14. Proces prispôsobenia odmeňovania riziku

213.Proces prispôsobenia odmeňovania riziku zahŕňa proces merania výkonnosti a rizika (časť 14.1), proces priznávania odmien (časť 14.2) a proces vyplácania (časť 15). V každej fáze procesu prispôsobenia odmeňovania riziku by sa pohyblivé zložky odmeňovania mali upraviť pre všetky riziká prijaté v súčasnosti a budúcnosti. Inštitúcie by mali zabezpečiť, že stimuly na prijímanie rizík sú vyvážené stimulmi na riadenie rizík.

214.Inštitúcie by mali zosúladiť časový rámec merania rizika a výkonnosti s hospodárskym cyklom inštitúcie vo viacročnom rámci. Inštitúcie by mali určiť obdobie časového rozlíšenia a obdobia výplaty odmien s primeranou dĺžkou, pričom by mali rozlišovať medzi odmenami, ktoré by sa mali vyplatiť vopred, a odmenami, ktoré by sa mali vyplácať po období odkladu a po skončení odkladu (retenčné obdobie). V rámci obdobia časového rozlíšenia a obdobia na vyplatenie by sa mala zohľadniť podnikateľská činnosť a pozícia kategórie identifikovaných zamestnancov alebo vo výnimočných prípadoch podnikateľská činnosť a pozícia jednotlivého identifikovaného zamestnanca.

215. V rámci procesu prispôsobenia odmeňovania riziku by sa vo všetkých fázach mala použiť vhodná kombinácia kvantitatívnych a kvalitatívnych kritérií v podobe absolútnych a relatívnych kritérií, aby sa zabezpečilo, že sa zohľadnia všetky riziká, výkon a potrebné úpravy rizika. Inštitúcia by mala určovať absolútne opatrenia výkonnosti na základe svojej vlastnej stratégie vrátane jej rizikového profilu a ochoty podstupovať riziká. Relatívne opatrenia výkonnosti by sa mali určovať na účely porovnania výkonnosti s rovnocennými inštitúciami. Ide buď o interných partnerov (t. j. v rámci organizácie), alebo o externých partnerov (t. j. podobné inštitúcie). Kvantitatívne a kvalitatívne kritériá a použité procesy by mali byť transparentné, a pokiaľ je to možné, mali by byť stanovené vopred. Kvantitatívne a kvalitatívne kritériá sa môžu čiastočne opierať o posudok.

216.Ak sa používajú prístupy súvisiace s posudkom, inštitúcie by mali zabezpečiť dostatočnú úroveň transparentnosti a objektívnosti, ak sa posudky utvárajú prostredníctvom:

• a. stanovenia jasnej politiky v písomnej podobe, v ktorej sú opísané parametre a kľúčové faktory, na základe ktorých sa dospeje k danému úsudku;
• b. vypracovania jasnej a úplnej dokumentácie ku konečnému rozhodnutiu, pokiaľ ide
• o meranie rizika a výkonnosti alebo o uplatnené úpravy rizika;
• c. zapojenia príslušných zamestnancov v kontrolných funkciách;
• d. posúdenia osobných stimulov zamestnancov, ktorí vypracúvajú posudok, a všetkých konfliktov záujmov;
• e. zavedenia primeraných systémov bŕzd a protiváh, čo zahŕňa uskutočnenie uvedených úprav v rámci tímu tvoreného zamestnancami z organizačných útvarov, orgánov s podnikovými a kontrolnými funkciami atď.;
• f. schválenia hodnotenia zo strany orgánu plniaceho kontrolnú funkciu alebo orgánu na vhodnej hierarchickej úrovni nadradenej orgánom s funkciou, ktorý vypracoval hodnotenie, napr. riadiacim orgánom vo funkcii riadenia alebo dohľadu alebo výborom pre odmeňovanie.

217.Inštitúcie by mali zabezpečiť, aby proces prispôsobenia odmeňovania riziku bol transparentný pre identifikovaných zamestnancov vrátane všetkých prvkov, ktoré sú založené na posudku, a nie na objektívnych skutočnostiach alebo údajoch.

218.Inštitúcie by mali poskytnúť podrobné informácie výboru pre odmeňovanie alebo orgánu plniacemu funkciu dohľadu v prípade, ak je konečný výsledok po uplatnení opatrení týkajúcich sa posudku výrazne odlišný od prvotného výsledku, ktorý sa dosiahol na základe vopred stanovených opatrení.

1. Prehľad

1.1 Odkazy

1.2 Identifikované požiadavky

1.3 Súvisiace štandardy

2. Identifikované požiadavky

3. Súvisiace štandardy

• EBA - Published by the European Banking Authority at https://www.eba.europa.eu/