15.2 Obdobie odkladu a podiel odložených zložiek odmeňovania

258.Obdobie odkladu sa začína po priznaní odmien (napr. vo chvíli, keď sa vyplatí preddavková časť pohyblivých zložiek odmeňovania). Odklad sa môže uplatniť na oba typy pohyblivých zložiek odmeňovania, na peňažné prostriedky a nástroje.

259.Inštitúcie by pri stanovovaní skutočného obdobia odkladu a podielu odmeny, ktorý sa odkladá v súlade s minimálnymi požiadavkami podľa článku 94 ods. 1 písm. m) a ods. 3 smernice 2013/36/EÚ, mali zvážiť:

• a. povinnosti a právomoci identifikovaných zamestnancov a úlohy, ktoré plnia;
• b. hospodársky cyklus a povahu činností inštitúcie;
• c. očakávané kolísanie hospodárskej činnosti, výkon a riziká inštitúcie a organizačného útvaru a vplyv identifikovaných zamestnancov na toto kolísanie;
• d. schválený pomer medzi pevnou a pohyblivou zložkou celkovej odmeny a absolútnu výšku pohyblivej zložky odmeňovania.

260.Inštitúcie by mali určiť, pre ktoré kategórie identifikovaných zamestnancov, po zvážení ich úloh a povinností, by sa mali uplatniť obdobia odkladu dlhšie ako požadované minimálne obdobie aspoň štyroch až piatich rokov s cieľom zabezpečiť, že pohyblivá zložka odmeňovania sa prispôsobí rizikovému profilu z dlhodobého hľadiska. Ak sa používajú dlhšie viacročné obdobia časového rozlíšenia a ak tieto obdobia poskytujú väčšiu istotu v súvislosti s rizikami, ktoré sa vyskytli od začiatku obdobia časového rozlíšenia, inštitúcie by mali zohľadniť túto skutočnosť pri stanovovaní obdobia odkladu a odkladu (retenčné obdobie) a môžu v prípade potreby zaviesť obdobia odkladu, ktoré sú kratšie ako obdobia odkladu, ktoré by boli primerané v prípade použitia ročného obdobia časového rozlíšenia. Minimálna požiadavka štvorročného a päťročného obdobia odkladu pre členov riadiaceho orgánu a vrcholového manažmentu vo významných inštitúciách sa uplatňuje v každom prípade.

261.Pre členov riadiaceho orgánu a vrcholového manažmentu by významné inštitúcie, ktoré nevyužívajú výnimku stanovenú v článku 94 ods. 3 smernice 2013/36/EÚ, mali odkladať podstatne vyšší podiel než 50 % pohyblivej zložky odmeňovania vyplatenej v podobe nástrojov.

262.Inštitúcie by mali v prípade kategórie identifikovaných zamestnancov alebo jednotlivých identifikovaných zamestnancov stanoviť primeraný podiel odmeny, ktorý by sa mal odložiť, vo výške minimálneho podielu aspoň 40 %. V prípade obzvlášť vysokých súm pohyblivej zložky odmeňovania by podiel odkladu pre takýchto zamestnancov mal byť najmenej 60 %.

263.Inštitúcie by mali vymedziť, aká úroveň pohyblivej zložky odmeňovania predstavuje obzvlášť vysokú sumu, pričom by mali zohľadniť priemerné odmeny vyplatené v inštitúcii, správu EBA

• o referen čnom porovnávaní odmeňovania, a ak existujú, vnútroštátne a iné výsledky z referenčného porovnávania odmeňovania a prahové hodnoty stanovené príslušnými orgánmi. Pri vykonávaní usmernení by príslušné orgány mali stanoviť absolútnu alebo relatívnu prahovú h odnotu s ohľadom na uvedené kritériá. Odmeny vo výške tejto prahovej hodnoty alebo vyššie by sa vždy mali považovať za obzvlášť vysoké sumy.

264.Ak inštitúcie určili podiel odmeny, ktorý sa odkladá, odstupňovaním absolútnych hodnôt (napr. časť v rozpätí od 0 do 100: 100 % preddavkovo; časť v rozmedzí od 100 do 200: 50 % preddavkovo a zvyšok sa odkladá; časť nad 200: 25 % preddavkovo a zvyšok sa odkladá), inštitúcie by mali byť schopné príslušnému orgánu dokázať, že na základe vážených priemerov pre každého identifikovaného zamestnanca inštitúcia dodržiava minimálne prahové hodnoty odkladu od 40 % do 60 % a že odložená časť je primeraná a správne zosúladená s povahou podniku, jeho rizikami a činnosťami príslušného identifikovaného zamestnanca.

265.Ak všeobecné zásady vnútroštátneho zmluvného a pracovného práva bránia významne znížiť pohyblivé zložky odmeňovania v prípade slabého alebo negatívneho finančného výkonu inštitúcie, inštitúcie by mali uplatniť mechanizmus odkladu a použiť nástroje na priznanie pohyblivých zložiek odmeňovania, čím sa zabezpečí, že sa, pokiaľ možno, uplatnia úpravy rizika ex post . Medzi ne môžu patriť:

• a. stanovenie dlhších období odkladu;
• b. zabránenie použitiu pomerného pridelenia v situáciách, v ktorých sa môže uplatniť malus, ale spätné vrátenie odmeny by bolo vystavené právnym prekážkam;
• c. priznanie vyššieho podielu pohyblivých zložiek odmeňovania v podobe nástrojov, ktoré sú zosúladené s výkonom inštitúcie a na ktoré sa vzťahujú dostatočne dlhé obdobia odkladu a odklad (retenčné obdobie).

1. Prehľad

1.1 Odkazy

1.2 Identifikované požiadavky

1.3 Súvisiace štandardy

2. Identifikované požiadavky

3. Súvisiace štandardy

• EBA - Published by the European Banking Authority at https://www.eba.europa.eu/