Článok 181 Špecifické požiadavky na vlastné odhady LGD

inštitúcie odhadujú LGD pre stupeň alebo skupinu facility na základe priemeru realizovanej LGD pre stupeň alebo skupinu facility pri použití všetkých pozorovaných zlyhaní v rámci zdrojov údajov (priemer vážený zlyhaniami);

inštitúcie používajú odhady LGD, ktoré zodpovedajú hospodárskemu poklesu, ak sú konzervatívnejšie než dlhodobý priemer. Ak sa očakáva, že ratingový systém bude po celý čas poskytovať realizované LGD na konštantnej úrovni pre každý stupeň alebo skupinu, inštitúcie vykonajú úpravy svojich odhadov parametrov rizika pre každý stupeň alebo skupinu, aby sa obmedzil vplyv hospodárskeho poklesu na kapitál;

inštitúcia zohľadňuje rozsah každej závislosti medzi rizikom dlžníka na jednej strane a rizikom financovaného kreditného zabezpečenia, s výnimkou rámcových dohôd o vzájomnom započítavaní a vzájomného započítavania úverov a vkladov v súvahe, alebo rizikom poskytovateľa takéhoto financovaného kreditného zabezpečenia na strane druhej;

s nesúladmi mien medzi podkladovým záväzkom a financovaným kreditným zabezpečením iným než rámcové dohody o vzájomnom započítavaní a vzájomné započítavanie úverov a vkladov v súvahe sa v rámci posúdenia LGD vykonávaného inštitúciou zaobchádza konzervatívne;

pokiaľ sa v odhadoch LGD zohľadňuje existencia financovaného kreditného zabezpečenia iného než rámcové dohody o vzájomnom započítavaní a vzájomné započítavanie úverov a vkladov v súvahe, uvedené odhady nesmú byť založené výlučne na odhadovanej trhovej hodnote financovaného kreditného zabezpečenia;

pokiaľ sa v odhadoch LGD zohľadňuje existencia nefinancovaného kreditného zabezpečenia iného než rámcové dohody o vzájomnom započítavaní a vzájomné započítavanie úverov a vkladov v súvahe, inštitúcie stanovia interné požiadavky na riadenie, právnu istotu a riadenie rizík uvedeného financovaného kreditného zabezpečenia a tieto požiadavky musia byť vo všeobecnosti v súlade s požiadavkami stanovenými v kapitole 4 oddiele 3 pododdiele 1;

pokiaľ inštitúcia pri určovaní hodnoty expozície voči kreditnému riziku protistrany v súlade s kapitolou 6 oddielom 5 alebo 6 uznáva financované kreditné zabezpečenie iné než rámcové dohody o vzájomnom započítavaní a vzájomné započítavanie úverov a vkladov v súvahe, v odhadoch LGD sa nezohľadňuje žiadna suma, pri ktorej sa očakáva, že bude realizovaná z tohto financovaného kreditného zabezpečenia;

v špecifickom prípade expozícií, ktoré už sú v stave zlyhania, inštitúcia používa súčet svojich najlepších odhadov očakávanej straty pre každú expozíciu za danej súčasnej hospodárskej situácie a stavu expozície a svoj odhad nárastu miery straty spôsobeného možnými dodatočnými neočakávanými stratami počas obdobia realizácie náhrad, t. j. medzi dátumom zlyhania a konečnou likvidáciou expozície;

pokiaľ sa poplatky za oneskorené platby, ktoré boli dlžníkovi uložené pred zlyhaním, kapitalizovali vo výkaze ziskov a strát inštitúcie, zahrnú sa do miery expozície a straty danej inštitúcie;

v prípade expozícií voči podnikateľským subjektom, inštitúciám, ústredným vládam a centrálnym bankám, regionálnym vládam, miestnym orgánom a subjektom verejného sektora sa odhady LGD zakladajú na údajoch za aspoň päť rokov v prípade aspoň jedného zdroja údajov, pričom toto obdobie sa po prevzatí každý rok predlžuje o jeden rok až do dosiahnutia aspoň siedmich rokov; ak dostupné obdobie pozorovania trvá v prípade ktoréhokoľvek zdroja dlhšie a tieto údaje sú relevantné, použije sa toto dlhšie obdobie.

odvodiť odhady LGD z realizovaných strát a primeraných odhadov PD;

zohľadňovať budúce čerpania buď vo svojich odhadoch konverzných faktorov, alebo vo svojich odhadoch LGD;

v prípade odkúpených retailových pohľadávok použiť na odhad LGD externé a interné referenčné údaje.

povahu, závažnosť a trvanie hospodárskeho poklesu uvedeného v odseku 1;

podmienky, za ktorých môže príslušný orgán povoliť inštitúcii podľa odseku 2 používať príslušné údaje ◄ zahŕňajúce obdobie dvoch rokov, ak inštitúcia použije prístup IRB.

stanovenia, pokiaľ ide o prípady, ktoré sa vrátia do stavu bez zlyhania, ako sa má zaobchádzať s umelými peňažnými tokmi a či je vhodnejšie, aby inštitúcie diskontovali umelý peňažný tok počas skutočného obdobia zlyhania;

posúdenia toho, či sú kalibrácia a uplatňovanie diskontnej sadzby vhodné na výpočet hospodárskej straty pri všetkých expozíciách.