14.1.2 Výkonnostné kritériá citlivé na riziko

225.Inštitúcie by mali stanoviť a zdokumentovať kvantitatívne aj kvalitatívne výkonnostné kritériá vrátane finančných a nefinančných, a to pre jednotlivcov, organizačné útvary a inštitúciu. Výkonnostné kritériá by nemali motivovať k nadmernému prijímaniu rizika alebo nekalému predaju produktov.

226.Inštitúcie by mali využívať vhodnú rovnováhu medzi kvantitatívnymi a kvalitatívnymi, ako aj absolútnymi a relatívnymi kritériami.

227.Kritériá použité na meranie rizika a výkonnosti by mali byť čo najužšie prepojené s rozhodnutiami identifikovaného zamestnanca a kategóriou zamestnancov, na ktorú sa vzťahuje meranie výkonnosti, a mali by zabezpečovať, že proces priznania odmien bude mať primeraný vplyv na správanie zamestnancov.

228.Súčasťou výkonnostných kritérií by mali byť aj dosiahnuteľné ciele a opatrenia, ktoré môže identifikovaný zamestnanec aspoň sčasti priamo ovplyvniť. Napríklad premennou na výpočet odmeny úverového pracovníka na individuálnej úrovni by mohla byť výkonnosť úverov, ktorých pôvodcom je daná osoba alebo ktoré daná osoba monitoruje, kým premennou na výpočet odmeny vedúceho organizačného útvaru by mohol byť výkon riadiaceho tímu tohto útvaru. Pri posudzovaní výkonnosti by sa mali merať skutočne realizované výsledky a výstupy.

229.Kvantitatívne kritériá by sa mali vzťahovať na dostatočne dlhé obdobie, počas ktorého možno riadne zohľadniť riziko prijaté identifikovanými zamestnancami, organizačnými útvarmi a inštitúciou, a tieto kritériá by sa mali upraviť o riziko a mali by zahŕňať opatrenia hospodárskej efektívnosti. Príkladmi výkonnostných kritérií je výnos z kapitálu upravený o riziko (RAROC), výnos z kapitálu upraveného o riziko (RORAC), hospodársky zisk, interný ekonomický rizikový kapitál, čistý hospodársky príspevok, náklady na financovanie upravené o riziko, číselné údaje

• o riziku odvodené z postupu hodnotenia primeranosti interného kapitálu alebo finančné údaje, ktoré súvisia s rozpočtom na rôzne funkcie (napríklad na orgán s podnikovou funkciou vrátane právneho orgánu a ľudských zdrojov) alebo s ich profilom z hľadiska operačného rizika, alebo čisté úpravy hodnoty v účtovníctve.

230.Ukazovatele prevádzkovej efektívnosti (napr. zisky, príjmy, produktivita, náklady a ukazovatele miery) alebo niektoré trhové kritériá (napr. cena akcií a celková návratnosť pre akcionárov) nezahŕňajú explicitnú úpravu rizika a sú veľmi krátkodobé, a preto nepostačujú na to, aby sa v nich zohľadnili všetky riziká činností identifikovaného zamestnanca. Tieto výkonnostné kritériá si vyžadujú použitie dodatočných úprav rizika.

231.Na úrovni inštitúcie, organizačného útvaru alebo na individuálnej úrovni by mali byť podstatné kvalitatívne kritériá (ako je dosiahnutie výsledkov, súlad so stratégiou v rámci ochoty podstupovať riziká a história dodržiavania súladu). Príkladom kvalitatívnych kritérií je dosahovanie strategických cieľov, spokojnosť klienta, dodržiavanie politiky riadenia rizík, súlad s internými a externými pravidlami, vedenie, tímová práca, tvorivosť, motivácia a spolupráca s inými organizačnými útvarmi, orgánmi s funkciou vnútornej kontroly a s podnikovými funkciami.

1. Prehľad

1.1 Odkazy

1.2 Identifikované požiadavky

1.3 Súvisiace štandardy

2. Identifikované požiadavky

3. Súvisiace štandardy

• EBA - Published by the European Banking Authority at https://www.eba.europa.eu/