Článok 383a Regulačný model úpravy ocenenia pohľadávok

regulačný model úpravy ocenenia pohľadávok je schopný modelovať úpravu ocenenia pohľadávok danej protistrany a v príslušných prípadoch zároveň uznať dohodu o vzájomnom započítavaní a dohodu o dozabezpečení na úrovni súboru vzájomného započítavania v súlade s týmto článkom;

inštitúcia odhaduje pravdepodobnosť zlyhania protistrany na základe kreditných rozpätí protistrany a očakávanej straty v prípade zlyhania podľa konsenzu na trhu v prípade tejto protistrany;

očakávaná strata v prípade zlyhania uvedená v písmene a) je rovnaká ako očakávaná strata v prípade zlyhania podľa konsenzu na trhu uvedená v písmene b), pokiaľ inštitúcia nemôže preukázať, že nadriadenosť portfólia transakcií s touto protistranou sa odlišuje od nadriadenosti nadriadených nezabezpečených dlhopisov emitovaných touto protistranou;

v každom časovom bode v budúcnosti sa simulovaná diskontovaná budúca expozícia portfólia transakcií s protistranou vypočítava pomocou modelu expozície tak, že sa precenia všetky transakcie v danom portfóliu na základe simulovaných spoločných zmien faktorov trhového rizika, ktoré sú významné pre uvedené transakcie s použitím primeraného počtu scenárov a diskontovaním cien k dátumu výpočtu s použitím bezrizikových úrokových sadzieb;

regulačný model úpravy ocenenia pohľadávok je schopný modelovať významnú závislosť medzi simulovanou diskontovanou budúcou expozíciou portfólia transakcií a kreditnými rozpätiami protistrany;

ak sú transakcie portfólia zahrnuté do súboru vzájomného započítavania podliehajúceho dohode o dozabezpečení a dennému oceňovaniu trhovou cenou, kolaterál zložený a prijatý v rámci tejto dohody sa v simulovanej diskontovanej budúcej expozícii považuje za zmierňujúci riziko, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

kreditné rozpätia z iných nástrojov emitovaných protistranou odrážajúce aktuálne trhové podmienky;

proxy rozpätia, ktoré sú primerané z hľadiska ratingu, odvetvia a regiónu protistrany.

model expozície uvedený v odseku 1 je súčasťou interného systému riadenia rizika úpravy ocenenia pohľadávok inštitúcie, ktorý zahŕňa identifikáciu, meranie, riadenie, schvaľovanie a interné vykazovanie úpravy ocenenia pohľadávok a rizika úpravy ocenenia pohľadávok na účtovné účely;

inštitúcia má zavedený postup na zabezpečenie súladu so zdokumentovaným súborom interných politík, kontrol, hodnotenia výkonnosti modelu a postupov týkajúcich sa modelu expozície uvedeného v odseku 1;

inštitúcia má nezávislý útvar validácie, ktorý je zodpovedný za účinnú počiatočnú a priebežnú validáciu modelu expozície uvedeného v odseku 1 tohto článku; tento útvar je nezávislý od kreditného útvaru a útvaru obchodovania vrátane útvaru uvedeného v článku 383 ods. 1 písm. a) a podlieha priamo vrcholovému manažmentu; musí mať dostatočný počet zamestnancov s úrovňou zručností, ktorá je primeraná na plnenie tohto účelu;

vrcholový manažment je aktívne zapojený do procesu kontroly rizika a pristupuje ku kontrole rizika úpravy ocenenia pohľadávok ako k podstatnému aspektu obchodnej činnosti, na ktorý je potrebné vyčleniť náležité zdroje;

inštitúcia zdokumentuje postup počiatočnej a priebežnej validácie modelu expozície uvedeného v odseku 1 s takou mierou podrobnosti, ktorá by tretej strane umožnila pochopiť spôsob fungovania modelov, ich obmedzenia a kľúčové predpoklady, ako aj opätovne vypracovať analýzu; v tejto dokumentácii sa stanovuje minimálna frekvencia, s akou sa bude vykonávať priebežná validácia, ako aj iné okolnosti, napríklad náhla zmena trhového správania, za ktorých sa vykoná dodatočná validácia. Opisuje sa v nej spôsob vykonávania validácie, pokiaľ ide o toky údajov a portfóliá, aké analýzy sa používajú a ako sa vytvárajú reprezentatívne portfóliá protistrán;

modely oceňovania používané v modeli expozície uvedenom v odseku 1 pre daný scenár simulovaných faktorov trhového rizika sa testujú na základe vhodných nezávislých referenčných hodnôt pre širokú škálu trhových stavov ako súčasť počiatočného a priebežného procesu validácie modelu; v modeloch oceňovania pre opcie sa zohľadňuje nelineárnosť hodnoty opcie vo vzťahu k faktorom trhového rizika;

nezávislé preskúmanie interného systému riadenia rizika úpravy ocenenia pohľadávok inštitúcie uvedeného v písmene a) tohto odseku sa pravidelne vykonáva prostredníctvom procesu interného auditu inštitúcie; toto preskúmanie zahŕňa činnosti útvaru uvedeného v článku 383 ods. 1 písm. a) aj nezávislého útvaru validácie uvedeného v písmene c) tohto odseku;

regulačný model úpravy ocenenia pohľadávok, ktorý inštitúcia používa na výpočet simulovanej diskontovanej budúcej expozície uvedenej v odseku 1, odráža podmienky a špecifikácie transakcií a dohody o dozabezpečení včas, v plnej miere a konzervatívnym spôsobom; tieto podmienky a špecifikácie sa nachádzajú v zabezpečenej databáze, ktorá podlieha formálnemu a pravidelnému auditu; prenos údajov o podmienkach a špecifikáciách transakcií, ako aj dohôd o dozabezpečení do modelu expozície takisto podlieha vnútornému auditu, pričom sa zavedú postupy pre formálne zosúladenie interného modelu so systémami zdrojových údajov s cieľom priebežne overovať, či sa podmienky a špecifikácie transakcií a dohody o dozabezpečení odrážajú v expozičnom systéme správne alebo aspoň konzervatívnym spôsobom;

vstupy súčasných a historických trhových údajov v modeli, ktorý inštitúcia používa na výpočet simulovanej diskontovanej budúcej expozície uvedenej v odseku 1, sa získavajú nezávisle od obchodných línií, vkladajú sa do tohto modelu včas a úplne a uchovávajú sa v zabezpečenej databáze podliehajúcej formálnemu a pravidelnému auditu; inštitúcia musí mať dobre vypracovaný proces integrity údajov na spracovanie nevhodných pozorovaní údajov; ak model vychádza z proxy trhových údajov, inštitúcia navrhne interné politiky na identifikovanie vhodných proxy údajov a empiricky priebežne preukazuje, že proxy údaje poskytujú konzervatívne vyjadrenie podkladového rizika;

v modeli expozície uvedenom v odseku 1 sa zachytávajú informácie špecifické pre transakcie a zmluvné informácie, ktoré sú potrebné na agregovanie expozícií na úrovni súboru vzájomného započítavania; inštitúcia overuje, či sú transakcie v rámci modelu priradené k primeranému súboru vzájomného započítavania.

ako má inštitúcia určovať proxy rozpätia uvedené v odseku 2 písm. b) na účely výpočtu pravdepodobností zlyhania;

ďalšie technické prvky, ktoré majú inštitúcie zohľadňovať pri výpočte očakávanej straty v prípade zlyhania protistrany, pravdepodobnosti zlyhania protistrany a simulovanej diskontovanej budúcej expozície portfólia transakcií s touto protistranou a úpravy ocenenia pohľadávok, ako sa uvádza v odseku 1;

ktoré iné nástroje uvedené v odseku 2 písm. a) sú vhodné na odhad pravdepodobnosti zlyhania protistrany a ako inštitúcie vykonávajú tento odhad.

podmienky posudzovania významnosti rozšírení a zmien v používaní štandardizovaného prístupu, ako sa uvádza v článku 383 ods. 3;

metodiku posudzovania, podľa ktorej majú príslušné orgány overovať, či inštitúcia spĺňa požiadavky stanovené v článkoch 383 a 383a.