PRÍLOHA V FÁZY A ZÁSADY POSÚDENIA RIZIKA ŠPECIFICKÉHO PRE DANÚ LOKALITU

1.   

Charakterizácia kontaminácie si vyžaduje identifikáciu povahy kontaminantov (napr. ťažkých kovov, organických kontaminantov atď.) prítomných v lokalite a určenie ich zdroja, koncentrácie, chemickej formy a distribúcie v pôde, materskej hornine a podzemnej vode. Prítomnosť a koncentrácia kontaminantov v rôznych médiách sa určuje odberom vzoriek a prieskumom na mieste a mimo neho v prípade, že existuje podozrenie na prenos kontaminantov. Vzorky kontaminantov spojených s potenciálne kontaminujúcimi činnosťami sa odoberajú v príslušných médiách na základe environmentálneho kontextu a fyzikálno-chemických vlastností kontaminantov, ktoré ovplyvňujú ich správanie v životnom prostredí. Zohľadnia sa prirodzené a antropogénne pozaďové úrovne.

2.   

Posúdenie expozície vyžaduje identifikáciu cesty, ktorou sa pôdne kontaminanty môžu dostať k receptorom. Medzi takéto expozičné cesty môže patriť vdýchnutie, požitie, kontakt s kožou, príjem rastlinami, migrácia do podzemnej vody atď. Koncentrácie kontaminantov v expozičných médiách sa kombinujú s expozičnými parametrami (napr. frekvencia a trvanie expozície, miera požitia pôdy atď.) a vlastnosťami receptora, ako je vek, pohlavie a zdravotný stav na odhad dennej dávky expozície. Prepojenia medzi zdrojom, cestou a receptorom možno zhrnúť grafickým, schématickým a zjednodušeným zobrazením: koncepčným modelom lokality. Expozíciu možno posúdiť priamou analýzou v bode expozície alebo modelovaním prenosu kontaminantu na médium expozície.

3.   

Posúdenie toxicity alebo nebezpečnosti zahŕňa hodnotenie potenciálnych nepriaznivých účinkov kontaminantov na ľudské zdravie a životné prostredie na základe dávky a trvania expozície. V posúdení toxicity alebo nebezpečnosti sa zohľadňuje prirodzená toxicita kontaminantov a citlivosť rôznych exponovaných receptorov (ľudí a ekosystémov), ako sú zvieratá, mikroorganizmy, rastliny, deti, tehotné ženy, staršie osoby atď. Toxikologické informácie sa používajú na odhad referenčných dávok alebo koncentrácií, ktoré sa používajú na charakterizáciu rizika.

4.   

Na charakterizáciu rizika sa vyžaduje integrácia informácií z predchádzajúcich krokov s cieľom odhadnúť rozsah a pravdepodobnosť nepriaznivých účinkov kontaminovanej lokality na ľudské zdravie a životné prostredie vrátane účinkov migrácie kontaminácie do iných zložiek životného prostredia. Charakterizácia rizika pomáha posúdiť a priorizovať potrebu opatrení na zníženie rizika a opatrení na sanáciu a zabezpečiť, aby bol stav pôdy zlučiteľný so súčasným a plánovaným využívaním pôdy. Takisto môže pomôcť stanoviť ciele v oblasti sanácie a manažmente lokality, napr. dosiahnuť maximálne prijateľné limity alebo skríningové hodnoty, ktoré sú založené na riziku a špecifické pre danú lokalitu. Posudzovanie rizika zahŕňa veľký počet hypotéz a neistôt. Je preto nevyhnutné vyhodnotiť tieto hypotézy a neistoty, aby sa plne pochopil význam dosiahnutých výsledkov a aby sa prijímali informované rozhodnutia.