|
+PRÍLOHA X POTENCIÁL EFEKTÍVNOSTI PRI VYKUROVANÍ A CHLADENÍ |
PRÍLOHA X POTENCIÁL EFEKTÍVNOSTI PRI VYKUROVANÍ A CHLADENÍ
PRÍLOHA X POTENCIÁL EFEKTÍVNOSTI PRI VYKUROVANÍ A CHLADENÍ Komplexné posúdenie národného potenciálu vykurovania a chladenia uvedené v článku 25 ods. 1 obsahuje tieto prvky, z ktorých zároveň aj vychádza: Časť I PREHĽAD O VYKUROVANÍ A CHLADENÍ 1. Dopyt po vykurovaní a chladení z hľadiska posudzovanej užitočnej energie ( 20 ) a kvantifikovanej konečnej energetickej spotreby v GWh za rok ( 21 ) podľa sektorov:
a)
domácnosti;
b)
služby;
c)
priemysel;
d)
akýkoľvek iný sektor, ktorý jednotlivo spotrebuje viac ako 5 % z celkového domáceho dopytu po využiteľnom vykurovaní a chladení. 2. Určenie alebo, v prípade písmena a) bodu i), určenie alebo odhad súčasných dodávok vykurovania a chladenia:
a)
podľa technológie, v GWh za rok ( 22 ), ak je to možné v sektoroch uvedených v bode 1, rozlišujúc medzi energiou získanou z fosílnych palív a obnoviteľných zdrojov:
i)
na mieste v bytových priestoroch a v priestoroch poskytovania služieb získané pomocou:
—
výlučne tepelných kotlov,
—
vysokoúčinnej kombinovanej výroby tepla a elektriny,
—
tepelných čerpadiel,
—
iných technológií a zdrojov na mieste;
ii)
na mieste v priestoroch, kde sa neposkytujú služby, a v nebytových priestoroch získané pomocou:
—
výlučne tepelných kotlov,
—
vysokoúčinnej kombinovanej výroby tepla a elektriny,
—
tepelných čerpadiel,
—
iných technológií a zdrojov na mieste;
iii)
mimo miesta získané pomocou:
—
vysokoúčinnej kombinovanej výroby tepla a elektriny,
—
odpadového tepla,
—
iných technológií a zdrojov mimo miesta;
b)
určenie zariadení, ktoré vyrábajú odpadové teplo alebo chlad a ich potenciálne dodávky tepla alebo chladu, v GWh za rok:
i)
zariadenia na výrobu tepelnej energie, ktoré sú schopné dodávať odpadové teplo s celkovým tepelným príkonom vyšším ako 50 MW alebo môžu byť na takéto dodávky dodatočne vybavené;
ii)
zariadenia na kombinovanú výrobu tepla a elektriny využívajúce technológie uvedené v časti II prílohy II s celkovým tepelným príkonom vyšším ako 20 MW;
iii)
spaľovne odpadu;
iv)
zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov s celkovým tepelným príkonom vyšším ako 20 MW okrem zariadení uvedených v bodoch i) a ii), ktoré vyrábajú teplo alebo chlad s využitím energie z obnoviteľných zdrojov;
v)
priemyselné zariadenia s celkovým tepelným príkonom vyšším ako 20 MW, ktoré môžu dodávať odpadové teplo;
c)
nahlásený podiel energie z obnoviteľných zdrojov a z odpadového tepla alebo chladu na konečnej energetickej spotrebe v sektore centralizovaného zásobovania teplom a chladom ( 23 ) za posledných päť rokov v súlade so smernicou (EÚ) 2018/2001. 3. Súhrnné údaje o zariadeniach kombinovanej výroby v existujúcich sieťach centralizovaného zásobovania teplom a chladom s piatimi kapacitnými rozsahmi, ktoré zahŕňajú:
a)
primárnu energetickú spotrebu;
b)
celkovú efektívnosť;
c)
úspory primárnej energie;
d)
emisné faktory CO2. 4. Súhrnné údaje o existujúcich sieťach centralizovaného zásobovania teplom a chladom z kombinovanej výroby v piatich kapacitných rozsahoch, ktoré zahŕňajú:
a)
celkovú primárnu energetickú spotrebu;
b)
primárnu energetickú spotrebu zariadení kombinovanej výroby;
c)
podiel kombinovanej výroby na centralizovanom zásobovaní teplom alebo chladom;
d)
straty v systéme centralizovaného zásobovania teplom;
e)
straty v systéme centralizovaného zásobovania chladom;
f)
hustota pripojenia;
g)
podiely systémov z hľadiska rôznych skupín prevádzkových teplôt. 5. Mapa obsahujúca celé územie štátu, v ktorej sa pri zachovaní utajenia citlivých obchodných informácií vyznačia:
a)
oblasti dopytu po vykurovaní a chladení na základe analýzy v bode 1, pričom sa použijú konzistentné kritériá s dôrazom na oblasti s veľkou mierou dopytu po energii v obciach a mestských aglomeráciách;
b)
existujúce miesta dodávky vykurovania a chladenia určené podľa bodu 2 písm. b) a zariadenia na prenos centralizovaného zásobovania teplom;
c)
plánované miesta dodávky vykurovania a chladenia opísané v bode 2 písm. b) a určené nové oblasti centralizovaného zásobovania teplom a chladom. 6. Prognóza trendu dopytu po vykurovaní a chladení s výhľadom na nasledujúcich 30 rokov v GWh a pri zohľadnení najmä odhadov na nasledujúcich 10 rokov, zmena dopytu týkajúceho sa budov a rôznych sektorov priemyslu a vplyv politík a stratégií týkajúcich sa riadenia dopytu, ako sú dlhodobé stratégie obnovy budov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/844 ( 24 ). Časť II CIELE, STRATÉGIE A POLITICKÉ OPATRENIA 7. Plánovaný príspevok členského štátu k svojim národným zámerom, cieľovým hodnotám a príspevkom v prípade piatich rozmerov energetickej únie stanovených v článku 3 ods. 2 písm. b) nariadenia (EÚ) 2018/1999, ktoré sa dosiahnu prostredníctvom efektívnosti pri vykurovaní a chladení, najmä v súvislosti s článkom 4 písm. b) bodmi 1 až 4 a s článkom 15 ods. 4 písm. b) uvedeného nariadenia, pričom sa uvedie, ktoré z týchto prvkov sú dodatočné v porovnaní s integrovanými národnými energetickými a klimatickými plánmi oznamovanými podľa článku 3 a článkov 7 až 12 uvedeného nariadenia. 8. Všeobecný prehľad existujúcich politík a opatrení opísaných v najnovšej správe predloženej v súlade s článkami 3, 20 a 21 a článkom 27 písm. a) nariadenia (EÚ) 2018/1999. Časť III ANALÝZA EKONOMICKÉHO POTENCIÁLU EFEKTÍVNOSTI PRI VYKUROVANÍ A CHLADENÍ 9. Analýza ekonomického potenciálu ( 25 ) rôznych technológií vykurovania a chladenia sa vykonáva na celom území štátu analýzou nákladov a prínosov uvedenou v článku 25 ods. 3, pričom sa ňou určia alternatívne scenáre pre efektívnejšie technológie a technológie vykurovania a chladenia s využitím obnoviteľných zdrojov energie, prípadne rozlišujúc medzi energiou získanou z fosílnych palív a obnoviteľných zdrojov. Mali by sa zvážiť tieto technológie:
a)
priemyselné odpadové teplo a chlad;
b)
spaľovanie odpadu;
c)
vysokoúčinná kombinovaná výroba;
d)
obnoviteľné zdroje energie, ako je geotermálna energia, slnečná tepelná energia a biomasa, okrem tých, ktoré sa využívajú na vysokoúčinnú kombinovanú výrobu;
e)
tepelné čerpadlá;
f)
zníženie tepelných strát a strát chladu z existujúcich centralizovaných sietí;
g)
centralizované zásobovanie teplom a chladom. 10. Analýza ekonomického potenciálu zahŕňa tieto kroky a aspekty:
a)
Aspekty:
i)
analýza nákladov a prínosov na účely článku 25 ods. 3 zahŕňa ekonomickú analýzu, ktorá zohľadňuje sociálno-ekonomické a environmentálne faktory ( 26 ), a finančnú analýzu vykonanú s cieľom posúdiť projekty z hľadiska investorov, pričom ekonomická aj finančná analýza používajú čistú súčasnú hodnotu ako kritérium posudzovania;
ii)
základný scenár by mal slúžiť ako referenčný bod a zohľadňovať existujúce politiky v čase vypracovania tohto komplexného posúdenia ( 27 ) a mal by byť spojený s údajmi získanými podľa časti I a časti II bodu 6 tejto prílohy;
iii)
alternatívne scenáre k základnému scenáru zohľadňujú ciele v oblasti energetickej efektívnosti a energie z obnoviteľných zdrojov stanovené v nariadení (EÚ) 2018/1999, pričom v každom scenári sa uvádzajú tieto prvky v porovnaní so základným scenárom:
—
ekonomický potenciál technológií preskúmaný pomocou kritéria čistej súčasnej hodnoty,
—
zníženie emisií skleníkových plynov,
—
úspory primárnej energie v GWh za rok,
—
vplyv na podiel obnoviteľných zdrojov energie v národnom energetickom mixe.
Scenáre, ktoré nie sú realizovateľné z technických dôvodov, finančných dôvodov alebo z dôvodu vnútroštátnych právnych predpisov, možno vylúčiť v skorej fáze analýzy nákladov a prínosov, ak je to opodstatnené na základe dôkladných, jednoznačných a podložených úvah. V analyzovaných scenároch by sa pri posudzovaní a rozhodovaní mali zohľadňovať náklady a úspory energie v dôsledku zvýšenej pružnosti dodávok energie a optimálneho prevádzkovania elektrických sietí vrátane ušetrených nákladov a úspor zo znížených investícií do infraštruktúry.
b)
Náklady a prínosy Náklady a prínosy uvedené v písmene a) zahŕňajú aspoň tieto náklady a prínosy:
i)
náklady:
—
kapitálové náklady na zariadenia a vybavenie,
—
kapitálové náklady na pridružené energetické siete,
—
variabilné a fixné prevádzkové náklady,
—
náklady na energiu,
—
environmentálne náklady a náklady týkajúce sa zdravia a bezpečnosti, a to v maximálnom rozsahu,
—
náklady týkajúce sa pracovného trhu, energetická bezpečnosť a konkurencieschopnosť, a to v maximálnom rozsahu;
ii)
prínosy:
—
hodnota výstupu pre spotrebiteľa (vykurovanie, chladenie a elektrina),
—
externé prínosy, ako sú prínosy z hľadiska životného prostredia, emisií skleníkových plynov, ako aj prínosy z hľadiska zdravia a bezpečnosti, a to v maximálnom rozsahu,
—
vplyv na pracovný trh, energetická bezpečnosť a konkurencieschopnosť, a to v maximálnom rozsahu.
c)
Relevantné alternatívy základného scenára: Zohľadňujú sa všetky relevantné alternatívy základného scenára vrátane úlohy efektívneho individuálneho vykurovania a chladenia. Analýza nákladov a prínosov sa môže vzťahovať na posúdenie projektu alebo skupiny projektov v rámci širšieho posúdenia na miestnej, regionálnej alebo národnej úrovni, a to s cieľom určiť na účely plánovania v porovnaní so základným scenárom čo najviac nákladovo efektívne a prínosné riešenie vykurovania alebo chladenia pre danú geografickú oblasť.
d)
Vymedzenia a integrovaný prístup:
i)
geografické vymedzenie zahŕňa vhodnú presne ohraničenú geografickú oblasť;
ii)
analýzy nákladov a prínosov zohľadňujú všetky relevantné centralizované alebo decentralizované zdroje dodávok, ktoré sú k dispozícii v rámci systému a geografického vymedzenia, vrátane technológií posudzovaných podľa časti III bodu 9 tejto prílohy, a trendy a charakteristiky dopytu po vykurovaní a chladení.
e)
Predpoklady:
i)
členské štáty poskytnú na účely analýz nákladov a prínosov predpokladané ceny hlavných vstupných a výstupných faktorov a predpokladanú diskontnú sadzbu;
ii)
diskontná sadzba použitá v ekonomickej analýze na výpočet čistej súčasnej hodnoty sa zvolí na základe európskych alebo vnútroštátnych usmernení;
iii)
členské štáty používajú vnútroštátne, európske alebo medzinárodné prognózy vývoja cien energie, ak je to vhodné v ich celoštátnom, regionálnom alebo miestnom kontexte;
iv)
ceny použité v ekonomickej analýze odrážajú sociálno-ekonomické náklady a prínosy; externé náklady, ako sú environmentálne účinky a účinky týkajúce sa zdravia, by sa mali zahrnúť v maximálnom rozsahu, to znamená keď existuje trhová cena alebo keď je už zahrnutá do európskych alebo vnútroštátnych právnych predpisov.
f)
Analýza citlivosti: táto analýza sa uskutoční s cieľom posúdiť náklady a prínosy projektu alebo skupiny projektov a založí sa na premenných faktoroch, ktoré majú významný vplyv na výsledok výpočtov, ako sú rôzne ceny energie, úrovne dopytu, diskontné sadzby a ostatné. Časť IV POTENCIÁLNE NOVÉ STRATÉGIE A POLITICKÉ OPATRENIA 11. Prehľad nových legislatívnych a nelegislatívnych politických opatrení ( 28 ) s cieľom využiť ekonomický potenciál určený v súlade s bodmi 9 a 10, spolu s prognózami na:
a)
zníženie emisií skleníkových plynov;
b)
úspory primárnej energie v GWh za rok;
c)
vplyv na podiel vysokoúčinnej kombinovanej výroby;
d)
vplyv na podiel obnoviteľných zdrojov energie v národnom energetickom mixe a v sektore vykurovania a chladenia;
e)
prepojenia na vnútroštátne finančné plánovanie a úspory nákladov pre verejný rozpočet a účastníkov trhu;
f)
odhadované opatrenia verejnej podpory, ak existujú, s ich ročným rozpočtom a určenie potenciálneho prvku pomoci. 1. Prehľad
1.1 Odkazy1.2 Identifikované požiadavky1.3 Súvisiace štandardy2. Identifikované požiadavky
3. Súvisiace štandardy
|