5.6. Rámec riadenia rizík

Pri posudzovaní rámca riadenia rizík inštitúcie majú príslušné orgány posúdiť, či inštitúcia dodržiava usmernenia EBA o vnútornom riadení, nariadenie o digitálnej prevádzkovej odolnosti (DORA) a ďalšie usmernenia EBA vydané podľa článku 74 ods. 3 smernice 2013/36/EÚ

• o opatreniach, postupoch a mechanizmoch vnútorného riadenia. V tejto súvislosti majú príslušné orgány okrem iného zvážiť, či:
• a. inštitúcia zaviedla primeraný rámec riadenia rizík a procesy riadenia rizík, ktoré zahŕňajú primeranú a implementovanú stratégiu riadenia rizík, ochotu podstupovať riziká vrátane politiky riadenia rizík tretích strán, rámce ICAAP a ILAAP, ako aj kapacity a výsledky stresového testovania;
• b. v príslušných prípadoch rámec riadenia rizík pre celú skupinu zahŕňa všetky významné riziká bez ohľadu na to, či dané riziko vyplýva zo subjektov, ktoré nie sú zahrnuté do konsolidácie, a poskytuje komplexný prehľad o všetkých rizikách, ktorým inštitúcia je alebo by mohla byť vystavená;
• c. riadiaci orgán nesie konečnú zodpovednosť za stratégiu riadenia rizík, ochotu podstupovať riziká a rámec riadenia rizík a zabezpečuje primerané usmernenia a dohľad;
• d. inštitúcia a prípadne konsolidujúca inštitúcia zdokumentovala a zaviedla primeranú stratégiu riadenia rizík a ochotu podstupovať riziká, ktoré pokrývajú všetky podstatné riziká inštitúcie, obsahujú limity a tolerancie rizika a zohľadňujú finančné zdroje inštitúcie;
• e. rámec riadenia rizík stanovuje primerané postupy na identifikáciu, meranie, zmierňovanie a monitorovanie rizík, ako aj mieru, do akej je tento rámec začlenený do celkovej stratégie inštitúcie a akým spôsobom ju ovplyvňuje;
• f. sú rozhodovacie procesy jasné, transparentné a primerane zdokumentované a zohľadňujú príslušné hľadiská rizika, a či sú politiky a ich zmeny oznamované riadne a včas;
• g. existujú primerané a konzistentné prepojenia medzi obchodnou stratégiou, stratégiou riadenia rizík, stratégiou digitálnej prevádzkovej odolnosti, ochotou podstupovať riziká a rámcom riadenia rizík, ako aj rámcami riadenia kapitálu a likvidity, a takisto plánom inštitúcie na riešenie rizík ESG v súlade s článkom 76 ods. 2 smernice 2013/36/EÚ.

Príslušné orgány majú posúdiť, či má inštitúcia dobre zdokumentovanú politiku schvaľovania nových produktov, ktorú schválil riadiaci orgán a ktorá sa zaoberá rozvojom nových trhov a významnými zmenami existujúcich trhov, produktov a služieb vrátane mimoriadnych transakcií. Príslušné orgány majú takisto zvážiť, či sú funkcie riadenia rizík a dodržiavania súladu primerane zapojené do posudzovania a schvaľovania nových produktov alebo významných zmien existujúcich produktov, pričom schvaľovanie má byť podmienené primeranosťou príslušných kontrolných mechanizmov. Rámce ICAAP a ILAAP

Pri posudzovaní rámcov ICAAP a ILAAP inštitúcie majú príslušné orgány posúdiť, či inštitúcia dodržiava usmernenia EBA k informáciám týkajúcim sa ICAAP a ILAAP²² . Hodnotenie rámcov ICAAP a ILAAP danej inštitúcie má zahŕňať pravidelné preskúmanie ICAAP a ILAAP a má posúdiť ich spoľahlivosť, účinnosť a komplexnosť. V tejto súvislosti majú príslušné orgány:

• a. posúdiť, ako sú postupy ICAAP a ILAAP začlenené do celkových postupov riadenia rizík a strategického riadenia inštitúcie vrátane plánovania kapitálu a likvidity, ako aj do akej miery majú tieto postupy výhľadový charakter;
• b. posúdiť vhodnosť postupov ICAAP a ILAAP na hodnotenie a udržiavanie primeranej úrovne interného kapitálu a likvidity na krytie rizík inštitúcie a na prijímanie správnych obchodných rozhodnutí (napr. v súvislosti s alokáciou kapitálu v rámci obchodného plánu), a to aj za stresových podmienok;
• c. posúdiť, či sú postupy ICAAP a ILAAP začlenené do rozhodovacích a riadiacich procesov na všetkých úrovniach inštitúcie (napr. stanovovanie limitov, meranie výkonnosti);
• d. overiť, či rámce ICAAP a ILAAP podliehajú pravidelnému dohľadu riadiaceho orgánu vrátane schvaľovania týchto rámcov a ich výsledkov;
• e. posúdiť, či sa postupy ICAAP a ILAAP uplatňujú jednotne a primerane vo všetkých obchodných oblastiach a právnych subjektoch inštitúcie a či pokrývajú všetky podstatné riziká, ktorým je alebo by mohla byť inštitúcia vystavená;
• f. posúdiť súlad s príslušnými právnymi a regulačnými požiadavkami a zároveň zvážiť, či postup ICAAP danej inštitúcie identifikuje vznikajúce riziká a/alebo riziká s nízkou pravdepodobnosťou, ale so závažným vplyvom, vrátane IKT rizík, environmentálnych rizík a geopolitických neistôt;
• g. posúdiť, či sú prípadné odchýlky od štandardného postupu ICAAP alebo ILAAP danej inštitúcie v prípade jednej alebo viacerých jej právnických osôb alebo oblastí obchodnej činnosti odôvodnené.

²² Usmernenia EBA k informáciám týkajúcim sa ICAAP a ILAAP zhromaždeným na účely postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (SREP) (EBA/GL/2016/10).

Tieto posúdenia majú prispieť k stanoveniu P2R a k posúdeniu kapitálovej primeranosti, ako sa uvádza v hlave 7, ako aj k hodnoteniu primeranosti likvidity a financovania podľa hlavy 8.

Posúdenie stresového testovania inštitúcií

Pri posudzovaní stresového testovania inštitúcie majú príslušné orgány posúdiť, či inštitúcia dodržiava usmernenia EBA k stresovému testovaniu²³ a Usmernenia EBA o analýze environmentálnych scenárov na účely integrácie environmentálnych rizík. Toto posúdenie zahŕňa preskúmanie programu stresového testovania inštitúcie, pričom sa zohľadňuje jej veľkosť a vnútorná organizácia, ako aj povaha, rozsah a zložitosť jej činností.

²³ Usmernenia EBA k stresovému testovaniu (EBA/GL/2018/04).

Príslušné orgány majú kvalitatívne hodnotiť program stresového testovania inštitúcie a kvantitatívne hodnotiť výsledky stresových testov. Príslušné orgány majú zvážiť výsledky kvalitatívnych a kvantitatívnych hodnotení s výsledkami stresových testov orgánov dohľadu (pozri hlavu 11) na účely posúdenia primeranosti kapitálu a likvidity a určenia primeranej reakcie orgánov dohľadu na zistené nedostatky. Ak sa v rámci preskúmania stresového testovania zistia nedostatky v riadení inštitúcie a v kontrolných mechanizmoch v rámci celej inštitúcie, príslušné orgány ich majú zohľadniť pri posudzovaní týchto oblastí. Okrem toho sa výsledky stresových testov inštitúcie môžu použiť na posúdenie jej plánovania kapitálu a na kvantifikáciu požiadaviek na likviditu v rámci posudzovania primeranosti likvidity.

Príslušné orgány majú posúdiť, do akej miery je stresové testovanie zakotvené v rámci riadenia rizík inštitúcie vrátane toho, ako sa stresové testovanie zohľadňuje v procesoch stanovovania ochoty inštitúcie podstupovať riziká a jej limitov. Okrem toho majú príslušné orgány posúdiť zapojenie vrcholového manažmentu a riadiaceho orgánu inštitúcie do programu stresového testovania vrátane súvisiaceho interného výkazníctva, ako aj mieru začlenenia stresového testovania a jeho výsledkov do rozhodovacích procesov.

Pri posudzovaní programu stresového testovania, výsledkov stresových testov a navrhovaných opatrení manažmentu majú príslušné orgány zvážiť idiosynkratické aj celosystémové perspektívy. Príslušné orgány majú posúdiť uskutočniteľnosť riadiacich opatrení v stresových situáciách vrátane toho, či sú lehoty na vykonanie týchto opatrení realistické, a zohľadniť špecifiká danej inštitúcie. Pri preskúmaní programov stresového testovania cezhraničných skupín majú príslušné orgány zohľadniť potenciálne prekážky prevoditeľnosti kapitálu a likvidity v rámci skupín a fungovanie akýchkoľvek dohôd o finančnej podpore v rámci skupiny, ktoré môžu vzniknúť v stresových podmienkach.

Príslušné orgány majú posúdiť výsledky stresových testov²⁴ a to, či je inštitúcia schopná vždy zachovať platnú TSCR v nepriaznivom scenári a či určila súbor riadiacich opatrení na riešenie všetkých potenciálnych porušení TSCR. Príslušné orgány majú zvážiť aj vplyv stresových testov na ukazovateľ finančnej páky inštitúcie, ako aj na jej oprávnené záväzky držané na účely minimálnych požiadaviek na oprávnené záväzky (MREL), ako sa uvádza v smernici 2014/59/EÚ.

²⁴ Na účely tohto odseku sa stresové testy nevzťahujú na reverzné stresové testy.

Pri posudzovaní výsledkov stresových testov majú príslušné orgány zároveň zohľadniť všetky známe budúce regulačné zmeny, ktoré majú vplyv na inštitúciu, v rámci rozsahu a časového horizontu výkonu stresového testovania.