+PRÍLOHA II

PRÍLOHA II

PRÍLOHA II

A.

Kľúčové prvky riadenia rizík

Riadenie rizík zahŕňa proaktívne identifikovanie a riadenie rizík s cieľom zabezpečiť, aby bolo využívanie regenerovanej vody a hospodárenie s ňou bezpečné a aby neexistovalo žiadne riziko pre životné prostredie alebo pre zdravie ľudí či zvierat. Na uvedené účely sa vypracúva plán riadenia rizík opätovného využívania vody na základe týchto prvkov:

1.

Opis celého systému opätovného využívania vody počnúc vstupom odpadovej vody do čistiarne komunálnych odpadových vôd až po miesto použitia vrátane zdrojov odpadovej vody, krokov a technológií čistenia použitých v zariadení na regeneráciu vody, infraštruktúry na dodávku, distribúciu a skladovanie, plánovaného využitia, miesta a obdobia využitia (napríklad dočasné využitie alebo využitie ad hoc), metódy zavlažovania, druhu plodiny, iných vodných zdrojov, ak sa plánuje použitie miešania, a objemu regenerovanej vody, ktorá sa má dodať.

2.

Identifikácia všetkých subjektov zapojených do systému opätovného využívania vody a jasný opis ich úloh a povinností.

3.

Identifikácia potenciálnych nebezpečenstiev, najmä prítomnosti znečisťujúcich látok a patogénov, ako aj potenciálne nebezpečných udalostí, ako sú napríklad prípady nedostatočného čistenia alebo náhodné úniky alebo kontaminácia systému opätovného využívania vody.

4.

Identifikácia ohrozených prostredí a populácií a expozičných ciest k identifikovaným potenciálnym nebezpečenstvám s ohľadom na osobitné environmentálne faktory, ako sú miestna hydrogeológia, topológia, druh a ekológia pôdy, ako aj faktory súvisiace s druhom plodín a pestovateľskými a zavlažovacími postupmi. Zohľadnenie možných nezvratných alebo dlhodobých negatívnych environmentálnych a zdravotných dôsledkov regenerácie vody, podložené vedeckými dôkazmi.

5.

Posúdenie rizík pre životné prostredie a pre zdravie ľudí a zvierat s ohľadom na povahu identifikovaných potenciálnych nebezpečenstiev, trvanie plánovaného využitia, identifikované prostredia a populácie, ktorým hrozí riziko expozície týmto nebezpečenstvám, a závažnosť možných účinkov daných nebezpečenstiev z hľadiska zásady predbežnej opatrnosti, ako aj všetky relevantné právne predpisy Únie a relevantné vnútroštátne právne predpisy, usmerňujúce dokumenty a minimálne požiadavky súvisiace s potravinami a krmivami a bezpečnosťou pracovníkov. Posúdenie rizík môže vychádzať z preskúmania dostupných vedeckých štúdií a údajov.

Posúdenie rizík pozostáva z týchto častí:

a)

posúdenie rizík pre životné prostredie vrátane všetkých týchto prvkov:

i)

potvrdenia povahy nebezpečenstiev, v relevantných prípadoch vrátane predvídanej úrovne bez žiadneho účinku;

ii)

posúdenia potenciálneho rozsahu expozície;

iii)

charakteristiky rizík;

b)

posúdenie rizík pre zdravie ľudí a zvierat vrátane všetkých týchto prvkov:

i)

potvrdenia povahy nebezpečenstiev, v relevantných prípadoch vrátane vzťahu medzi dávkou a odozvou;

ii)

posúdenia potenciálneho rozsahu dávky alebo expozície;

iii)

charakteristiky rizík.

Posúdenie rizika sa môže vykonať vo forme kvalitatívneho alebo semi-kvantitatívneho posúdenia rizika. Kvantitatívne posúdenie rizika sa použije vtedy, ak bude k dispozícii dostatok podporných údajov, alebo v prípade projektov, ktoré predstavujú potenciálne vysoké riziko pre životné prostredie alebo verejné zdravie.

Pri posudzovaní rizík sa zohľadňujú aspoň tieto požiadavky a povinnosti:

a)

požiadavka na zníženie znečistenia vody dusičnanmi a zabránenie tomuto znečisteniu v súlade so smernicou 91/676/EHS;

b)

povinnosť, podľa ktorej chránené územia s vodou určenou na ľudskú spotrebu musia spĺňať požiadavky stanovené v smernici 98/83/ES;

c)

požiadavka dosiahnuť environmentálne ciele stanovené v smernici 2000/60/ES;

d)

požiadavka zabrániť znečisťovaniu podzemnej vody v súlade so smernicou 2006/118/ES;

e)

požiadavka splniť normy kvality životného prostredia v súvislosti s prioritnými látkami a určitými ďalšími znečisťujúcimi látkami stanovená v smernici 2008/105/ES;

f)

požiadavka splniť normy kvality životného prostredia v súvislosti so znečisťujúcimi látkami, ktoré predstavujú problém na vnútroštátnej úrovni, konkrétne špecifickými látkami znečisťujúcimi povodie, stanovená v smernici 2000/60/ES;

g)

požiadavka splniť normy kvality vody na kúpanie stanovená v smernici 2006/7/ES;

h)

požiadavky týkajúce sa ochrany životného prostredia, a najmä pôdy pri použití splaškových kalov v poľnohospodárstve, podľa smernice 86/278/EHS;

i)

požiadavky týkajúce sa hygieny potravín stanovené v nariadení (ES) č. 852/2004 a v usmerneniach uvedených v oznámení Komisie o usmernení k riešeniu mikrobiologických rizík týkajúcich sa ovocia a zeleniny v prvovýrobe pomocou správnej hygieny;

j)

požiadavky na hygienu krmív stanovené v nariadení (ES) č. 183/2005;

k)

požiadavka splniť príslušné mikrobiologické kritériá stanovená v nariadení (ES) č. 2073/2005;

l)

požiadavky týkajúce sa maximálnych hodnôt obsahu niektorých kontaminantov v potravinách stanovené v nariadení (ES) č. 1881/2006;

m)

požiadavky týkajúce sa maximálnych hladín rezíduí pesticídov v alebo na potravinách a krmivách stanovené v nariadení (ES) č. 396/2005;

n)

požiadavky týkajúce sa zdravia zvierat stanovené v nariadeniach (ES) č. 1069/2009 a (EÚ) č. 142/2011.

B.

Podmienky týkajúce sa dodatočných požiadaviek

6.

Zohľadnenie požiadaviek na kvalitu vody a monitorovanie, ktorými sa dopĺňajú alebo sprísňujú požiadavky uvedené v oddiele 2 prílohy I, alebo oboje, ak je to potrebné a vhodné na zabezpečenie primeranej ochrany životného prostredia a zdravia ľudí a zvierat, najmä ak existujú jasné vedecké dôkazy o tom, že riziká vyplývajú z regenerovanej vody, a nie z iných zdrojov.

V závislosti od výsledku posúdenia rizík uvedeného v bode 5 sa takéto dodatočné požiadavky môžu konkrétne týkať:

a)

ťažkých kovov;

b)

pesticídov;

c)

vedľajších produktov dezinfekcie;

d)

liekov;

e)

iných látok vzbudzujúcich obavy vrátane mikropolutantov a mikroplastov;

f)

antimikrobiálnej rezistencie.

C.

Preventívne opatrenia

7.

Identifikovanie preventívnych opatrení, ktoré sa už prijali alebo ktoré by sa mali prijať na obmedzenie rizík, aby bolo možné primerane riadiť všetky identifikované riziká. Osobitná pozornosť sa venuje vodným útvarom používaným na odber vody určenej na ľudskú spotrebu a príslušným ochranným pásmam.

Takéto preventívne opatrenia môžu zahŕňať:

a)

kontrolu prístupu;

b)

dodatočnú dezinfekciu alebo odstránenie znečisťujúcich látok;

c)

špecifickú technológiu zavlažovania, ktorá zmierňuje riziko vytvorenia aerosólu (napr. kvapkové zavlažovanie);

d)

osobitné požiadavky na postrekovacie zavlažovanie (napríklad maximálna rýchlosť vetra, vzdialenosti medzi ostrekovačom a citlivými oblasťami);

e)

osobitné požiadavky na poľnohospodárske polia (napríklad sklon, saturácia vodou a krasové oblasti);

f)

podporné opatrenia na vyhubenie patogénnych organizmov pred zberom plodín;

g)

stanovenie minimálnych bezpečnostných vzdialeností (napríklad od povrchovej vody vrátane zdrojov pre hospodárske zvieratá, alebo od činností, ako je akvakultúra, chov rýb, chov morských mäkkýšov, plávanie a iné vodné aktivity);

h)

značenie na miestach zavlažovania, na ktorom sa uvádza, že sa využíva regenerovaná voda, ktorá nie je vhodná na pitie.

Špecifické preventívne opatrenia, ktoré môžu byť relevantné, sa uvádzajú v tabuľke 1.

Tabuľka 1 – Špecifické preventívne opatrenia

Trieda kvality regenerovanej vody

Špecifické preventívne opatrenia

A

—

Ošípané nesmú prísť do styku s krmovinami zavlažovanými regenerovanou vodou, ak nie je k dispozícii dostatok údajov, ktorými sa preukazuje, že riziká súvisiace s daným prípadom sa dajú riadiť.

B

—

Zákaz zberu rastlinných produktov, ktoré sú vlhké z dôvodu zavlažovania alebo sú spadnuté na zem.

—

Zabrániť dojniciam vstupovať na pastvinu, kým pastvina neoschne.

—

Krmivo musí byť pred zabalením vysušené alebo silážované.

—

Ošípané nesmú prísť do styku s krmovinami zavlažovanými regenerovanou vodou, ak nie je k dispozícii dostatok údajov, ktorými sa preukazuje, že riziká súvisiace s daným prípadom sa dajú riadiť.

C

—

Zákaz zberu rastlinných produktov, ktoré sú vlhké z dôvodu zavlažovania alebo sú spadnuté na zem.

—

Zabrániť zvieratám pásť sa na pastvine päť dní po poslednom zavlažovaní.

—

Krmivo musí byť pred zabalením vysušené alebo silážované.

—

Ošípané nesmú prísť do styku s krmovinami zavlažovanými regenerovanou vodou, ak nie je k dispozícii dostatok údajov, ktorými sa preukazuje, že riziká súvisiace s daným prípadom sa dajú riadiť.

D

—

Zákaz zberu rastlinných produktov, ktoré sú vlhké z dôvodu zavlažovania alebo sú spadnuté na zem.

8.

Primerané systémy a postupy kontroly kvality vrátane monitorovania regenerovanej vody z hľadiska príslušných parametrov a primerané programy údržby zariadení.

Odporúča sa, aby prevádzkovateľ zariadenia na regeneráciu vody zaviedol a udržiaval systém riadenia kvality certifikovaný podľa normy ISO 9001 alebo rovnocennej normy.

9.

Systémy monitorovania životného prostredia na zabezpečenie spätnej väzby z monitorovania, ako aj náležitej validácie a zdokumentovania všetkých procesov a postupov.

10.

Primerané systémy riadenia udalostí a núdzových situácií vrátane postupov informovania všetkých príslušných subjektov o takýchto udalostiach vhodným spôsobom a pravidelnej aktualizácie plánu reakcie na núdzové situácie.

Členské štáty by mohli využívať existujúce medzinárodné usmernenia alebo normy, ako sú usmernenia ISO 20426:2018 pre posudzovanie a riadenie zdravotných rizík na účely opätovného využívania vody, ktorá nie je určená na pitie, usmernenia ISO 16075:2015 pre použitie vyčistenej odpadovej vody na zavlažovacie projekty, alebo iné rovnocenné normy akceptované na medzinárodnej úrovni alebo usmernenia WHO, ako nástroje na systematickú identifikáciu nebezpečenstiev, hodnotenie a riadenie rizík na základe prioritného prístupu uplatňovaného na celý reťazec (od čistenia komunálnych odpadových vôd na účely opätovného využívania až po ich distribúciu a použitie na poľnohospodárske zavlažovanie a kontrolu účinkov) a na posudzovanie osobitného rizika na mieste.

11.

Zabezpečiť, aby sa vytvorili koordinačné mechanizmy medzi rôznymi subjektmi na zaručenie bezpečnej výroby a využívania regenerovanej vody.

1. Prehľad

,

1.1 Odkazy

1.2 Identifikované požiadavky

1.3 Súvisiace štandardy

2. Identifikované požiadavky

Požiadavky

3. Súvisiace štandardy

Štandardy
  • Builddate: 05.06.2020 00:00:00 -Doknr: CELEX:32020R0741
  • EULAW -

    EN: Legal acts of the European Union from EUR-Lex, https://eur-lex.europa.eu/. © European Union. Re-use is authorised by Decision 2011/833/EU, provided the source is acknowledged; the consolidated texts are licensed under CC BY 4.0 (EUR-Lex legal notice). Divided into sections and converted into the GRCA format, the wording unchanged. Only the legislation published in the Official Journal of the European Union is deemed authentic.

    DE: Rechtsakte der Europäischen Union aus EUR-Lex, https://eur-lex.europa.eu/. © Europäische Union. Weiterverwendung nach Beschluss 2011/833/EU mit Quellenangabe gestattet; die konsolidierten Fassungen stehen unter CC BY 4.0 (Rechtlicher Hinweis von EUR-Lex). In Abschnitte aufgeteilt und in das GRCA-Format umgewandelt, der Wortlaut unverändert. Verbindlich sind allein die im Amtsblatt der Europäischen Union veröffentlichten Rechtsakte.