|
+2. Kalibrácia iných mien |
2. Kalibrácia iných mienNa kalibrovanie veľkostí šokov úrokových sadzieb pre ďalšie meny sa uplatňuje tento postup: Krok 1: Výpočet dennej priemernej úrokovej sadzby Zozbierajte 16 - ročnú časovú sériu denných „bezrizikových“ úrokových sadzieb pre každú menu pre splatnosti 3M, 6M, 1R, 2R, 5R, 7R, 10R, 15R a 20R. Potom vypočítajte celkovú priemernú úrokovú sadzbu pre každú menu pre všetky pozorovania v časových rado ch a pre všetky 𝑐𝑐 splatnosti. Výsledkom je jedna priemerná úroková sadzba na menu. 𝑐𝑐 Krok 2: Použitie globálnych šokových parametrov Na každú menu použite globálne šokové parametre na priemernú úrokovú sadzbu podľa Tabuľky 2 nižšie. 𝑐𝑐 Tabuľka č. 2. Základné globálne parametre úrokových šokov Paralelné 60 % Krátke 𝛼𝛼� 𝑝𝑝𝑝𝑝𝑝𝑝𝑝𝑝𝑝𝑝𝑝𝑝𝑝𝑝𝑝𝑝 85 % Dlhé 𝛼𝛼� 𝑠𝑠ℎ𝑜𝑜𝑝𝑝𝑜𝑜 40 % 𝛼𝛼� 𝑝𝑝𝑜𝑜𝑙𝑙𝑙𝑙 Výsledkom aplikácie globálnych šokových parametrov z Tabuľky č. 2 na priemerné úrokové sadzby vypočítané v kroku 1 sú revidované úrokové šoky podľa meny pre rôzne segmenty výnosovej krivky,
Krok 3: Použitie horných a dolných limitov Navrhovaná kalibrácia úrokových šokov môže viesť k nereálne nízkym úrokovým šokom pre niektoré meny a k nereálne vysokým úrokovým šokom pre iné meny. Aby sa zabezpečila minimálna úroveň obozretnosti a rovnaké podmienky, určí sa dolný limit 100 bázických bodov, ako aj variabilné horné limity (označené ako ) 500 bázických bodov pre krátkodobý šok, 400 bázických bodov pre paralelný šok a 300 ∆𝑅𝑅 bázických � 𝑗𝑗 ( 𝑡𝑡 𝑘𝑘 )) bodov pre dlhodobý šok. Zmena „bezrizikovej“ úrokovej sadzby pre šokový scenár j a menu v strednom bode intervalu splatnosti môže byť definovaná ako: 𝑐𝑐 𝑡𝑡 𝑘𝑘 11F 12 kde , �∆𝑅𝑅� pre 𝑗𝑗 j , 𝑐𝑐 = ( { 𝑡𝑡 paralelné 𝑘𝑘 ) � = max , krátke � 100,min a dlhé � | }. ∆𝑅𝑅 Výsledkom 𝑗𝑗 , 𝑐𝑐 ( 𝑡𝑡 𝑘𝑘 )|, ∆𝑅𝑅� p 𝑗𝑗 oužiti �� , a horných a dolných limitov súbor ∆𝑅𝑅� úrokových 𝑗𝑗 na = šoky {400,500,300} vypočítané šokov podľa v kroku meny, 2 ako a zaokrúhlenie je uvedené v na Tabuľke najbližších č. 1. 50 bázických bodov je konečný Krok 4: Úpravy pre ďalšie meny, ktoré nie sú uvedené v Tabuľke č. 1 Vzhľadom na to, že v rokoch 2000 až 2015 mohli j urisdikcie prejsť závažn ými ekonomickými zmenami , postup popísaný v krokoch 1 až 4 nemusí byť pre niektoré z nich primeran ý . Platí to najmä vtedy, ak sa úrokové sadzby počas prvých rokov obdobia značne líšia od úrokových sadzieb v posledných rokoch. Pre meny, ktoré nie sú uvedené v Tabuľke č. 1, sa časové rady, ktoré ma jú byť použi té na výpočet priemernej úrokovej sadzby podľa kroku 1 určujú pomocou tohto princípu: Ak je priemerná úroková sadzba vypočítaná podľa kroku 1 za obdobie rokov 2000 až 2006 vyššia ako 700 bázických bodov, použijú sa údaje z posledných 10 rokov (t. j. 2007 až 2016) alebo dovtedy, kým sú k dispozícii údaje; v opačnom prípade sa použije cel ý časov ý rad údajov od roku 2000 do roku 2015. Použitie tejto zásady nám umožňuje identifikovať prostredie s vysokými úrokovými sadzbami a obdobia významných štr ukturálnych zmien pred finančnou krízou. Ďalej sa táto zásada zameriava na zistenie tých mien, ktoré prekračujú hornú hranicu (700 bázických bodov 0,6 = 420 bázických bodov > 400 bázických bodov) v prvých rokoch posudzovaného obdobia a podporuje silnejši e zváženie najnovších pozorovaných úrokových sadzieb. ⋅ V Tabuľke č. 3 sú uvedené výsledky uplatnenia krokov 1 až 4 na meny EÚ, ktoré nie sú uvedené v Tabuľke č. 1. Veľkosti úrokových šokov pre ostatné meny možno podobne získať použitím metodiky uvedenej v t ejto časti. Tabuľka č. 3. Určená veľkosť úrokových šokov pre ďalšie meny EÚ R � shocktype , c BGN CZK DKK HRK HUF PLN RON Paralelné 250 200 200 250 300 250 350 Krátke 350 250 250 400 450 350 500 Dlhé 150 100 150 200 200 150 250 1. Prehľad
1.1 Odkazy1.2 Identifikované požiadavky1.3 Súvisiace štandardy2. Identifikované požiadavky
3. Súvisiace štandardy
|