overujú, ako si inštitúcia volí odhadovú funkciu, ktorú používa, a analýzu vykonanú na podporu takéhoto výberu;
b)
overujú, či odhadová funkcia predpokladaného schodku zodpovedá buď integrálu odhadovej funkcie pre čísla hodnoty v riziku uvedené v článku 325bf nariadenia (EÚ) č. 575/2013, chápanej ako funkcia chvostovej pravdepodobnosti od nula do jedna mínus príslušná úroveň spoľahlivosti vydelená jedna mínus príslušná úroveň spoľahlivosti alebo konzervatívnejšiemu výberu;
c)
môžu porovnať odhadové funkcie hodnoty v riziku a predpokladaného schodku, ktoré inštitúcia používa, s odhadovými funkciami uvedenými v tabuľke 1.
Tabuľka 1
Odhadové funkcie hodnoty v riziku
Odhadové funkcie predpokladaného schodku
;
kde:
označuje i-tú najnižšiu hodnotu vo vzorke použitej pri odhade, t. j. je najzávažnejšia strata vo vzorke ziskov a strát a zvyčajne veľké záporné číslo;
N označuje počet hodnôt vo vzorke
použitej pri odhade;
α označuje chvostovú pravdepodobnosť, t. j. jedna mínus úroveň spoľahlivosti;
označuje celé číslo argumentu;
za predpokladaný schodok za predpokladu, t. j. výpočet ľavého chvosta vzorky;
za predpokladaný schodok za predpokladu, že, t. j. viac než jedna strata je v α-chvoste vzorky ziskov a strát;
.
d)
ak je výpočet mier rizika predpokladaného schodku založený na simuláciách Monte Carlo, overujú, či počet simulácií zabezpečuje konvergenciu smerom k stabilným výsledkom.
Na účely písmena d) príslušné orgány preskúmavajú testy vykonané inštitúciou s cieľom stanoviť počet simulácií a štatistické testy, ktorými sa zabezpečuje primeranosť náhodnosti sekvencií použitých na vytvorenie simulácie. Ak príslušný orgán považuje tieto testy za nedostatočné, môže použiť metódu posudzovania uvedenú v odseku 4.
