1. Pri posudzovaní toho, či inštitúcia spĺňa článok 325bi ods. 1 písm. e) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 vo vzťahu k požiadavkám na určenie extrémneho scenára budúceho šoku, príslušné orgány overujú, či interné politiky uvedené v uvedenom písmene spĺňajú všetky tieto požiadavky:
a)
interné politiky spĺňajú článok 21 delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397;
b)
v interných politikách sa vyžaduje vytvorenie aktuálneho súpisu, v ktorom sa pre každý nemodelovateľný faktor rizika:
i)
opisuje faktor rizika;
ii)
špecifikuje horizont likvidity priradený k faktoru rizika v súlade s článkom 325bd nariadenia (EÚ) č. 575/2013;
iii)
presne stanovuje, či inštitúcia vypočítava extrémny scenár budúceho šoku priamou metódou alebo postupnou metódou, ako sa uvádza v článku 2, článku 3, článku 5 a článku 6 delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397, alebo či určuje regulačný extrémny scenár budúceho šoku v súlade s článkom 14 uvedeného delegovaného nariadenia;
iv)
ak inštitúcia používa postupnú metódu, špecifikuje, či sa na kalibráciu šokov smerom nadol a smerom nahor používa metóda historickej, asymetrickej volatility alebo záložná metóda;
v)
v prípade faktorov rizika, pri ktorých inštitúcia určuje regulačný extrémny scenár budúceho šoku v súlade s článkom 14 delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397, tento výber odôvodňuje;
vi)
špecifikuje, či je faktor rizika súčasťou skupiny, a ak áno, ktorej skupiny;
c)
v interných politikách sa špecifikujú kritériá uvedené v článku 1 písm. a) bode i) a článku 4 písm. a) bode i) delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397, pričom sa stanovuje, kedy sa použije priama metóda alebo postupná metóda, ako sa uvádza v článku 2, článku 3, článku 5 a článku 6 uvedeného delegovaného nariadenia, s odkazom na akýkoľvek nemodelovateľný faktor rizika alebo akúkoľvek nemodelovateľnú štandardizovanú skupinu;
d)
v interných politikách sa špecifikujú kritériá na identifikáciu pracovných a nepracovných dní spôsobom, ktorý je konzistentný v celom výpočte miery rizika v rámci stresového scenára uvedeného v článku 325bk nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a výpočte miery rizika predpokladaného schodku uvedenej v článku 325bb uvedeného nariadenia;
e)
v interných politikách sa špecifikujú kritériá na identifikáciu faktorov rizika, pre ktoré inštitúcia určuje mieru rizika v rámci stresového scenára uplatnením regulačného extrémneho scenára budúceho šoku v súlade s článkom 14 delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397;
f)
v interných politikách sa vyžaduje, aby inštitúcia sledovala všetky zlyhania pri stanovovaní cien, ako sa uvádza v článku 13 ods. 3 delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397, dôvod zlyhaní oceňovania a nápravné opatrenia prijaté podľa uvedeného článku;
g)
v interných politikách sa v súlade s článkom 12 ods. 4 delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397 špecifikuje frekvencia aktualizácií stresového obdobia použitého na určenie extrémneho scenára budúceho šoku a ďalšie možné kritériá, na základe ktorých sa aktivuje aktualizácia takéhoto stresového obdobia.
2. Pri posudzovaní toho, či sa interný model inštitúcie vykonáva jednotne, ako sa vyžaduje v článku 325bi ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, vo vzťahu k požiadavkám na výpočet miery rizika v rámci stresového scenára podľa článku 325bk uvedeného nariadenia, príslušné orgány:
a)
ak inštitúcia používa priamu metódu uvedenú v článku 2 delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397 v súvislosti s nemodelovateľnými faktormi rizika:
i)
overujú, či sa postupy inštitúcie riadia kritériami uvedenými v článku 1 písm. a) bode i) delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397, ako sa stanovuje v interných politikách uvedených v článku 325bi ods. 1 písm. e) nariadenia (EÚ) č. 575/2013;
ii)
overujú, či inštitúcia dokumentuje a odôvodňuje zmeny v prístupe používanom na výpočet miery rizika v rámci stresového scenára, ako sa vyžaduje v článku 1 písm. a) bode ii) delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397;
iii)
overujú, či existuje nejaký podstatný rozdiel medzi mierou rizika v rámci stresového scenára, ktorý vyplýva na jednej strane z priamej metódy a na druhej strane z postupnej metódy, za obdobie 20 pracovných dní uvedené v článku 1 písm. a) bode iii) delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397, a preskúmavajú dôvody akýchkoľvek podstatných rozdielov;
b)
ak inštitúcia používa priamu metódu uvedenú v článku 5 delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397 v súvislosti s nemodelovateľnými štandardizovanými skupinami:
i)
overujú, či sa postupy inštitúcie riadia kritériami uvedenými v článku 4 písm. a) bode i) uvedeného delegovaného nariadenia, ako sa stanovuje v interných politikách uvedených v článku 325bi ods. 1 písm. e) nariadenia (EÚ) č. 575/2013;
ii)
overujú, či inštitúcia dokumentuje a odôvodňuje zmeny v prístupe používanom na výpočet miery rizika v rámci stresového scenára, ako sa vyžaduje v článku 4 písm. a) bode ii) delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397;
iii)
overujú, či existuje nejaký podstatný rozdiel medzi mierou rizika v rámci stresového scenára, ktorý vyplýva na jednej strane z priamej metódy a na druhej strane z postupnej metódy, za obdobie 20 pracovných dní uvedené v článku 4 písm. a) bode iii) delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397, a preskúmavajú dôvody akýchkoľvek podstatných rozdielov;
c)
vo vzťahu k určeniu časového radu výnosov za desať pracovných dní, ako sa uvádza v článku 7 delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397:
i)
overujú, či inštitúcia do tohto časového radu nezahŕňa viac ako jedno pozorovanie za pracovný deň na získanie miery rizika v rámci stresového scenára, a overujú, či časový rad zahŕňa len skutočné údaje o trhu, ako sa vyžaduje v článku 7 ods. 1 písm. a) delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397;
ii)
overujú, či sa kritériá uvedené v odseku 1 písm. d) na identifikáciu pracovných a nepracovných dní používajú pri výpočte výnosov za desať pracovných dní uvedených v článku 7 delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397 a pri predĺžení stresového obdobia najviac na 20 pracovných dní, ako sa uvádza v článku 7 ods. 1 písm. b) uvedeného nariadenia, a overujú, či sa správne vykonávajú kroky na získanie výnosov za desať pracovných dní vrátane určenia Dt', ako sa uvádza v článku 7 ods. 1 písm. c) uvedeného delegovaného nariadenia;
iii)
overujú, či časový rad nemodelovateľných faktorov rizika, ktoré inštitúcia predtým posúdila ako modelovateľné v súlade s článkom 325be nariadenia (EÚ) č. 575/2013, zahŕňa pozorovania, ktoré inštitúcia použila na kalibráciu scenárov budúcich šokov uvedených v článku 325bc uvedeného nariadenia, ako sa vyžaduje v článku 7 ods. 2 delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397;
d)
vo vzťahu k uplatňovaniu záložnej metódy, ako sa uvádza v článku 10 delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397:
i)
overujú, či inštitúcie môžu odôvodniť obmedzenú dostupnosť údajov o nemodelovateľných faktoroch rizika alebo nemodelovateľných štandardizovaných skupinách, pri ktorých inštitúcia používa záložnú metódu;
ii)
overujú, či existuje primeraná identifikácia faktorov rizika, pri ktorých sa má použiť prístup uvedený v článku 10 ods. 2 a 3 delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397;
iii)
overujú, či pri uplatňovaní metódy uvedenej v článku 10 ods. 4 delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397 prístup, ktorý inštitúcia používa na výber faktora rizika spĺňajúceho podmienky uvedené v odseku 5 uvedeného článku, vedie k určeniu šokov smerom nahor a nadol, ktoré sú vhodné pre faktor rizika, v prípade ktorého sa uplatňuje záložný prístup;
e)
požadujú, aby inštitúcia identifikovala nemodelovateľné faktory rizika alebo nemodelovateľné štandardizované skupiny, pre ktoré sa hodnota koeficientu nelinearity uvedeného v článkoch 17 a 18 delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397 rovná buď κmin alebo κmax, ako sa uvádza v uvedených článkoch, a overujú, či je extrémny scenár budúceho šoku vhodný alebo či sa má v súlade s článkom 325bk ods. 3 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 od inštitúcie vyžadovať, aby uplatnila regulačný extrémny scenár budúceho šoku v súlade s článkom 14 delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397;
f)
vo vzťahu k určeniu stresového obdobia, ako sa vyžaduje v článku 12 delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397:
i)
ak inštitúcia určuje stresové obdobie maximalizáciou hodnoty uvedenej v článku 12 ods. 1 delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397 a použitím metód oceňovania založených na citlivosti v súlade s článkom 13 ods. 4 uvedeného delegovaného nariadenia, overujú spoľahlivosť analýzy vykonanej inštitúciou s cieľom preukázať, že zmeny cien, ktoré nie sú zachytené metódami oceňovania založenými na citlivosti, by nemenili stresové obdobie;
ii)
ak inštitúcia určuje stresové obdobie pre nemodelovateľné faktory rizika v hlavnej kategórii faktorov rizika identifikovaním 12-mesačného obdobia pozorovania maximalizujúceho hodnotu čiastkového predpokladaného schodku PESRS, i v súlade s článkom 12 ods. 2 delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397, overujú spoľahlivosť analýzy vykonanej inštitúciou s cieľom preukázať, že identifikované stresové obdobie je obdobím finančného stresu pre jej nemodelovateľné faktory rizika;
iii)
overujú, či sa testované 12-mesačné kĺzavé obdobia na určenie stresového obdobia začínajú aspoň od 1. januára 2007, ako sa uvádza v článku 12 ods. 3 delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397, a overujú, či minulé aktualizácie stresového obdobia boli v súlade s frekvenciou a kritériami uvedenými v odseku 1 písm. g);
g)
v súvislosti s výpočtom strát použitím metód oceňovania založených na citlivosti za podmienok stanovených v článku 13 ods. 3 delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397:
i)
posudzujú spoľahlivosť postupov a metód na odhaľovanie zlyhaní oceňovania, identifikovanie finančných nástrojov a komodít, v prípade ktorých došlo k zlyhaniu oceňovania, identifikovanie príčin zlyhaní oceňovania a určenie ich citlivostí z hľadiska významnosti;
ii)
overujú, či sa po uplatnení extrémneho scenára budúceho šoku na nemodelovateľný faktor rizika použitie metód oceňovania založených na citlivosti uplatňuje len na finančné nástroje a komodity, ktoré obnášajú tento faktor rizika a podliehajú zlyhaniam oceňovania v súlade s článkom 13 ods. 3 delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397;
h)
vo vzťahu k určeniu regulačného extrémneho scenára budúceho šoku, ako sa uvádza v článku 14 delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397:
i)
overujú vhodnosť metódy, ktorú inštitúcia používa na určenie toho, či je maximálna strata, ktorá môže vzniknúť v dôsledku zmeny nemodelovateľného faktora rizika alebo zmeny nemodelovateľnej štandardizovanej skupiny, konečná alebo nie;
ii)
ak je maximálna strata zodpovedajúca nemodelovateľnému faktoru rizika alebo nemodelovateľnej skupine konečná, overujú, či inštitúcia takúto maximálnu stratu presne identifikuje;
iii)
ak maximálna strata, ktorá môže vzniknúť v dôsledku zmeny nemodelovateľného faktora rizika alebo zmeny nemodelovateľnej štandardizovanej skupiny, nie je konečná, overujú, či sú predpoklady rozdelenia a štatistické predpoklady použité v rámci prístupu založenom na odbornom posudku, ako sa uvádza v článku 14 ods. 2 písm. a) a článku 14 ods. 4 písm. a) delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397, založené na objektívnych údajoch a spoľahlivých testoch a či je extrémny scenár budúceho šoku dostatočne konzervatívny;
iv)
overujú, či:
1.
sú informácie zahrnuté do súpisu uvedeného v odseku 1 písm. b) v súlade s kritériami uvedenými v písmene e) uvedeného odseku;
2.
sú kritériá špecifikované v súpise uvedenom v odseku 1 písm. b) na identifikáciu tých faktorov rizika, pre ktoré sa miera rizika v rámci stresového scenára získava určením regulačného extrémneho scenára budúceho šoku, spoľahlivé;
v)
overujú spoľahlivosť metodiky a štatistických testov, ktoré inštitúcia používa na identifikáciu faktorov rizika odrážajúcich nesystémové riziko len v súlade s článkom 16 ods. 3 a 4 delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397.
Na účely písmena a) bodu ii) príslušné orgány overujú, či poskytnuté odôvodnenie zodpovedá kritériám uvedeným v písmene a) bode i) a súvisiace zmeny nie sú založené na skutočnosti, že jedna metóda vedie k nižšej miere rizika v stresovom scenári než druhá.
Na účely písmena b) bodu ii) príslušné orgány overujú, či poskytnuté odôvodnenie zodpovedá kritériám uvedeným v písmene b) bode i) a nie je založené na skutočnosti, že jedna metóda vedie k nižšej miere rizika v stresovom scenári než druhá.
Na účely písmena g) bodu ii) príslušné orgány overujú, či inštitúcia vypočítava straty súvisiace s inými finančnými nástrojmi a komoditami, ktoré obnášajú uvedený faktor rizika, ale nepodliehajú zlyhaniu oceňovania metódami oceňovania použitými v modeli merania rizika v súlade s článkom 13 ods. 2 delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397.
3. Na účely odseku 2 písm. a) bodu ii) a písm. b) bodu ii) môžu príslušné orgány porovnávať mieru rizika v rámci stresového scenára rizikových faktorov alebo štandardizovaných skupín, v prípade ktorých došlo k zmene prístupu, a posudzovať, či zmeny systematicky zodpovedajú nižšej miere rizika v rámci stresového scenára.
4. Na účely odseku 2 písm. c) bodu i) môžu príslušné orgány na vzorke časových radov pozorovaní, ako sa uvádza v článku 7 ods. 1 písm. a) delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397, overovať, či sa skutočné údaje o trhu pre faktor rizika nezmenili, ak pozorovania v časových radoch zostávajú počas po sebe nasledujúcich pracovných dní nemenné. Pri zbere vzorky príslušné orgány zohľadňujú časové rady charakterizované veľkým množstvom údajov bezo zmien počas po sebe nasledujúcich pracovných dní.
5. Na účely odseku 2 písm. c) bodu iii) môžu príslušné orgány na vzorke faktorov rizika porovnávať pozorovania faktorov rizika, ktoré inštitúcia používa na výpočet očakávaného schodku pre faktor rizika, keď bol modelovateľný na základe pozorovaní faktorov rizika, ktoré inštitúcia používa na výpočet miery rizika v rámci stresového scenára.
6. Na účely odseku 2 písm. d) bodu ii) môžu príslušné orgány na vzorke faktorov rizika, v prípade ktorých inštitúcia používa prístupy uvedené v článku 10 ods. 2 alebo 3 delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397, overovať, či uvedené faktory rizika spĺňajú podmienky na to, aby sa na ne vzťahovala uvedená metodika.
7. Na účely odseku 2 písm. d) bodu iii) môžu príslušné orgány na vzorke faktorov rizika, v prípade ktorých sa používa prístup uvedený v článku 10 ods. 4 delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397, overovať, či zodpovedajúce vybrané faktory rizika spĺňajú podmienky uvedené v odseku 5 uvedeného článku.
Pri overovaní toho, či sú dva faktory rizika rovnakej povahy v súlade s článkom 10 ods. 5 písm. b) delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397 a či sa tieto faktory rizika nelíšia, pokiaľ ide o vlastnosti, ktoré vedú k podhodnoteniu volatility v súlade s článkom 10 ods. 5 písm. c) uvedeného delegovaného nariadenia, príslušné orgány overujú, či faktory rizika majú spoločné hlavné charakteristiky a či vybraný faktor rizika priťahuje špecifické riziko týkajúce sa titulov, ak ho priťahuje nemodelovateľný faktor rizika.
8. Na účely odseku 2 písm. d) bodu iii) môžu príslušné orgány na vzorke faktorov rizika, v prípade ktorých sa používa metodika uvedená v článku 10 ods. 4 delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397:
a)
požadovať od inštitúcie, aby namiesto faktorov rizika vybraných inštitúciou testovala alternatívne vhodné faktory rizika spĺňajúce podmienky uvedené v článku 10 ods. 5 delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397;
b)
porovnávať extrémny scenár budúceho šoku získaný použitím faktorov rizika vybraných inštitúciou a extrémny scenár budúceho šoku získaný použitím alternatívnych faktorov rizika uvedených v písmene a);
c)
posudzovať, či faktory rizika vybrané inštitúciou vedú k systematickému podceneniu extrémneho scenára budúceho šoku;
9. Na účely odseku 2 písm. d) bodu iii) môžu príslušné orgány na vzorke faktorov rizika, v prípade ktorých sa používa metodika uvedená v článku 10 ods. 4 delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397 a v prípade ktorých je počet pozorovaní počas jednoročného obdobia viac ako dvanásť:
a)
požadovať, aby inštitúcia odhadla volatilitu týchto faktorov rizika počas uvedeného jednoročného obdobia;
b)
požadovať, aby inštitúcia odhadla volatilitu faktorov rizika vybraných v súlade s článkom 10 ods. 5 delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397 pre faktory rizika uvedené v písmene a) počas tohto jednoročného obdobia;
c)
posudzovať, či je volatilita faktorov rizika vybraných inštitúciou vyplývajúca z odhadu uvedeného v písmene b) systematicky nižšia ako volatilita faktorov rizika v modeli merania rizika inštitúcie vyplývajúca z odhadu uvedeného v písmene a).
10. Na účely odseku 2 písm. e) môžu príslušné orgány na vzorke faktorov rizika a štandardizovaných skupín:
a)
posudzovať, či sa koeficient nelinearity rovná κmin alebo κmax, pretože mimoriadne vysoké alebo mimoriadne nízke hodnoty sú charakteristické pre čitateľ alebo menovateľ tejto rovnice
používanej na výpočet κ v súlade s článkami 17 a 18 delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397;
b)
požadovať, aby inštitúcia do grafu zakreslila stratu vyplývajúcu zo zmien faktorov rizika v okolí extrémneho scenára budúceho šoku a posúdila, či je profil funkcie straty v danom okolí obzvlášť konkávny alebo konvexný.
Pri vykonávaní takéhoto posúdenia príslušné orgány vyberú súbor nemodelovateľných faktorov rizika a štandardizované skupiny vzhľadom na ich významnosť.
11. Na účely odseku 2 písm. f) bodu i) môžu príslušné orgány v prípade potreby a ak sú straty zodpovedajúce zmenám podstatných nemodelovateľných faktorov rizika alebo nemodelovateľných štandardizovaných skupín vysoko nelineárne:
a)
požadovať, aby inštitúcia určila stresové obdobie maximalizáciou hodnoty uvedenej v článku 12 ods. 1 delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397 súboru nemodelovateľných faktorov rizika alebo akejkoľvek nemodelovateľnej štandardizovanej skupiny, ktorá patrí do rovnakej hlavnej kategórie faktorov rizika, použitím metód oceňovania, ktoré inštitúcia používa v modeli merania rizika v súlade s článkom 13 ods. 2 uvedeného delegovaného nariadenia;
b)
požadovať, aby inštitúcia určila stresové obdobie maximalizáciou hodnoty uvedenej v článku 12 ods. 1 delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397 súboru uvedeného v písmene a) tohto odseku použitím metód oceňovania založených na citlivosti v súlade s článkom 13 ods. 4 uvedeného delegovaného nariadenia;
c)
posudzovať, či sa stresové obdobia určené v súlade s písmenami a) a b) podstatne líšia.
Súbor nemodelovateľných faktorov rizika alebo nemodelovateľných štandardizovaných skupín uvedených v prvom pododseku písm. a) sa volí vzhľadom na ich významnosť a nelineárny profil straty zmien v ich hodnotách. Príslušné orgány môžu na identifikáciu nemodelovateľných faktorov rizika alebo nemodelovateľných štandardizovaných skupín s nelineárnym profilom strát použiť ako základ hodnoty koeficientu nelinearity κ vypočítaného v súlade s článkom 17 alebo článkom 18 delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397.
12. Na účely odseku 2 písm. f) bodu ii) príslušné orgány môžu:
a)
požadovať, aby inštitúcia určila stresové obdobie maximalizáciou hodnoty uvedenej v článku 12 ods. 1 delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397 na súbore nemodelovateľných faktorov rizika alebo akejkoľvek nemodelovateľnej štandardizovanej skupine, ktorá patrí do rovnakej hlavnej kategórie faktorov rizika, použitím metód oceňovania, ktoré sa používajú v modeli merania rizika v súlade s článkom 13 ods. 2 uvedeného delegovaného nariadenia;
b)
posudzovať, či sa stresové obdobie určené v súlade s písmenom a) podstatne líši od stresového obdobia identifikovaného inštitúciou pri uplatňovaní metodiky uvedenej v článku 12 ods. 2 delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397.
13. Na účely odseku 2 písm. g) môžu príslušné orgány na vzorke zlyhaní oceňovania, ktorým inštitúcia mohla čeliť, overovať, či inštitúcia dodržiavala postupy a metódy uvedené v odseku 2 písm. g) bode i), a na tomto základe posúdiť spoľahlivosť týchto postupov a metód.
14. Na účely odseku 2 písm. h) bodu iii) môžu príslušné orgány na vzorke nemodelovateľných faktorov rizika alebo nemodelovateľných štandardizovaných skupín:
a)
požadovať, aby inštitúcia vytvorila časový rad výnosov zo štatistického rozdelenia s ťažkými chvostmi predpísaného príslušným orgánom a aby vypočítala extrémny scenár budúceho šoku použitím postupnej metódy uvedenej v článkoch 3 a 6 delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397 v kombinácii s historickou metódou uvedenou v článku 8 uvedeného delegovaného nariadenia;
b)
overovať konzervatívnosť prístupu inštitúcie založenom na odbornom posudku porovnaním regulačného extrémneho scenára budúceho šoku vyplývajúceho z uvedeného prístupu s extrémnym scenárom budúceho šoku vypočítaným v súlade s písmenom a).
15. Odchylne od prvého pododseku písm. a) môžu príslušné orgány požadovať, aby inštitúcia namiesto vytvorenia časového radu z konzervatívneho rozdelenia použila časový rad iného podobného faktora rizika. Na účely odseku 2 písm. h) bodu iv) môžu príslušné orgány na vzorke nemodelovateľných faktorov rizika alebo nemodelovateľných štandardizovaných skupín a v daný referenčný dátum overovať či:
a)
faktory rizika alebo štandardizované skupiny, pri ktorých sa miera rizika v rámci stresového scenára určuje uplatnením regulačného extrémneho scenára budúceho šoku v súlade s článkom 14 delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397, spĺňajú kritériá identifikované inštitúciou na použitie uvedenej metódy;
b)
faktory rizika alebo štandardizované skupiny, v prípade ktorých sa miera rizika v rámci stresového scenára určuje uplatnením regulačného extrémneho scenára budúceho šoku v súlade s článkom 14 delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397, nespĺňajú kritériá, ktoré inštitúcia identifikovala na použitie uvedenej metódy;
16. Na účely odseku 2 bodu i) môžu príslušné orgány na vzorke nemodelovateľných faktorov rizika:
a)
overovať, či je povaha faktora rizika taká, že zohľadňuje nesystémové riziko, len preskúmaním opisu faktora rizika uvedenom v zozname, ako sa uvádza v článku 33 ods. 1 tohto nariadenia, a vstupných údajov použitých na jeho označenie, ako sa vyžaduje v článku 16 ods. 3 písm. a) a článku 16 ods. 4 písm. a) delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397;
b)
vykonávať testovanie hypotézy s cieľom posúdiť význam koeficientov korelácie medzi faktormi rizika vo vzorke a porovnávať výsledky tohto testovania hypotézy s výsledkami, ktoré inštitúcia získala pri vykonávaní štatistických testov uvedených v článku 16 ods. 3 písm. d) a článku 16 ods. 4 písm. d) delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397.
