodnôt biologických prvkov kvality pre daný typ útvaru povrchovej vody a v ktorých chýbajú veľké časti príslušných biologických spoločenstiev bežných pre daný typ útvaru povrchovej vody v nenarušených podmienkach, budú klasifikované ako vody vo veľmi zlom stave. 1.2. Definície veľmi dobrého, dobrého a priemerného ekologického stavu riek
Biologické prvky kvality
Hydromorfologické prvky kvality
Všeobecné fyzikálno-chemické prvky kvality
1.2.2. Definície veľmi dobrého, dobrého a priemerného ekologického stavu jazier
Biologické prvky kvality
Hydromorfologické prvky kvality
Všeobecné fyzikálno-chemické prvky kvality
1.2.3. Definície veľmi dobrého, dobrého a priemerného ekologického stavu brakických vôd
Biologické kvalitatívne prvky
Hydromorfologické prvky kvality
Všeobecné fyzikálno-chemické prvky kvality
1.2.4. Definície veľmi dobrého, dobrého a priemerného ekologického stavu pobrežných vôd
Biologické prvky kvality
Hydromorfologické prvky kvality
Všeobecné fyzikálno-chemické prvky kvality
1.2.5. Definície maximálneho, dobrého a priemerného ekologického potenciálu výrazne zmenených alebo umelých vodných útvarov
▼M8 ————— 1.3. Monitorovanie ekologického stavu a chemického stavu povrchových vôd Monitorovacia sieť povrchových vôd bude vytvorená v súlade s požiadavkami článku 8. Monitorovacia sieť bude navrhnutá tak, aby zabezpečila zosúladený a úplný prehľad ekologického a chemického stavu v každom povodí a aby umožnila klasifikáciu vodných útvarov do piatich tried v súlade s normatívnymi definíciami v časti 1.2. Mapu alebo mapy s vyznačenou monitorovacou sieťou povrchovej vody poskytnú členské štáty v plánoch vodohospodárskeho manažmentu povodia. Na základe charakterizácie a hodnotenia dopadu vykonaného v súlade s článkom 5 a prílohou II zavedú členské štáty program inšpekčného monitorovania a program prevádzkového monitorovania pre každé obdobie, na ktoré sa vzťahuje plán vodohospodárskeho manažmentu povodia. Členské štáty budú musieť v niektorých prípadoch zaviesť aj programy prieskumného monitorovania. Členské štáty budú monitorovať ukazovatele, ktoré sú indikatívne pre stav každého relevantného kvalitatívneho prvku. Pri výbere ukazovateľov biologických kvalitatívnych prvkov členské štáty určia primeranú taxonomickú úroveň potrebnú na dosiahnutie dostatočnej spoľahlivosti a presnosti klasifikácie kvalitatívnych prvkov. Odhady miery spoľahlivosti a presnosti výsledkov získaných monitorovacími programami budú uvedené v pláne. Ak monitorovacia sieť zahŕňa namiesto lokálnych miest odberu vzoriek pozorovanie zeme a diaľkové snímanie alebo iné inovačné techniky, musí mapa monitorovacej siete obsahovať informácie o prvkoch kvality a vodných útvaroch alebo skupinách vodných útvarov, ktoré boli monitorované takýmito monitorovacími metódami. Uvedie sa odkaz na CEN, ISO alebo iné medzinárodné alebo vnútroštátne normy, ktoré sa uplatnili s cieľom zabezpečiť, aby získané časové a priestorové údaje boli také spoľahlivé ako údaje, ktoré sa získali použitím konvenčných metód monitorovania v lokálnych miestach odberu vzoriek a miestach merania. Členské štáty môžu vo vhodných prípadoch uplatňovať pasívne metódy odberu vzoriek na monitorovanie chemických znečisťujúcich látok, najmä na účely skríningu a dlhodobého hodnotenia, pod podmienkou, že sa týmito metódami odberu vzoriek nepodhodnocujú koncentrácie znečisťujúcich látok, na ktoré sa vzťahujú normy environmentálnej kvality, a tak sa spoľahlivo identifikuje „nedosiahnutie dobrého stavu“, a že chemická analýza vzoriek vody, bioty alebo sedimentu v súlade s uplatnenými normami environmentálnej kvality sa vykoná vždy, keď sa takýto nedostatok zistí. Členské štáty môžu za rovnakých podmienok uplatňovať aj metódy monitorovania založeného na účinkoch. 1.3.1. Návrh inšpekčného monitorovania Cieľ Členské štáty zavedú programy inšpekčného monitorovania s cieľom získania informácií pre:
—
doplnenie a potvrdenie platnosti postupu hodnotenia dopadu na životné prostredie popísaného v prílohe II,
—
účelný a účinný návrh budúcich monitorovacích programov,
—
hodnotenie dlhodobých zmien prírodných podmienok a
—
hodnotenie dlhodobých zmien spôsobených antropogénnou činnosťou.
Výsledky takéhoto monitorovania sa posúdia a v kombinácii s postupom hodnotenia dopadu popísaným v Prílohe II sa použijú na určenie požiadaviek pre monitorovacie programy v súčasných a budúcich plánoch vodohospodárskeho manažmentu povodia. Výber monitorovacích miest Inšpekčné monitorovanie sa bude uskutočňovať v dostatočnom počte útvarov povrchových vôd tak, aby umožnilo hodnotenie celkového stavu povrchových vôd v rámci každého povodia alebo čiastkového povodia v každom správnom území povodia. Členské štáty pri výbere týchto útvarov zabezpečia, aby sa monitorovanie podľa možnosti robilo v miestach, kde:
—
veľkosť prietoku vody je významná v správnom území povodia ako celku; vrátane miest na veľkých riekach, ktorých plocha povodia je väčšia ako 2 500 km2,
—
množstvo prítomnej vody je významné pre celú správnu oblasť povodia vrátane veľkých jazier a vodných nádrží,
—
významné vodné útvary presahujú hranicu členského štátu,
—
sú určené miesta rozhodnutím o výmene informácií 77/795/EHS, a
na takých ostatných miestach, ktoré sú potrebné pre odhad prenosu zaťaženia znečisťujúcimi látkami cez hranice členského štátu a do morského prostredia. Výber prvkov kvality Inšpekčné monitorovanie sa vykonáva v každom monitorovacom mieste počas jedného roka v období, na ktoré sa vzťahuje plán manažmentu povodia. Inšpekčné monitorovanie zahŕňa:
a)
indikatívne ukazovatele všetkých biologických prvkov kvality;
b)
indikatívne ukazovatele všetkých hydromorfologických prvkov kvality;
c)
indikatívne ukazovatele všetkých všeobecných fyzikálno-chemických prvkov kvality;
d)
prioritné látky vypúšťané či inak ukladané do povodia alebo čiastkového povodia;
e)
znečisťujúce látky špecifické pre povodie. Ak však predchádzajúce inšpekčné monitorovanie ukázalo, že príslušný útvar dosiahol dobrý stav a z preskúmania vplyvov ľudskej činnosti podľa prílohy II nevyplýva žiadny dôkaz o tom, že sa tieto vplyvy na daný útvar zmenili, inšpekčné monitorovanie sa vykoná raz počas obdobia, na ktoré sa vzťahujú tri po sebe nasledujúce plány manažmentu povodia. 1.3.2. Návrh prevádzkového monitorovania Prevádzkové monitorovanie sa uskutoční v prípade všetkých vodných útvarov, ktoré boli buď na základe posúdenia vplyvu uskutočneného v súlade s prílohou II, alebo inšpekčného monitorovania označené ako útvary ohrozené z hľadiska splnenia environmentálnych cieľov podľa článku 4, a v prípade vodných útvarov, do ktorých sa vypúšťajú či inak ukladajú prioritné látky alebo do ktorých sa vo významných množstvách vypúšťajú či inak ukladajú znečisťujúce látky špecifické pre povodie. Monitorovacie miesta pre prioritné látky sa vyberú podľa špecifikácie uvedenej v právnych predpisoch, ktoré upravujú príslušnú environmentálnu normu. Vo všetkých ostatných prípadoch, vrátane prioritných látok, pre ktoré sa v takýchto právnych predpisoch neuvádzajú žiadne pokyny, sa monitorovacie miesta vyberú takto:
—
zistiť stav tých útvarov, ktoré boli identifikované ako rizikové s ohľadom na možnosť nesplnenia ich environmentálnych cieľov a
—
vyhodnotiť každú zmenu stavu takýchto útvarov, ktorá vyplynie z programov opatrení.
Program možno počas obdobia plánu vodohospodárskeho manažmentu povodia upraviť na základe informácií získaných ako súčasť požiadaviek prílohy II alebo ako súčasť tejto prílohy, najmä aby sa umožnilo zníženie frekvencie v prípade, ak sa zistí, že dopad nie je významný alebo ak sa odstránil príslušný vplyv. Výber monitorovacích miest Prevádzkové monitorovanie sa uskutoční vo všetkých vodných útvaroch, ktoré boli buď na základe hodnotenia dopadu uskutočneného v súlade s prílohou II alebo inšpekčného monitorovania označené ako útvary ohrozené z hľadiska splnenia environmentálnych cieľov podľa článku 4 a vo vodných útvaroch, do ktorých sa vypúšťajú látky zo zoznamu prioritných látok. Monitorovacie miesta pre látky zo zoznamu prioritných látok sa vyberú podľa špecifikácie uvedenej v právnych predpisoch, ktoré upravujú príslušnú environmentálnu normu. Vo všetkých ostatných prípadoch, vrátane látok zo zoznamu prioritných látok, pre ktoré takéto právne predpisy neuvádzajú žiadne pokyny, sa monitorovacie miesta vyberú nasledujúcim spôsobom:
—
pre útvary ohrozené významnými bodovými zdrojmi znečistenia dostatočný počet monitorovacích miest v každom útvare tak, aby bolo možné hodnotiť veľkosť a vplyv bodového zdroja. Ak je útvar vystavený vplyvu väčšieho počtu bodových zdrojov znečistenia, monitorovacie miesta je možné vybrať tak, aby sa vyhodnotila veľkosť a dopad týchto vplyvov ako celku,
—
pre útvary ohrozené významnými plošnými zdrojmi dostatočný počet monitorovacích miest vo vybraných útvaroch tak, aby bolo možné hodnotiť veľkosť a vplyv plošných zdrojov. Útvary sa vyberú tak, aby boli reprezentatívne pre relatívne riziká výskytu difúznych zdrojov znečistenia a relatívne riziká nedosiahnutia dobrého stavu povrchovej vody,
—
pre útvary ohrozené významným hydromorfologickým vplyvom dostatočný počet monitorovacích miest vo vybraných útvaroch tak, aby sa dala vyhodnotiť veľkosť a dopad daných hydromorfologických vplyvov. Útvary sa vyberú tak, aby indikovali celkový dopad hydromorfologického vplyvu, ktorému sú vystavené všetky útvary.
Výber prvkov kvality Na hodnotenie veľkosti vplyvu, ktorému sú útvary povrchovej vody vystavené, členské štáty budú monitorovať tie kvalitatívne prvky, ktoré sú indikatívne pre vplyvy, ktorým je útvar alebo útvary vystavené. Aby bolo možné vyhodnotiť dopad týchto tlakov, členské štáty budú monitorovať relevantné ukazovatele a látky:
—
indikatívne ukazovatele biologických kvalitatívnych prvkov alebo prvkov, ktoré sú najcitlivejšie na vplyvy, ktorým sú vodné útvary vystavené,
—
všetky prioritné látky vypúšťané alebo inak ukladané do vodných útvarov a všetky znečisťujúce látky špecifické pre povodie vypúšťané alebo inak ukladané do vodných útvarov vo významných množstvách,
—
indikatívne ukazovatele toho hydromorfologického prvku kvality, ktorý je najcitlivejší na daný vplyv.
1.3.3. Návrh prieskumného monitorovania Cieľ Prieskumné monitorovanie sa uskutoční:
—
tam, kde nie sú známe príčiny akýchkoľvek prekročení,
—
tam, kde inšpekčné monitorovanie naznačí, že ciele stanovené pre vodný útvar v článku 4 sa pravdepodobne nedosiahnu a ešte nebolo zavedené prevádzkové monitorovanie na zistenie príčin, prečo vodný útvar alebo vodné útvary nedosiahnu environmentálne ciele, alebo
—
s cieľom zistenia veľkosti a dopadov havarijného znečistenia,
a bude poskytovať informácie na vypracovanie programu opatrení na dosiahnutie environmentálnych cieľov a nevyhnutných opatrení na nápravu účinkov havarijného znečistenia. 1.3.4. Frekvencia monitorovania Indikatívne ukazovatele fyzikálno-chemických kvalitatívnych prvkov by sa mali sledovať s frekvenciou uvedenou v tabuľke nižšie, pokiaľ nebudú na základe technických znalostí a odborného posúdenia zdôvodnené väčšie intervaly inšpekčného monitorovania. Pre biologické a hydromorfologické kvalitatívne prvky by sa monitorovanie malo uskutočniť aspoň raz počas inšpekčného monitorovania. Pre prevádzkové monitorovanie určia členské štáty frekvenciu monitorovania každého ukazovateľa tak, aby monitorovanie poskytlo dostatočné údaje pre spoľahlivé vyhodnotenie stavu príslušného kvalitatívneho prvku. Monitorovanie by sa malo spravidla uskutočňovať v intervaloch, ktoré nie sú väčšie ako intervaly uvedené v nasledujúcej tabuľke, pokiaľ to nebude odôvodnené na základe technických znalostí a odborného posúdenia. Frekvencia sa zvolí tak, aby sa dosiahol prijateľný stupeň spoľahlivosti a presnosti. Odhady spoľahlivosti a presnosti daného monitorovacieho systému sa uvedú v pláne vodohospodárskeho manažmentu povodia. Frekvencie monitorovania sa v prípade potreby upravia tak, aby zohľadňovali premenlivosť ukazovateľov vyplývajúcu z výkyvov antropogénnych i prírodných podmienok. Obdobie monitorovania sa vyberá tak, aby sa zohľadnil vplyv sezónnych výkyvov vo využívaní látky alebo hladín vody na výsledky monitorovania, a tým sa zabezpečilo, že výsledky budú účinne odzrkadľovať všetky zmeny vo vodnom útvare spôsobené antropogénnym tlakom a klimatickými výkyvmi. Pokiaľ ide o prioritné látky, ktorých koncentrácia v dôsledku sezónnych výkyvov pri ich používaní pravdepodobne dosiahne vrchol v krátkych obdobiach, monitorovanie sa podľa potreby vykonáva počas týchto období špičky v kratších intervaloch ako v prípade iných látok s cieľom získať primerané informácie o koncentrácii týchto látok.
1.3.5. Doplnkové požiadavky na monitorovanie chránených oblastí Vyššie uvedené monitorovacie programy budú doplnené, aby sa splnili tieto požiadavky: Miesta odberu pitnej vody Útvary povrchovej vody určené podľa článku 7, ktoré poskytujú v priemere viac ako 100 m3 za deň, budú určené ako monitorovacie miesta a bude sa na nich uskutočňovať také doplnkové monitorovanie, aké môže byť potrebné na splnenie požiadaviek uvedeného článku. V takýchto útvaroch sa budú monitorovať všetky vypúšťané prioritné látky a všetky ostatné látky vypúšťané vo významných množstvách, ktoré by mohli ovplyvniť stav vodného útvaru a ktoré sa kontrolujú podľa ustanovení smernice o pitnej vode. Monitorovanie sa bude uskutočňovať v súlade s nasledujúcimi frekvenciami:
Chránené oblasti biotopov a miest výskytu druhov Vodné útvary, ktoré tvoria tieto oblasti, budú zahrnuté do programu prevádzkového monitorovania uvedeného vyššie, ak na základe hodnotenia dopadov a inšpekčného monitorovania boli identifikované ako ohrozené z hľadiska splnenia environmentálnych cieľov podľa článku 4. Monitorovanie sa uskutoční pre vyhodnotenie veľkosti a dopadu všetkých relevantných významných vplyvov na tieto útvary a v prípade potreby aj na vyhodnotenie zmien stavu takýchto útvarov vyplývajúcich z programov opatrení. Monitorovanie bude pokračovať dovtedy, kým tieto oblasti nesplnia požiadavky vzťahujúce sa na vodu v právnych predpisoch, podľa ktorých boli chránené oblasti vyhlásené a kým tieto oblasti nesplnia ciele podľa článku 4. 1.3.6. Metódy používané na monitorovanie ukazovateľov jednotlivých typov vodných útvarov musia byť v súlade s uvedenými medzinárodnými normami, pokiaľ sa vzťahuje na monitorovanie, alebo s takými národnými alebo medzinárodnými normami, ktoré zabezpečia získavanie údajov rovnakej vedeckej kvality a porovnateľnosti. Normy pre odber vzoriek prvkov biologickej kvality Generické metódy na použitie so špecifickými metódami uvedenými v normách týkajúcich sa týchto prvkov biologickej kvality:
Normy pre fytoplanktón
Normy pre makrofyty a fytobentos
Normy pre bentické bezstavovce
Normy pre ryby
Normy pre hydromorfologické ukazovatele
Normy pre fyzikálno-chemické ukazovatele Všetky príslušné normy CEN/ISO. 1.4. Klasifikácia a prezentácia ekologického stavu 1.4.1. Porovnateľnosť výsledkov biologického monitorovania
i)
Členské štáty zriadia systémy monitorovania s cieľom odhadu hodnôt biologických kvalitatívnych prvkov špecifikovaných pre každú kategóriu povrchovej vôd alebo pre výrazne zmenené a umelé útvary povrchovej vody. Pri aplikácii nižšie uvedeného postupu vo výrazne zmenených alebo umelých vodných útvaroch odkazy na ekologický stav by sa mali chápať ako odkazy na ekologický potenciál. Takéto systémy môžu využívať jednotlivé druhy alebo skupiny druhov, ktoré sú reprezentatívne pre kvalitatívny prvok ako celok.
ii)
Aby sa zabezpečila porovnateľnosť takýchto monitorovacích systémov, výsledky systémov používaných každým členským štátom sa pre účely klasifikácie ekologického stavu vyjadria ako ekologické kvalitatívne pomery. Tieto pomery budú predstavovať vzťah medzi hodnotami biologických ukazovateľov pozorovaných v danom útvare povrchovej vody a hodnotami týchto ukazovateľov v referenčných podmienkach platných pre tento útvar. Pomer bude vyjadrený ako číselná hodnota v rozsahu od nuly do jedna, pričom veľmi dobrý ekologický stav predstavujú hodnoty blízke jednej a zlý ekologický stav hodnoty blízke nule.
iii)
Každý členský štát rozdelí stupnicu pomeru ekologickej kvality pre svoj monitorovací systém pre každú kategóriu povrchovej vody do piatich tried, od veľmi dobrého po zlý ekologický stav v súlade s definíciou uvedenou v odseku 1.2 tak, že každej hranici medzi triedami priradí číselnú hodnotu. Číselná hodnota pre hranicu medzi triedami veľmi dobrého a dobrého stavu a hodnota pre hranicu medzi dobrým a priemerným stavom sa stanoví medzikalibračným porovnaním popísaným nižšie.
iv)
Komisia sprostredkuje toto medzikalibračné porovnanie, aby sa zabezpečil súlad hraničných hodnôt medzi jednotlivými triedami a normatívnymi definíciami uvedenými v odseku 1.2 a ich porovnateľnosť medzi jednotlivými členskými štátmi.
v)
Ako súčasť tohoto porovnania Komisia umožní výmenu informácií medzi členskými štátmi, čo povedie k identifikácii radu miest v každom ekoregióne v spoločenstve; tieto miesta budú tvoriť medzikalibračnú sieť. Sieť bude pozostávať z miest vybraných z rôznych typov útvarov povrchovej vody vyskytujúcich sa v každom ekoregióne. Pre každý vybraný typ útvaru povrchovej vody bude sieť obsahovať aspoň dve miesta zodpovedajúce hranici medzi normatívnymi definíciami veľmi dobrého a dobrého stavu a aspoň z dvoch miest zodpovedajúcich hranici medzi normatívnymi definíciami dobrého a priemerného stavu. Tieto miesta sa vyberú na základe odborného posúdenia založeného na spoločných kontrolách a na všetkých ďalších dostupných informáciách.
vi)
Každý monitorovací systém členských štátov sa aplikuje na tie miesta medzikalibračnej siete, ktoré sa nachádzajú tak v danom ekoregióne a ako aj v príslušnom type útvaru povrchovej vody, na ktorom sa má systém aplikovať v zmysle požiadaviek tejto smernice. Výsledky tejto aplikácie sa použijú na stanovenie číselných hodnôt príslušných hraníc medzi triedami v monitorovacom systéme každého členského štátu.
vii)
Komisia pripraví návrh registra miest tvoriacich medzikalibračnú sieť. ►M8 ————— ◄ ▼M8 —————
ix)
Výsledky medzikalibračného porovnania a hodnoty pre klasifikácie monitorovacích systémov členských štátov stanovené v súlade s bodmi i) až viii) sa uverejnia do šiestich mesiacov od prijatia vykonávacieho aktu v súlade s článkom 21. 1.4.2. Prezentácia výsledkov monitorovania a klasifikácie ekologického stavu a ekologického potenciálu
i)
Pre kategórie povrchovej vody bude ekologický stav vodného útvaru reprezentovať nižšia hodnota z výsledkov biologického a fyzikálno-chemického monitorovania príslušných kvalitatívnych prvkov zatriedená podľa prvého stĺpca nasledujúcej tabuľky. Členské štáty vypracujú mapu každého správneho územia povodia, kde bude klasifikácia ekologického stavu každého vodného útvaru znázornená farebne podľa kódu uvedeného v druhom stĺpci nasledujúcej tabuľky:
ii)
V prípade výrazne zmenených a umelých vodných útvarov bude ekologický stav vodného útvaru predstavovať nižšia hodnota z výsledkov biologického a fyzikálno-chemického monitorovania príslušných kvalitatívnych prvkov zatriedená podľa prvého stĺpca nasledujúcej tabuľky. Členské štáty vypracujú mapu každého správneho územia povodia, kde bude klasifikácia ekologického stavu každého vodného útvaru znázornená farebne podľa kódu pre umelé vodné útvary uvedeného v druhom stĺpci nasledujúcej tabuľky. Pre výrazne zmenené vodné útvary platí kód uvedený v treťom stĺpci tejto tabuľky:
iii)
Členské štáty taktiež označia čiernymi bodmi na mape tie vodné útvary, kde sa dobrý stav alebo dobrý ekologický potenciál nedosiahol z dôvodu nesplnenia jednej alebo viacerých environmentálnych noriem kvality, ktoré boli stanovené pre tento to vodný útvar vo vzťahu k špecifickým syntetickým a nesyntetickým znečisťujúcim látkam (v súlade s režimom plnenia stanoveným členským štátom).
iv)
Členské štáty môžu poskytnúť dodatočné mapy, v ktorých sa uvádzajú oddelene informácie o ekologickej kvalite pre jeden alebo viaceré z týchto prvkov kvality:
—
biologické prvky,
—
hydromorfologické prvky podporujúce biologické prvky,
—
fyzikálno-chemické prvky podporujúce biologické prvky.
Členské štáty môžu poskytnúť aj mapy alebo tabuľky znázorňujúce stupeň zmeny pre uvedené prvky kvality v porovnaní s predchádzajúcim plánovacím cyklom. 1.4.3. Prezentácia výsledkov monitorovania a klasifikácie chemického stavu Vodný útvar sa označí ako útvar dosahujúci dobrý chemický stav, ak má dobrý chemický stav povrchovej vody v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 24. Ak vodný útvar tento stav nemá, označí sa ako útvar, ktorý nedosiahol dobrý chemický stav.
Členské štáty vypracujú mapu každého správneho územia povodia znázorňujúcu chemický stav každého vodného útvaru podľa farebného kódu uvedeného v druhom stĺpci nasledujúcej tabuľky, vyjadrujúcej klasifikáciu chemického stavu vodného útvaru:
Členské štáty môžu poskytnúť dodatočné mapy, v ktorých sa uvádzajú informácie o chemickom stave jednej alebo viacerých z nasledujúcich látok oddelene od informácií o ostatných látkach uvedených v časti A prílohy I k smernici 2008/105/ES:
a)
prioritné látky identifikované v časti A prílohy I k smernici 2008/105/ES ako látky, ktoré sa správajú ako všadeprítomné perzistentné, bioakumulatívne a toxické látky (uPBT);
b)
prioritné látky novo identifikované v poslednom preskúmaní vykonanom Komisiou v súlade s článkom 16 ods. 2 tejto smernice;
c)
prioritné látky, pre ktoré sa v poslednom preskúmaní v súlade s článkom 16 ods. 2 tejto smernice stanovili revidované a prísnejšie environmentálne normy kvality;
d)
látky identifikované ako znečisťujúce látky špecifické pre povodie podľa článku 8d smernice 2008/105/ES a na základe posúdenia tlakov a vplyvov na útvary povrchovej vody vykonaného v súlade s prílohou II k tejto smernici. Členské štáty môžu v plánoch manažmentu povodia uviesť aj rozsah každého odklonu od hodnoty environmentálnej normy kvality pre látky uvedené v písmenách a) až d) prvého pododseku. Členské štáty, ktoré poskytujú takéto dodatočné mapy, sa usilujú o zabezpečenie ich porovnateľnosti na úrovni povodí a na úrovni Únie. 2. PODZEMNÁ VODA 2.1. Kvantitatívny stav podzemnej vody 2.1.1. Ukazovateľ pre klasifikáciu kvantitatívneho stavu Režim hladiny podzemnej vody 2.1.2. Definícia kvantitatívneho stavu
2.2. Monitorovanie kvantitatívneho stavu podzemnej vody 2.2.1. Monitorovacia sieť úrovne hladiny podzemnej vody Monitorovacia sieť podzemnej vody sa vytvorí v súlade s požiadavkami článkov 7 a 8. Monitorovania sieť bude navrhnutá tak, aby umožnila spoľahlivé vyhodnotenie kvantitatívneho stavu všetkých útvarov alebo skupín útvarov podzemnej vody, vrátane vyhodnotenia využiteľných zásob podzemnej vody. Členské štáty uverejnia mapu alebo mapy s vyznačenou monitorovacou sieťou podzemnej vody v pláne vodohospodárskeho manažmentu povodia. Ak monitorovacia sieť zahŕňa namiesto lokálnych miest odberu vzoriek metódy pozorovania zeme alebo diaľkového snímania alebo iné inovačné techniky, uvedie sa odkaz na CEN, ISO alebo iné medzinárodné alebo vnútroštátne normy, ktoré sa uplatnili s cieľom zabezpečiť, aby získané časové a priestorové údaje boli také spoľahlivé ako údaje, ktoré sa získali použitím konvenčných monitorovacích metód v lokálnych miestach odberu vzoriek. 2.2.2. Hustota monitorovacích miest Monitorovacia sieť bude obsahovať dostatočný počet reprezentatívnych monitorovacích bodov pre odhad hladiny podzemnej vody v každom útvare alebo skupine útvarov podzemnej vody so zohľadnením krátkodobej a dlhodobej premenlivosti v ich dopĺňania, a to najmä:
—
pre útvary podzemnej vody identifikované ako rizikové z hľadiska nesplnenia environmentálnych cieľov stanovených podľa článku 4, zabezpečiť dostatočnú hustotu monitorovacích bodov, aby sa dal vyhodnotiť vplyv odberov a vypúšťaní na hladinu podzemnej vody,
—
pre útvary podzemnej vody, v ktorých podzemná voda prúdi cez hranicu členského štátu, zabezpečiť dostatočný počet monitorovacích bodov, aby sa dal odhadnúť smer prúdenia a rýchlosť prietoku podzemnej vody cez hranicu členského štátu.
2.2.3. Frekvencia monitorovania Frekvencia pozorovaní musí byť dostatočná na to, aby sa dal vyhodnotiť kvantitatívny stav každého útvaru alebo skupiny útvarov podzemnej vody so zohľadnením krátkodobej a dlhodobej premenlivosti ich dopĺňania. Najmä:
—
pre útvary podzemnej vody identifikovaných ako rizikové z hľadiska nesplnenia environmentálnych cieľov stanovených podľa článku 4, zabezpečiť dostatočnú frekvenciu meraní na vyhodnotenie dopadu odberov a vypúšťaní na hladinu podzemnej vody,
—
pre útvary podzemnej vody, v ktorých podzemná voda prúdi cez hranicu členského štátu, zabezpečiť dostatočnú frekvenciu meraní na vyhodnotenie smeru prúdenia a prietoku podzemnej vody cez hranicu členského štátu.
2.2.4. Interpretácia a prezentácia kvantitatívneho stavu podzemných vôd Výsledky získané z monitorovacej siete pre útvar alebo skupinu útvarov podzemnej vody sa použijú na vyhodnotenie kvantitatívneho stavu príslušného útvaru alebo skupiny útvarov. Podľa časti 2.5 vypracujú členské štáty mapu s výsledným vyhodnotením kvantitatívneho stavu podzemnej vody, ktorá bude farebne označená nasledovne: Dobrý stav : zelená Nevyhovujúci stav : červená 2.3. Chemický stav podzemnej vody 2.3.1. Ukazovatele určujúce chemický stav podzemných vôd Vodivosť Koncentrácie znečisťujúcich látok
2.3.2. Definícia dobrého chemického stavu podzemnej vody
2.4. Monitorovanie chemického stavu podzemnej vody 2.4.1. Monitorovacia sieť podzemnej vody Monitorovacia sieť podzemnej vody sa vytvorí v súlade s požiadavkami článkov 7 a 8. Monitorovacia sieť sa navrhne tak, aby poskytovala ucelený a súhrnný prehľad o chemickom stave podzemnej vody v každom povodí a umožnila zistiť prítomnosť dlhodobo stúpajúcich trendov koncentrácií znečisťujúcich látok, vyvolaných antropogénnymi vplyvmi. Na základe charakterizácie a vyhodnotenia vplyvov uskutočnených v súlade s článkom 5 a prílohou II, členské štáty zavedú program inšpekčného monitorovania pre každé obdobie, na ktoré sa vzťahuje plán vodohospodárskeho manažmentu povodia. Výsledky tohoto programu sa použijú na vytvorenie programu prevádzkového monitorovania, ktorý sa bude uskutočňovať počas zostávajúceho obdobia plánu. V pláne budú uvedené odhady spoľahlivosti a presnosti výsledkov z monitorovacích programov. Ak monitorovacia sieť zahŕňa namiesto lokálnych miest odberu vzoriek pozorovanie zeme alebo diaľkové snímanie alebo iné inovačné techniky, uvedie sa odkaz na CEN, ISO alebo iné medzinárodné alebo vnútroštátne normy, ktoré sa uplatnili s cieľom zabezpečiť, aby získané časové a priestorové údaje boli také spoľahlivé ako údaje, ktoré sa získali použitím konvenčných monitorovacích metód v lokálnych miestach odberu vzoriek. 2.4.2. Inšpekčné monitorovanie Cieľ Inšpekčné monitorovanie sa bude robiť s cieľom:
—
doplnenia a overenia spôsobu hodnotenia dopadov,
—
získania informácií na hodnotenie dlhodobých trendov vyplývajúcich zo zmien prírodných podmienok a z antropogénnej činnosti.
Výber monitorovacích miest Dostatočný počet monitorovacích miest sa vyberie pre oba nasledujúce prípady:
—
útvary identifikované ako rizikové podľa charakterizácie uskutočnenej v súlade s prílohou II,
—
útvary presahujúce hranicu členského štátu.
Výber ukazovateľov Vo všetkých vybraných útvaroch podzemných vôd sa bude sledovať nasledujúci súbor hlavných ukazovateľov:
—
obsah kyslíka
—
hodnota pH
—
vodivosť
—
dusičnany
—
amónne ióny
V útvaroch označených v súlade s prílohou II ako výrazne ohrozené možnosťou nedosiahnutia dobrého stavu sa budú monitorovať aj tie ukazovatele, ktoré indikujú dosah týchto vplyvov. Vo vodných útvaroch presahujúcich hranice štátu sa budú monitorovať aj ukazovatele, ktoré sú relevantné pre ochranu všetkých spôsobov využívania vody podporovaných na prúdením podzemnej vody. 2.4.3. Prevádzkové monitorovanie Cieľ Prevádzkové monitorovanie sa uskutočňuje v obdobiach medzi programami inšpekčného monitorovania s cieľom:
—
stanovenia chemického stavu všetkých útvarov alebo skupín útvarov podzemnej vody, ktoré boli identifikované ako rizikové,
—
stanovenia prítomnosti každého dlhodobo stúpajúceho trendu koncentrácie ktorejkoľvek znečisťujúcej látky, ktorý bol vyvolaný antropogénnymi vplyvmi.
Výber monitorovacích miest Prevádzkové monitorovanie sa bude vykonávať vo všetkých útvaroch alebo skupinách útvarov podzemnej vody, ktoré boli na základe hodnotenia vplyvov vykonaného v súlade s prílohou II alebo inšpekčného monitorovania identifikované ako rizikové z hľadiska nesplnenia cieľov stanovených v článku 4. Výber monitorovacích miest bude odrážať aj hodnotenie reprezentatívnosti monitorovacích údajov z daného miesta z hľadiska príslušného útvaru alebo útvarov podzemnej vody. Frekvencia monitorovania Prevádzkové monitorovanie sa vykonáva v obdobiach medzi programami inšpekčného monitorovania s frekvenciou, ktorá je dostatočná na zistenie vplyvov príslušných tlakov vrátane, v relevantných prípadoch, sezónnych výkyvov v používaní látok a krátkodobých a dlhodobých zmien v dopĺňaní vodných zásob, ktoré by mohli ovplyvniť ukazovatele chemického stavu, a s minimálnou frekvenciou raz ročne, pokiaľ nie sú na základe technických poznatkov a odborného posúdenia odôvodnené dlhšie intervaly, najmä ak možno preukázať, že v priebehu po sebe nasledujúcich rokov sa v prípade konkrétneho ukazovateľa nezistilo žiadne prekročenie ani trvalý vzostupný trend. 2.4.4. Identifikácia trendov znečisťujúcich látok Členské štáty použijú údaje tak z inšpekčného ako aj z prevádzkového monitorovania na identifikáciu dlhodobo stúpajúcich trendov koncentrácií znečisťujúcich látok vyvolaných antropogénnymi vplyvmi a zvratov takýchto trendov. Pritom sa určí základný rok alebo obdobie, od ktorého sa má počítať identifikácia trendu. Výpočet trendov sa urobí pre útvar, alebo kde je to potrebné, pre skupinu útvarov podzemnej vody. Zvrat v trende sa preukáže štatisticky s uvedením úrovne spoľahlivosti jeho identifikácie. 2.4.5. Interpretácia a prezentácia chemického stavu podzemnej vody Pri hodnotení chemického stavu podzemnej vody sa výsledky získané z jednotlivých monitorovacích miest v útvare podzemnej vody agregujú pre útvar ako celok. Stredná hodnota výsledkov monitorovania v každom bode útvaru alebo skupiny útvarov podzemnej vody sa vypočíta pre tieto parametre:
a)
chemické parametre, pre ktoré boli stanovené normy kvality v prílohe I k smernici 2006/118/ES;
b)
chemické parametre, pre ktoré boli stanovené vnútroštátne prahové hodnoty podľa článku 3 ods. 1 písm. b) smernice 2006/118/ES;
c)
chemické parametre, pre ktoré boli stanovené celoúnijné prahové hodnoty podľa článku 8 ods. 3 smernice 2006/118/ES. Stredné hodnoty uvedené v prvom odseku sa použijú na preukázanie súladu s dobrým chemickým stavom podzemnej vody, ktorý sa definuje odkazom na normy kvality a prahové hodnoty uvedené v prvom odseku. S výhradou uplatnenia oddielu 2.5 členské štáty poskytnú mapu chemického stavu podzemnej vody s týmto farebným označením: Nevyhovujúci stav: červená
Dobrý stav: zelená
Členské štáty môžu poskytnúť dodatočné mapy, v ktorých sa uvádzajú informácie o chemickom stave jednej alebo viacerých z nasledujúcich látok oddelene od informácií o ostatných látkach uvedených v smernici 2006/118/ES:
a)
látky novo identifikované v poslednom preskúmaní v súlade s článkom 8 smernice 2006/118/ES;
b)
látky, pre ktoré sa v súlade s článkom 8 smernice 2006/118/ES stanovili revidované a prísnejšie normy kvality alebo prahové hodnoty. Členské štáty môžu v plánoch manažmentu povodia uviesť aj rozsah každého odklonu od hodnoty noriem kvality alebo prahovej hodnoty pre látky uvedené v písmenách a) a b) prvého pododseku. Členské štáty, ktoré poskytujú takéto dodatočné mapy, sa usilujú o zabezpečenie ich porovnateľnosti na úrovni povodí a na úrovni Únie. Členské štáty taktiež označia čiernymi bodmi na mape tie útvary podzemnej vody, ktoré vykazujú významný a trvalo stúpajúci trend koncentrácií niektorej znečisťujúcej látky spôsobený vplyvom ľudskej činnosti. Zvrat takéhoto trendu sa na mape označí modrým bodom. Tieto mapy budú tvoriť súčasť plánov manažmentu povodia. 2.5. Prezentácia stavu podzemných vôd Členské štáty zaradia do plánu vodohospodárskeho manažmentu povodia mapu zobrazujúcu pre každý útvar alebo skupinu útvarov podzemnej vody tak kvantitatívny ako aj chemický stav tohoto útvaru alebo skupiny útvarov s farebným označením v súlade s požiadavkami uvedenými v bodoch 2.2.4 a 2.4.5. Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že nevypracujú samostatné mapy podľa bodov 2.2.4 a 2.4.5, ale v takom prípade musia vyznačiť v súlade s požiadavkami bodu 2.4.5 na mape tie útvary, ktoré sú vystavené významnému a trvalo stúpajúcemu trendu koncentrácie akejkoľvek znečisťujúcej látky alebo akékoľvek zvrátenie tohto trendu. 1. Prehľad
1.1 Odkazy1.2 Identifikované požiadavky1.3 Súvisiace štandardy2. Identifikované požiadavky
3. Súvisiace štandardy
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||