Hlava II – Usmernenia týkajúce sa určenia produktov retailových vkladov, ktoré sú vystavené vyšším zápo rným peňažným tokom

Časť 1 – Všeobecné informácie

Retailový vklad by sa mal považovať za súčasť zriadeného vzťahu na účely likvidity vykazovanie podľa kombinovaného idiosynkratického a celotrhového stresového scenára v prípade, že vkladateľ spĺňa aspoň jedno z nasledujúcich kritérií:

• a) má aktívny zmluvný vzťah s bankou v minimálnej dĺžke,
• b) má dlžnícky vzťah s inštitúciou na hypotekárne úvery alebo iné dlhodobé úvery, alebo (resp. je dlžníkom pri hypotekárnom úvere alebo inom dlhodobom úvere)
• c) má s bankou minimálny počet iných aktívnych produktov, než sú úvery.

Retailový vklad by sa mal považovať za vklad vedený na transakčnom účte, v prospech ktorého sa pravidelne pripisujú alebo odpisujú mzdy, príjmy alebo transakcie.

3. V prípade oboch hľadísk uvedených v odseku 1 a 2 tejto hlavy II, časť 1, banky majú mať k dispozícii historické údaje vrátane úda jov o správaní vkladateľov s cieľom odôvodniť klasifikáciu ich vkladov.

4. Spôsob určovania produktov retailových vkladov, ktoré sú vystavené vyšším záporným peňažným tokom

Strana 5 z 10 4.1. Retailové vklady sa majú zoskup iť do troch skupín vkladov, ktoré sú vystavené vyšším záporným peňažným tokom na základe množstva a rizikovosti rizikových faktorov, ktoré spĺňajú, okrem tých, ktoré sú opísané v časti 2 usmernení. Zoznam uvedených faktorov však nie je úplný a banky, ktoré určia ďalšie kritériá vedúce k vyšším záporným peňažným tokom , ich majú zahrnúť do svojej analýzy.

4.2. Banky majú na účely vykazovania likvidity odhadnúť príslušné vyššie záporné peňažné toky pre každú z týchto skupín v súlade s časťou 3 nižšie uveden ých usmernení.

Časť 2 – Faktory ovplyvňujúce stabilitu produktov retailových vkladov

5.1. Banky majú ako vklady s vysokou hodnotou posúdiť tie vklady, ktoré spĺňajú všetky nasledujúce požiadavky:

• a) presahujú nižšiu z uvedených dvoch súm:
• i) 100 000 EUR alebo
• ii) sumu miestneho systému ochrany vkladov
• b) sú nižšie ako 500 000 EUR.

5.2. Banky majú ako vklady s veľmi vysokou hodnotou posúdiť vklady s hodnotou aspoň 500 000 EUR.

5.3. Banky majú na účely výpočtu hodnoty vkladu klientov zahrnúť do výpočtu všetky vkladové účty klienta v danej banke.

5.4. Banky okrem toho majú vykonávať analýzu koncentrácie svojho objemu vkladov; na interné účely sa musia zaviesť príslušné prahové hodnoty a/alebo limity na definovanie vysokej hodnoty retailových vkladov.

5.5. Existuje množstvo metód, ktoré sa môžu použiť na určenie ko ncentrácie objemu vkladov. Napríklad, banky môžu stanoviť „určitý počet“ veľkých retailových vkladov alebo stanoviť „počet najväčších retailových vkladov“, ktoré predstavujú určité percento objemu retailových vkladov. Banky môžu na určenie vysokej hodnoty retailových vkladov použiť prahovú hodnotu prispôsobenú miestnemu trhu pre sumu ochrany vkladov, sumu, nad ktorú bola dohodnutá úroková sadzba alebo akékoľvek osobitné ustanovenie dohodnuté s vkladateľom, ktoré môže obmedziť riziko záporného peňažného toku .

6.1. Vklad by sa mal orientovať podľa sadzieb v prípade, ak banka ponúka úrokovú sadzbu:

• a) ktorá výrazne prevyšuje priemernú sadzbu pre podobné retailové produkty ponúkané ich partnermi vzhľadom na špecifiká miestneho trhu s vkladmi,
• b) alebo ktorej návratnosť závisí od výnosu indexu trhu alebo súboru indexov,

Strana 6 z 10

• c) alebo ktorej návratnosť závisí od akejkoľvek inej premennej trhu, než je pohyblivá úroková sadzba.

6.2. Banky môžu určiť produkty, ktoré sa orientujú podľa sadzieb, poro vnávaním sadzby uplatňovanej na každý vklad s priemernou sadzbou, ktorú platia ich partneri za podobné produkty. Pojem „partneri“ sa vzťahuje na banky , ktoré majú porovnateľný obchodný model a veľkosť, ktorý má definovať banka a overiť príslušný orgán, ak to považuje za potrebné.

7.1. Vklady, ktoré majú patriť do tejto kategórie, sú:

• a) vklady, ktoré boli pôvodne fixované na dobu určitú s výpovednou 30 - dňovou lehotou, alebo
• b) vklady s pevnou výpovednou lehotou kratšou ako 30 dní v súlade s inými zmluvnými dohodami, než sú dohody, ktoré sa kvalifikujú na zaobchádzanie uvedené v článku 421 ods. 5.

7.2. Pri posudzovaní záíporných peňažných tokov retailových vkladov banky majú posúdiť vplyv:

• a) limitov na výber alebo výpovedných lehôt;
• b) nákladov na výber pre produkty retailových vkladov, ktoré možno zo zákona ukončiť pred pôvodným dátumom ich splatnosti;
• c) následku neumožnenia výberu vkladov na povesť banky, ak banky v praxi umožnili predčasné splatenie takýchto vkladových produktov.

8. Vysoko rizikové distribučné kanály vrátane bánk s výlučne internetovým prístupom, iných foriem vzdialeného prístupu a sprostredkovaných vkladov

Banky majú zaradiť retailové vklady, ktoré sú dostupné prostredníctvom vysoko rizikových distribučných kanálov, ako sú banky s výlučne internetovým prístupom, iné formy vzdialeného prístupu a sprostredkované vklady (pri ktorých sprostredkovatelia získavajú prostriedky od fyzických osôb alebo MSP) , do vyšších záporných peňažných tokov so zr eteľom na:

• a) pravdepodobne existujúce zmluvné limity pre výber;
• b) následok neumožnenia výberu vkladov na povesť banky , keď banky v praxi dovoľujú vyššiu úroveň výberu takýchto produktov.

Banky majú rozlišovať medzi retailovými vkladmi vedenými v miestnej a cudzej mene.

Banky majú rozlišovať medzi retailovými vkladmi rezidentov a cudzincov. Toto rozlišovanie by sa malo definovať podľa vkladov cudzincov a vkladov rezidentov so zreteľom na vklady v bankách, ktoré majú sídlo v EÚ. Definícia pojmu „sídlo“ na účely požiadaviek krytia li kvidito u by mala spravidla vychádzať z platnej štatistickej alebo daňovej definície.

Strana 7 z 10 Banky majú identifikovať sídlo vkladateľa na úrovni jednotlivých subjektov.

Banky majú určiť produkty retailových vkladov s prepojením na ďalšie faktory, ktoré sa môžu počas 30- dňovej lehoty zmeniť a viesť k vyššiemu riziku záporného peňažného toku .

12.1. Banky majú zvážiť svoj objem retailových vkladov s cieľom určiť ďalšie charakteristiky, ktoré poukazujú alebo môžu poukazovať na typ retailového vkladu s vyššou mierou záporného peňažného toku , ako sú charakteristiky uvedené v článku 421 ods. 1 a 2 nariadenia o kapitálových požiadavkách. Stanovenie alebo neexistencia ďalších charakteristík sa ma jú zdokumentovať.

12.2. N a účely stanovenia takýchto charakteristík banky majú posúdiť zistenú (historickú) a očakávanú stabilitu/volatilitu konkrétnych ponúkaných produktov retailových vkladov a určiť typy produktov, ktoré sa ukázali alebo môžu ukázať ako nestabilné.

12.3. Banky majú na tento účel vykonať scenár stresového testovania, ktorý vychádza z predpokladu kombinovanej závažnej idiosynkratickej a celotrhovej udalosti. Na posúdenie volatility produktov retailových vkladov by sa mohli použiť interné štatistické a matema tické modely. Vstupy pre tieto metódy by mali spravidla zahŕňať údaje odvodené z minulého správania vkladov a z hypotetických predpokladov založených na stresových scenároch.

12.4. Malé a menej sofistikované banky by mohli použiť zjednodušené metódy založ ené na štatistických modeloch, ako sú modely na určenie maximálneho poklesu spozorovaného počas 30 - dňovej lehoty pre daný vklad v danom časovom horizonte vrátane stresového obdobia.

12.5. Odporúča sa použitie odborného posudku zahŕňajúceho faktory, ktoré neboli zohľadnené v rámci modelu, najmä v prípade inovačných produktov bez dlhej histórie.

12.6. Pri analýze by bolo veľmi užitočným nástrojom poradie produktov retailových vkladov z hľadiska volatility alebo vnímanej volatility. Prispelo by to k jednotnej implementácii v rámci produktov retailových vkladov banky . Porovnanie výsledkov získaných pre jednotlivé produkty a určenie odchýlok môže pomôcť identifikovať menej stabilné vklady.

12.7. Predpoklady, o ktoré sa opierajú tieto metódy, majú zahŕňať 30 - dň ovú prognózu a často sa revidovať, najmä preto, aby odrážali akékoľvek závažné zmeny trhových podmienok. Navyše, banky majú zvážiť koreláciu, škodlivý vplyv a sezónny vplyv na zlepšenie kvality tohto posúdenia.

Časť 3

13.1. Banky majú uplatňovať nasledujúci spôsob kategorizácie vkladov, ktoré sú vystavené vyšším záporným peňažným tokom :

13.2. Faktory opísané v časti 2 týchto usmernení sa ma jú rozdeliť na dve kategórie:

• a) Vysoké riziko zložené z týchto rizikových faktorov:
• i) mena vkladov;
• ii) produktovo prepojené vklady;
• iii) produkty, ktoré sa orientujú podľa sadzieb alebo majú preferenčné podmienky;
• iv) vysoko rizikové distribučné kanály vrátane výlučného prístupu na internet a sprostredkovaných vkladov;
• v) vklady s vysokou hodnotou;
• vi) iné charakteristiky, ktoré banka považuje za vysoko rizikové v súlade s odsekom 13 týchto usmernení.
• b) Veľmi vysoké riziko zložené z týchto rizikových faktorov:
• i) splatné termínované vklady alebo vklady s výpovednou lehotou;
• ii) vklady cudzincov;
• iii) veľmi vysoká hodnota vkladu.

13.3. Banky majú posúdiť retailové vklady na základe opísaného súboru faktorov.

13.4. Banky majú tieto retailové vklady priradiť k jednej z troch nasledujúcich stupňovitých skupín definovaných na základe množstva rizikových faktorov pripisovaných danému vkladu:

• a) vklady s dvoma faktormi z kategórie 1;
• b) vklady s troma faktormi z kategórie 1, alebo s jedným faktorom z kategórie 1 a jedným faktorom z kategórie 2;
• c) vklady s dvomi faktormi z kategórie 2, alebo s dvomi faktormi z kategórie 1 a jedným faktorom z kategórie 2, alebo s akoukoľvek inou kombináciou týchto faktorov.

13.5. Banky majú odhadnúť zodpovedajúce vyššie miery záporného peňažného toku pre každú skupinu v súlade s historickým a očakávaným posúdením volatility.