1. Pri posudzovaní toho, či sa interný model inštitúcie vykonáva jednotne, ako sa vyžaduje v článku 325bi ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, vo vzťahu k výpočtu mier čiastkového predpokladaného schodku uvedeným v článku 325bc uvedeného nariadenia, príslušné orgány:
a)
overujú, či je odhadová funkcia, ktorú inštitúcia používa na odhad mier rizika predpokladaného schodku, koncepčne spoľahlivá a dostatočne presná;
b)
overujú, či inštitúcia pri výpočte mier čiastkového predpokladaného schodku
v súlade s článkom 325bc ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 identifikuje horizonty účinnej likvidity faktorov rizika danej pozície, pričom zohľadňuje splatnosť pozície v súlade s článkom 325bd ods. 4 uvedeného nariadenia;
c)
overujú, či inštitúcia v rámci interných politík uvedených v článku 325bi ods. 1 písm. e) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 stanovila objektívne kritériá, ktoré sú vhodné na výber faktorov rizika tvoriacich podmnožinu modelovateľných faktorov rizika uvedených v článku 325bc ods. 2 písm. a) uvedeného nariadenia;
d)
overujú, či faktory rizika, ktoré nie sú súčasťou podmnožiny modelovateľných faktorov rizika zvolených inštitúciou v súlade s článkom 325bc ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, pri výpočte
zostávajú nemenné;
e)
overujú, či sú techniky používané na výpočet
a techniky používané na výpočet
rovnaké, s výnimkou tých odchýlok, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie plnenia požiadaviek stanovených v článku 325bc ods. 2 až 4 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;
f)
overujú, či inštitúcia pri výpočte
používa rovnako vážené údaje v období pozorovania;
g)
vo vzťahu k identifikácii stresového obdobia overujú, či sa 12-mesačné kĺzavé obdobia na určenie stresového obdobia začínajú najneskôr od 1. januára 2007, ako sa uvádza v článku 325bc ods. 2 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, a či sa v interných politikách inštitúcie špecifikuje frekvencia aktualizácie stresového obdobia na výpočet mier čiastkového predpokladaného schodku a ostatné uplatniteľné kritériá, na základe ktorých sa aktivuje jeho aktualizácia.
Na účely písmena e) príslušné orgány získavajú prehľad rozdielov v technikách, ktoré inštitúcia používa pri výpočte mier čiastkového predpokladaného schodku kalibrovaných podľa posledného 12-mesačného obdobia a stresového obdobia, a overujú, či tieto rozdiely nepresahujú rámec toho, čo je potrebné na splnenie požiadaviek stanovených v nariadení (EÚ) č. 575/2013.
Na účely písmena g) príslušné orgány overujú, a to aj na základe minulých aktualizácií, či sa stresové obdobie aktualizuje aspoň štvrťročne a či inštitúcia dodržala všetky možné kritériá stanovené v interných politikách.
overujú, ako si inštitúcia volí odhadovú funkciu, ktorú používa, a analýzu vykonanú na podporu takéhoto výberu;
b)
overujú, či odhadová funkcia predpokladaného schodku zodpovedá buď integrálu odhadovej funkcie pre čísla hodnoty v riziku uvedené v článku 325bf nariadenia (EÚ) č. 575/2013, chápanej ako funkcia chvostovej pravdepodobnosti od nula do jedna mínus príslušná úroveň spoľahlivosti vydelená jedna mínus príslušná úroveň spoľahlivosti alebo konzervatívnejšiemu výberu;
c)
môžu porovnať odhadové funkcie hodnoty v riziku a predpokladaného schodku, ktoré inštitúcia používa, s odhadovými funkciami uvedenými v tabuľke 1.
Tabuľka 1
Odhadové funkcie hodnoty v riziku
Odhadové funkcie predpokladaného schodku
;
kde:
označuje i-tú najnižšiu hodnotu vo vzorke použitej pri odhade, t. j. je najzávažnejšia strata vo vzorke ziskov a strát a zvyčajne veľké záporné číslo;
N označuje počet hodnôt vo vzorke
použitej pri odhade;
α označuje chvostovú pravdepodobnosť, t. j. jedna mínus úroveň spoľahlivosti;
označuje celé číslo argumentu;
za predpokladaný schodok za predpokladu, t. j. výpočet ľavého chvosta vzorky;
za predpokladaný schodok za predpokladu, že, t. j. viac než jedna strata je v α-chvoste vzorky ziskov a strát;
.
d)
ak je výpočet mier rizika predpokladaného schodku založený na simuláciách Monte Carlo, overujú, či počet simulácií zabezpečuje konvergenciu smerom k stabilným výsledkom.
Na účely písmena d) príslušné orgány preskúmavajú testy vykonané inštitúciou s cieľom stanoviť počet simulácií a štatistické testy, ktorými sa zabezpečuje primeranosť náhodnosti sekvencií použitých na vytvorenie simulácie. Ak príslušný orgán považuje tieto testy za nedostatočné, môže použiť metódu posudzovania uvedenú v odseku 4.
požadujú, aby inštitúcia poskytla štatistickú chybu Monte Carlo na úrovni spoľahlivosti 95 %, a overujú, či je metóda použitá na meranie takejto štatistickej chyby spoľahlivá;
b)
požadujú, aby inštitúcia vypočítala miery rizika predpokladaného schodku s niekoľkými rôznymi číselnými hodnotami, pričom všetky ostatné predpoklady zostávajú rovnaké;
c)
posudzujú, či sú rozdiely v mierach rizika predpokladaného schodku s rôznou číselnou hodnotou vyplývajúcou z výpočtu v súlade s písmenom b) zlučiteľné so štatistickou chybou uvedenou v písmene a);
d)
ak príslušné orgány považujú výsledky uvedené v písmene c) za nezlučiteľné, posúdia hlavnú príčinu takejto nezlučiteľnosti a určia počet simulácií potrebných na zabezpečenie toho, aby štatistická chyba bola nižšia než 5 %.
získavajú prehľad faktorov rizika zvolených inštitúciou a overujú:
i)
či sa kritériami zabezpečuje dostatočná úroveň krytia vo zvolených typoch modelovateľných faktorov rizika v porovnaní s úplným súborom modelovateľných faktorov rizika, voči ktorým je inštitúcia vystavená;
ii)
či sú kritériá také, že sa očakáva, že prahová hodnota uvedená v článku 325bc ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 bude v priebehu času prekročená;
iii)
či inštitúcia testuje alternatívne podmnožiny modelovateľných faktorov rizika s cieľom zabezpečiť, aby sa následkom jej výberu nepodceňovali požiadavky na vlastné zdroje;
iv)
či inštitúcia pri svojej voľbe uprednostňuje výber faktorov rizika, pre ktoré existujú údaje v stresovom období, pred faktormi rizika, pre ktoré sa používajú proxy údaje, a ak to tak nie je, príslušné orgány posudzujú dôvod, prečo inštitúcia takéto kritérium neuplatnila, a či by sa inou voľbou zlepšila kvalita miery neobmedzeného a čiastočného predpokladaného schodku;
b)
ak má pozícia splatnosť menej než 10 dní, overujú, či je horizont účinnej likvidity všetkých faktorov rizika stanovený na 10 dní a či takáto pozícia nemá vplyv na výpočet
pre
;
c)
ak má pozícia splatnosť Mat dní, pričom
, overujú, či:
i)
všetky faktory rizika takejto pozície s horizontom likvidity
boli priradené k horizontu účinnej likvidity, ktorý je najkratším horizontom likvidity spomedzi horizontov likvidity uvedených v tabuľke 1 článku 325bc ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ktorý je väčší alebo rovný ako Mat;
ii)
pozícia neovplyvňuje výpočet
pre všetky j zodpovedajúce horizontu likvidity, ktorý je väčší ako najkratší horizont likvidity spomedzi horizontov likvidity uvedených v tabuľke 1 článku 325bc ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ktorý je väčší alebo rovný ako Mat;
d)
ak má pozícia splatnosť Mat dní, pričom
, overujú, či inštitúcia priradila všetky faktory rizika takejto pozície k horizontu účinnej likvidity zodpovedajúcemu horizontu likvidity SubCatLH priradenému k faktorom rizika;
e)
overujú, či inštitúcia pri výpočte
udržiava tieto faktory rizika konštantné s horizontom účinnej likvidity, ktorý je nižší než horizont likvidity zodpovedajúci indexu j.
Na účely písmena a) bodu ii) príslušný orgán posudzuje, do akej miery inštitúcia prekročila prahovú hodnotu v predchádzajúcich štvrťrokoch.
Ak príslušné orgány považujú testovanie alternatívnych podmnožín inštitúciou za nedostatočné, môžu na účely písmena a) bodu iii) požadovať, aby inštitúcia otestovala alternatívne podmnožiny, a posúdiť, či alternatívne možnosti vedú k podstatným rozdielom, pokiaľ ide o požiadavky na vlastné zdroje.
