9.1 Súvislosť medzi nezávislým myslením a zásadou nezávislosti

Pri posudzovaní nezávislosti členov by inštitúcie mali rozlišovať medzi pojmom „nezávislé myslenie“, ktorý sa týka všetkých členov riadiaceho orgánu inštitúcie, a zásadou „nezávislosti“, ktorá sa vyžaduje v prípade určitých členov riadiaceho orgánu relevantnej inštitúcie v jeho funkcii dohľadu. Kritériá posudzovania „nezávislého myslenia“ sa uvádzajú v oddiele 9.2 a kritériá posudzovania „nezávislosti“ v oddiele 9.3.

Konanie s „nezávislým myslením“ predstavuje vzorec správania, ktorý sa prejavuje najmä počas diskusií a rozhodovania v rámci riadiaceho orgánu, a vyžaduje sa u každého člena riadiaceho orgánu bez ohľadu na to, či sa člen považuje alebo nepovažuje za „nezávislého“ v súlade s oddielom 9.3. Všetci členovia riadiaceho orgánu by mali aktívne vykonávať svoje povinnosti a pri plnení svojich funkcií a povinností by mali byť schopní prijímať vlastné správne, objektívne a nezávislé rozhodnutia a urobiť si úsudok.

„Nezávislosť“ znamená, že člen riadiaceho orgánu v jeho funkcii dohľadu nemá nijaké súčasné alebo nedávne minulé vzťahy alebo prepojenia akejkoľvek povahy s relevantnou inštitúciou alebo s jej vedením, ktoré by mohli mať vplyv na objektívny a vyvážený úsudok člena a ktoré by mohli oslabiť jeho schopnosť prijímať nezávislé rozhodnutia. Skutočnosť, že člen sa považuje za „nezávislého“, neznamená, že by sa člen riadiaceho orgánu mal automaticky považovať za osobu s „nezávislým myslením“, pretože mu môžu chýbať potrebné behaviorálne zručnosti.