4. Usmernenia o stresových testoch systému ochrany vkladov

1.1 Stresové testy systému ochrany vkladov by mali prispieť k postupnému zvyšovaniu odolnosti európskeho systému zahŕňajúceho systémy ochrany vkladov, a to prostredníctvom:

• (i) posudzovania odolnosti systémov ochrany vkladov pomocou testovania schopnosti systémov ochrany vkladov plniť úlohy, ktorými boli poverené v súlade so smernicami 2014/49/EÚ a 2014/59/EÚ, vrátane prípadov spolupráce s ostatnými systémami ochrany vkladov v Európskej únii;
• (ii) identifikácie rozmerov systému ochrany vkladov, ktoré si vyžadujú zlepšenia alebo sa už zlepšili v porovnaní s predchádzajúcimi testami; a
• (iii) predkladania výsledkov, ktoré umožňujú porovnanie a partnerské preskúmanie.

2.1 Stresové testy by sa mali plánovať v strednodobom horizonte s cieľom zabezpečiť komplexný prístup. Každé stresové testovanie by malo zahŕňať niekoľko hlavných fáz opísaných v usmernení 2.

2.2 V záujme zachovania súladu s článkom 4 ods. 11 smernice 2014/49/EÚ by určené orgány mali zabezpečiť, aby systémy ochrany vkladov získavali a používali informácie potrebné na vykonávanie stresových testov svojich systémov len na uskutočnenie testov a neuchovávali ich dlhšie, než je nevyhnutné na daný účel. V záujme zachovania súladu s článkom 4 ods. 9 uvedenej smernice, a najmä v prípadoch, keď test zahŕňa spracovanie údajov týkajúcich sa účtov vkladateľov, by určené orgány mali zabezpečiť, aby systémy ochrany vkladov dbali na dôvernosť, spracúvali údaje týkajúce sa účtov vkladateľov v súlade so smernicou 95/46/EHS P3F⁴ P a aby uvedené údaje chránili v plnom rozsahu, v prípade potreby aj prostredníctvom anonymizačných metód. Plánovanie stresových testov

2.3 Systémy ochrany vkladov by mali počas obdobia, ktoré nepresiahne tri roky, vypracovať plán stresového testovania vrátane jednotlivých testovaní zahŕňajúcich všetky hlavné testy vymedzené v usmernení 3. Cyklus stresového testovania sa v každom prípade dokončí, keď sa aspoň raz (od začatia presadzovania usmernení alebo prijatia posledného cyklu) vykonali všetky hlavné testy.

2.4 Plán by mal obsahovať odhadovaný časový rámec naplánovaného testovania a vymedzovať naplánovaný rozsah jednotlivých testovaní z hľadiska formátu a predpokladov. Plán môže zahŕňať jeden alebo niekoľko cyklov stresového testovania.

2.5 Plán by sa mal pravidelne aktualizovať, pričom by sa mali zohľadniť výsledky predchádzajúcich stresových testov (napr. výsledky, ktoré poukazovali na potrebu hlbšieho posúdenia), skutočné intervencie systémov ochrany vkladov alebo regulačné zmeny (napr. skrátenie termínov vyplatenia náhrad).

2.6 Ak v priebehu cyklu stresového testovania dôjde ku skutočnej intervencii, ktorá umožní systému ochrany vkladov posúdiť jeho odolnosť v súvislosti s niektorými alebo so všetkými hlavnými testami a/alebo ukazovateľmi v rámci plánu, systém ochrany vkladov by mal zvážiť zmenu plánu, aby zodpovedal tomu, že pôvodne predpokladaný test bude nahradený testom v reálnych podmienkach. V takomto prípade sa systém ochrany vkladov môže namiesto dokončenia všetkých kľúčových fáz opísaných ďalej zamerať na fázy podávania správ a prijímania nápravných opatrení.

Kľúčové fázy stresového testovania

2.7 Systémy ochrany vkladov by mali uskutočniť nasledujúce fázy vykonávania stresového testovania.

Fáza plánovania

2.8 Systémy ochrany vkladov by mali spomedzi svojich interných zamestnancov vymenovať riadiacu skupinu alebo riadiaceho úradníka (ďalej len ako „riadiaca skupina“), ktorí by zodpovedali za plánovanie a koordinovanie rôznych úloh v rámci stresového testovania. Na tento účel sa internými zamestnancami rozumejú zamestnanci, ktorí sú zamestnancami alebo subdodávateľmi systému ochrany vkladov, a zamestnanci iného orgánu verejnej moci, ktorý je poverený funkciami systému ochrany vkladov uvedenými v smernici o systémoch ochrany vkladov a smernici o ozdravení a riešení krízových situácií bánk. Externí účastníci a pozorovatelia sa môžu zapojiť do rôznych fáz stresových testov bez toho, aby boli súčasťou riadiacej skupiny. Vyšší manažment by mal zabezpečiť, aby riadiaca skupina dostala všetky potrebné informácie a úplnú podporu od ostatných zamestnancov systému ochrany vkladov.

2.9 Riadiaca skupina by mala pred každým testovaním určiť časový rámec na vykonanie testu a interných a/alebo externých účastníkov a pozorovateľov. 2.10 Na základe plánu stresového testovania by riadiaca skupina mala podrobnejšie vymedziť zameranie testu, formáty, ukazovatele, ktoré sa majú merať, a predpoklady, z ktorých testovanie vychádza (napr. sumu na financovanie intervencie systému ochrany vkladov, úroveň výplaty pri likvidácii alebo úverové inštitúcie, ktoré sa majú zahrnúť do kontrol kvality súborov SCV).

2.11 Systém ochrany vkladov môže použiť predpoklady z predchádzajúcich prípadov intervencie a posúdiť spôsob fungovania systémov ochrany vkladov. Môže tiež simulovať spôsob, akým by daný systém postupoval v súčasných podmienkach, keby musel riešiť podobnú situáciu.

2.12 Systém ochrany vkladov by mal vyčleniť prostriedky nevyhnutne potrebné na uskutočnenie testu z hľadiska pomocného personálu, rozpočtu a infraštruktúry. Primeranosť týchto prostriedkov by sa mala priebežne kontrolovať v priebehu testovania.

2.13 Systémy ochrany vkladov by mali prijať opatrenia s cieľom zabezpečiť objektívnosť vymedzenia predpokladov pre stresový test, priebeh testu a vypracovanie nezaujatých záverov. Od systémov ochrany vkladov sa vyžaduje, aby o takýchto opatreniach informovali vo vzoroch na podávanie správ. Systém by mal tieto opatrenia zaznamenať a zabezpečiť uplatňovanie požiadaviek objektívnosti na všetkých účastníkov testu a pozorovateľov a vo všetkých fázach. V rámci uvedených opatrení by sa v systémoch ochrany vkladov mala zreteľne odlíšiť riadiaca skupina od ostatných účastníkov testovania a pozorovateľov v rámci systému ochrany vkladov. Systémy ochrany vkladov by mali informovať aj o prvkoch, ktoré zohľadnili pri vytváraní takýchto opatrení, napríklad o konkrétnom zriadení/riadení systému ochrany vkladov,

• o nákladoch, konfliktoch záujmov, pridanej hodnote, vnútroštátnych ustanoveniach o služobnom tajomstve a o dohľade nad systémom ochrany vkladov.

2.14 Týmito opatreniami sa môže upraviť účasť externých pozorovateľov postupu. Pozorovatelia môžu byť určené orgány, pokiaľ samy nespravujú systémy, iné orgány verejnej moci, konzultačné spoločnosti alebo iné systémy ochrany vkladov. Pozorovatelia by sa mali snažiť overiť, či je postup vedený objektívne, a v prípade pochybností upozorniť riadiacu skupinu. Mali by mať prístup k príslušným informáciám týkajúcim sa všetkých fáz postupu. Na všetky informácie sprístupnené v tejto súvislosti by sa mali vzťahovať prísne požiadavky na dodržiavanie služobného tajomstva. Požiadavku na odlíšenie riadiacej skupiny alebo alternatívne zapojenie pozorovateľov treba považovať za splnenú, pokiaľ ide o testy súborov SCV.

2.15 Riadiaca skupina by sa mala obrátiť na interných a externých účastníkov a pozorovateľov, ktorí sa zapoja do rôznych fáz testovania, a zabezpečiť vzájomné pochopenie predpokladaných úloh jednotlivých účastníkov testovania.

Fáza realizácie testu

2.16 Pri realizácii testovania by si riadiaca skupina mala vyžiadať a zozbierať od účastníkov testu a pozorovateľov informácie potrebné na posúdenie výkonnosti systémov ochrany vkladov v súvislosti s oblasťami testovania a ukazovateľmi opísanými v usmerneniach 3 a 4. 2.17 Testovania môžu mať rôznu podobu vrátane cvičení s rozdelením rolí, v ktorých interní a externí účastníci simulujú kroky a rozhodnutia, ktoré by prijali v danom hlavnom teste, ako je vymedzený v usmernení 3, alebo komunikácie obslužných oddelení (napr. keď si riadiaca skupina vyžiada súbory SCV od inštitúcie a meria presnosť informácií). Systémy ochrany vkladov by mali podávať správy o type formátu zvolenom pre jednotlivé testovania vo vzoroch na podávanie správ, a to pomocou týchto kategórií:

• • administratívne kontroly, ktoré zahŕňajú posúdenia (kvality) zavedených postupov a mechanizmov, v ktorých sa napríklad načrtnú a od začiatku do konca prejdú procesy (fiktívnej) výplatnej udalosti s cieľom posúdiť niekoľko oblastí;
• • kontroly na mieste, napríklad návštevy systémov ochrany vkladov alebo ich poskytovateľov služieb v úverových inštitúciách s cieľom posúdiť kvalitu ich súborov SCV. Tieto návštevy možno zabezpečiť a špecifikovať prostredníctvom platného vnútroštátneho rámca;
• • simulácie, napríklad simulácia medzi koncovými bodmi určitého hlavného testu alebo simulácie častí postupu, ako je prenos súboru s platobným pokynom z domovského do hostiteľského systému ochrany vkladov alebo prevod sumy financovania ex ante, a čerpanie z úverovej linky;
• • skutočné prípady, ku ktorým došlo počas cyklu stresového testovania a ktoré umožnili posúdiť schopnosti systémov ochrany vkladov zahrnuté v týchto usmerneniach; a
• • ostatné druhy testovania, ktoré sa majú použiť iba vtedy, ak sa na testovanie nevzťahuje žiadna z uvedených kategórií a systém ochrany vkladov by ich mal pri podávaní správy vysvetliť.

2.18 Účastníkmi fázy realizácie, odlíšenými od riadiacej skupiny, by mali byť tie orgány, subjekty alebo dokonca interné oddelenia (vrátane oddelení systému ochrany vkladov), ktoré by v reálnom živote museli prijať nevyhnutné kroky alebo rozhodnutia či poskytnúť potrebné informácie. Môže ísť o interných účastníkov (napríklad interné oddelenie zodpovedné za finančné záležitosti v rámci systému ochrany vkladov) alebo externých účastníkov (napríklad orgány pre riešenie krízových situácií, ktoré by po porade so systémom ochrany vkladov určili svoj príspevok na riešenie krízovej situácie).

Fáza podávania správ a prijímania nápravných opatrení

2.19 Riadiaca skupina by mala spracovať a interpretovať výsledky testu so zreteľom na objektívne posúdenie odolnosti systému ochrany vkladov pri plnení jeho zákonných funkcií.

2.20 Mala by zaznamenávať výsledky konzistentným spôsobom v čase a používať pri tom štandardný formulár, ako je napríklad formulár vypracovaný Európskym fórom poisťovateľov vkladov. Systémy ochrany vkladov by mali oznamovať výsledky stresových testov určeným orgánom aspoň raz za rok.

2.21 Stresové testy by sa mali nepretržite zlepšovať. V prípade, že sa pri stresovom teste zistia nedostatky v systémoch ochrany vkladov, daný systém ochrany vkladov by mal prijať nápravné opatrenia. Ak sa zistia nedostatky pripísateľné úverovým inštitúciám, napríklad chyby v kvalite súborov SCV, systém ochrany vkladov by sa mal snažiť prijať nápravné opatrenia, ak je to nutné, prostredníctvom príslušného orgánu zodpovedného za dohľad nad danými inštitúciami. Systém ochrany vkladov by mal v následných testoch potvrdiť odstránenie nedostatkov.

Spolupráca s relevantnými správnymi orgánmi

2.22 Systémy ochrany vkladov by mali nepretržite informovať určené orgány o plánovaní a vykonávaní stresových testov, okrem prípadov, keď systém ochrany vkladov plní aj funkciu určeného orgánu. Na tento účel by systémy ochrany vkladov mali určeným orgánom predložiť svoj plán stresového testovania do troch mesiacov od jeho vypracovania. Touto výmenou informácií by sa mohol nadviazať konštruktívny dialóg a mohla by viesť k zdokonaleniu plánu. Určené orgány by mali poskytnúť svoje vyjadrenie do 6 mesiacov od prijatia plánu vypracovaného systémom ochrany vkladov. Každú podstatnú aktualizáciu je potrebné urýchlene oznámiť určeným orgánom.

2.23 Následne by mali pri plánovaní každého testovania informovať určené orgány o rozsahu testu, pokiaľ ide o zúčastnené úverové inštitúcie, formáty testu, predpoklady a všetky ďalšie relevantné informácie.

2.24 Okrem toho by systémy ochrany vkladov mali pred vykonaním hlavného testu vymedzeného v usmernení 3 informovať orgány verejnej moci, ktoré sa zapoja do testovania danej zákonnej funkcie. V prípade testovania scenára vyplatenia náhrad by mal byť informovaný aspoň relevantný správny orgán uvedený v článku 3 ods. 1 smernice 2014/49/EÚ, ako aj príslušný orgán uvedený v článku 2 ods. 1 bode 17 tej istej smernice. V prípade testovania scenára riešenia krízovej situácie by mali byť informované príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií.

2.25 Systémy ochrany vkladov by mali uvedené orgány požiadať o stanovisko k predpokladom testu a ponúknuť im účasť vo fáze realizácie. Ak je systém ochrany vkladov oddelený od určeného orgánu, účasť alebo konzultáciu možno zorganizovať prostredníctvom určeného orgánu.

2.26 Príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií by mali priamo alebo prostredníctvom určených orgánov spolupracovať so systémami ochrany vkladov pri určovaní scenárov a realizácii testov.

2.27 Systémy ochrany vkladov by mali určené orgány informovať o výsledkoch stresových testov prostredníctvom vzoru na podávanie správ uvedeného v prílohe 1. O výsledkoch stresových testov by prostredníctvom vzoru na podávanie správ alebo inou formou mali informovať aj relevantné orgány P4F⁵ P , a to na ich žiadosť a v súlade s príslušnými ustanoveniami týkajúcimi sa dôvernosti informácií.

⁴ Nahradené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov.

⁵ Vrátane (ale nie výlučne) orgánov pre riešenie krízových situácií alebo príslušných vnútroštátnych orgánov.

3.1 Systémy ochrany vkladov by mali vykonávať hlavné testy predpísané v tomto usmernení s cieľom komplexne posúdiť spôsobilosť efektívne riešiť prípady zlyhania inštitúcií.

Funkcie systému ochrany vkladov, ktoré majú byť zahrnuté do hlavných testov

3.2 So zreteľom na partnerské preskúmanie vykonané orgánom EBA by systémy ochrany vkladov mali počas cyklu stresového testovania systému ochrany vkladov vykonať hlavné testy funkcií, ktorými boli právne poverené (funkcií stanovených v smerniciach 2014/49/EÚ a 2014/59/EÚ v zmysle ich transpozície do vnútroštátneho práva), a výsledky oznámiť orgánu EBA. Na tieto účely by medzi funkcie systému ochrany vkladov malo patriť:

• • vyplatenie náhrad vkladateľom v ich členských štátoch v prípade platobnej neschopnosti úverovej inštitúcie podľa článku 11 ods. 1 smernice 2014/49/EÚ (ďalej len „funkcia vyplatenia náhrad vkladateľom“),
• • vyplatenie náhrad vkladateľom v pobočkách zriadených povolenými úverovými inštitúciami v inom členskom štáte v prípade platobnej neschopnosti úverovej inštitúcie podľa článku 11 ods. 1 a článku 14 smernice 2014/49/EÚ (ďalej len „funkcia vyplatenia náhrad vkladateľom v rámci cezhraničnej spolupráce“). Systémy ochrany vkladov by mali vykonávať takýto hlavný test iba v prípadoch, keď by mohli byť zapojené do cezhraničných náhrad (ako domovský systém ochrany vkladov, ako hostiteľský systém ochrany vkladov alebo v úlohe domovského aj hostiteľského systému ochrany vkladov) v súlade s uvedeným článkom 14 smernice o systémoch ochrany vkladov a s príslušnými vnútroštátnymi ustanoveniami,
• • financovanie riešenia krízových situácií úverových inštitúcií v záujme zachovania nepretržitého prístupu ku vkladom v súlade s článkom 11 ods. 2 smernice 2014/49/EÚ a článkom 109 smernice 2014/59/EÚ (ďalej len „funkcia príspevku na riešenie krízovej situácie“),
• • použitie dostupných finančných prostriedkov na alternatívne opatrenia s cieľom predchádzať zlyhaniu úverovej inštitúcie, ak je to povolené právnymi predpismi členského štátu, v ktorom sídli systém ochrany vkladov, podľa článku 11 ods. 3 smernice 2014/49/EÚ (ďalej len „funkcia predchádzania zlyhaniu“),
• • použitie dostupných finančných prostriedkov na financovanie opatrení s cieľom zachovať prístup vkladateľov ku krytým vkladom v súvislosti s vnútroštátnym konkurzným konaním, ak je to povolené právnymi predpismi členského štátu, v ktorom sídli systém ochrany vkladov, podľa článku 11 ods. 6 smernice 2014/49/EÚ (ďalej len „funkcia príspevku na konkurzné konanie“). 3.3 Systémy ochrany vkladov by okrem toho mali vykonávať pravidelné testy súborov SCV a informovať o ich výsledkoch. Pravidelné testy súborov SCV takisto patria medzi hlavné testy. Výsledky pravidelných testov súborov SCV by sa nemali zamieňať s posúdením súboru SCV, ktoré sa uskutočňuje pri vykonávaní hlavného testu zameraného na funkciu vyplatenia náhrad vkladateľom. V druhom prípade by sa posúdenie súboru SCV malo uvádzať ako súčasť výsledkov tohto hlavného testu náhrad vkladateľom.

3.4 Ak systémy ochrany vkladov počas cyklu stresového testovania zavedú významné zmeny v systémoch alebo postupoch, sú povinné zopakovať určité hlavné testy počas prebiehajúceho cyklu stresového testovania, ak je opätovné testovanie v tomto časovom rámci z hľadiska prevádzky uskutočniteľné. Ak napríklad systém ochrany vkladov zmení svoj spôsob vyplácania z modelu korešpondenčnej banky na elektronický prevod pomocou špecializovanej IT platformy systému ochrany vkladov, postupy vyplácania sa výrazne zmenia, a aby sa zabezpečila odolnosť, systém ochrany vkladov by mal znova otestovať svoju funkciu vyplatenia náhrad vkladateľom s ohľadom na ukazovatele opísané v usmernení 4, ktorých sa zmena týka.

3.5 V závislosti od hlavného testu budú systémy ochrany vkladov používať ukazovatele uvedené v usmernení 4. Systémy ochrany vkladov by mali oznamovať výsledky uvedených hlavných testov určeným orgánom a orgánu EBA s použitím vzoru na podávanie správ uvedeného v prílohe 1.

3.6 V prípade každého z hlavných testov by systémy ochrany vkladov mali orgánu EBA podávať správy pomocou vzoru na podávanie správ maximálne z troch testov.

3.7 Hlavný test by sa mal vykonať ako testy medzi koncovými bodmi najmenej raz v rámci cyklu stresového testovania. Ďalšie opakovania hlavného testu v rámci toho istého cyklu stresového testovania možno vykonať pomocou série podrobných testov, ktoré súhrnne zahŕňajú všetky ukazovatele súvisiace s daným hlavným testom.

Funkcia vyplatenia náhrad vkladateľom

3.8 Systémy ochrany vkladov by mali testovať svoju schopnosť vyplatiť náhrady vkladateľom, ako je stanovené v článku 11 ods. 1 smernice 2014/49/EÚ. Žiadny systém ochrany vkladov by nemal vylúčiť testovanie funkcie vyplatenia náhrad vkladateľom s odôvodnením, že testoval riešenie krízových situácií alebo predchádzanie zlyhaniu, ktoré sú opísané ďalej v texte, alebo že všetky pridružené úverové inštitúcie patria do kategórie opísanej v bode 3.27.

3.9 Systém ochrany vkladov by mal v rámci scenára vyplatenia náhrad vkladateľom simulovať zlyhanie jednej alebo niekoľkých úverových inštitúcií s cieľom posúdiť, či by bola k dispozícii suma vyplácanej náhrady, ako je uvedená v článku 7 smernice 2014/49/EÚ, v lehotách na vyplatenie náhrad vkladateľom predpísaných v článku 8 uvedenej smernice.

3.10 Pri testovaní svojej odolnosti vzhľadom na vyplácanie náhrad vkladateľom by mal systém ochrany vkladov posúdiť kvalitu svojich interných postupov na zber a analýzu súborov SCV a mal by byť v kontakte s príslušnou úverovou inštitúciou, aby v prípade potreby mohol požiadať o ďalšie/opravné údaje. Tieto testy súvisiace so súbormi SCV by sa nemali zamieňať s pravidelnými bežnými posúdeniami súborov SCV.

3.11 Počas obdobia realizácie plánu uvedeného v usmernení 2 by systémy ochrany vkladov mali uplatňovať ukazovatele opísané v usmernení 4, ktoré sa vzťahujú na funkciu vyplatenia náhrad vkladateľom.

Vyplatenie náhrad vkladateľom v rámci cezhraničnej spolupráce

3.12 Ak systémy ochrany vkladov plnia úlohu domovského systému ochrany vkladov alebo hostiteľského systému ochrany vkladov podľa článku 14 smernice o systémoch ochrany vkladov, systém ochrany vkladov by mal simulovať zlyhanie jednej alebo viacerých úverových inštitúcií s jednou alebo viacerými pobočkami v inom členskom štáte.

3.13 Systémy ochrany vkladov by mali vykonávať takéto testy v rámci úloh, ktoré sa na ne vzťahujú: ako domovský systém ochrany vkladov, ako hostiteľský systém ochrany vkladov alebo prípadne v úlohe domovského aj hostiteľského systému ochrany vkladov. Systém ochrany vkladov by mal testovať svoju úlohu hostiteľského systému ochrany vkladov, ak sa nachádza v členskom štáte, v ktorom je aspoň jedna pobočka v držbe úverovej inštitúcie z iného členského štátu. Systém ochrany vkladov by mal testovať svoju úlohu domovského systému ochrany vkladov, ak ktorákoľvek z jeho členských inštitúcií má v držbe pobočku zriadenú v inom členskom štáte. Systém ochrany vkladov by mal testovať obe úlohy, ak sa naň vzťahujú oba uvedené prípady. Ak sa vo vnútroštátnych ustanoveniach stanovuje, že jeden systém ochrany vkladov je zodpovedný za riadenie cezhraničných náhrad v mene ostatných systémov ochrany vkladov nachádzajúcich sa v danom členskom štáte, požiadavka na vykonávanie hlavných testov spolupráce medzi domovskými a hostiteľskými systémami ochrany vkladov sa vzťahuje iba na príslušný systém ochrany vkladov.

3.14 Systémy ochrany vkladov by mali pri výbere partnerských systémov ochrany vkladov na testovanie vyplácania v rámci scenára cezhraničnej spolupráce v prípade možnosti zvážiť prístup založený na riziku. Ak je napríklad systém ochrany vkladov X pre systém ochrany vkladov Y domovským a súčasne hostiteľským systémom ochrany vkladov a pre systém ochrany vkladov Z iba hostiteľským systémom ochrany vkladov, systém ochrany vkladov X sa na základe prístupu založeného na riziku môže rozhodnúť vykonať test v úlohe domovského systému ochrany vkladov pre systém ochrany vkladov Y a v úlohe hostiteľského systému ochrany vkladov pre systém ochrany vkladov Z.

3.15 Počas obdobia realizácie plánu uvedeného v usmernení 2 by systémy ochrany vkladov mali uplatňovať ukazovatele, ktoré sa vzťahujú na scenár vyplatenia náhrad vkladateľom v rámci spolupráce medzi domovským a hostiteľským systémom ochrany vkladov, opísané v usmernení 4.

3.16 Ak systém ochrany vkladov nemôže takýto hlavný test vykonať, pretože žiadny iný systém ochrany vkladov sa nerozhodol zúčastniť sa ako partnerský systém ochrany vkladov v kontexte testovania cezhraničnej spolupráce, vo vzore na podávanie správ by sa takýto prípad mal u viesť ako „netestovaná oblasť“, ako sa uvádza v bode 5.7.

Príspevok na riešenie krízovej situácie

3.17 V scenároch riešenia krízových situácií by sa mala predpokladať intervencia v súvislosti s pridruženou úverovou inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši v súlade so smernicou 2014/59/EÚ a ktorá si vyžaduje príspevok systému ochrany vkladov na základe článku 109 uvedenej smernice.

3.18 Stresové testy systému ochrany vkladov v rámci scenárov riešenia krízových situácií je možné realizovať samostatne alebo v rámci širšieho testu riešenia krízových situácií vykonaného pod vedením orgánov pre riešenie krízových situácií, pod podmienkou, že sa testuje a uplatňuje špecializovaný súbor ukazovateľov opísaných v oddiele 4.

3.19 Keď sa vykonáva samostatný stresový test systému ochrany vkladov v rámci scenára riešenia krízových situácií, systém ochrany vkladov by sa mal obrátiť na orgán pre riešenie krízových situácií pri vypracovaní scenára a realizácii testu a mal by ho požiadať o účasť na teste. Orgány pre riešenie krízových situácií by mali spolupracovať so systémami ochrany vkladov a poskytnúť im potrebné informácie, buď priamo, alebo prostredníctvom určených orgánov, na účely vypracovania a realizácie stresových testov.

3.20 Predpokladaná výška príspevku systému ochrany vkladov na financovanie riešenia krízovej situácie by mala byť stanovená podľa pravidiel stanovených v článkoch 108 a 109 smernice 2014/59/EÚ a profilu úverových inštitúcií vybratých pre test zahŕňajúci scenár riešenia krízových situácií.

3.21 Vo výnimočných prípadoch, po porade s orgánom pre riešenie krízových situácií, môže systém ochrany vkladov vylúčiť scenáre testovania riešenia krízových situácií, ak naopak určí, že ani jedna pridružená úverová inštitúcia nepatrí do kategórie opísanej v bode 3.27.

Predchádzanie zlyhaniu

3.22 Keď systém ochrany vkladov môže podľa článku 11 ods. 3 smernice 2014/49/EÚ použiť financie na predchádzanie zlyhaniu úverovej inštitúcie, mal by vykonať aspoň dva druhy testov:

• • test simulujúci významné zhoršenie finančnej situácie jednej alebo niekoľkých pridružených úverových inštitúcií vrátane ich kapitálovej pozície, kvality aktív a likviditnej pozície. V tejto situácii by test mal posúdiť, či by systém ochrany vkladov bol schopný zabrániť zlyhaniu za podmienok stanovených v článku 11 ods. 3 smernice 2014/49/EÚ vrátane zohľadnenia druhu alternatívnych opatrení, ktoré by bolo možné vykonať, a toho, či by systém ochrany vkladov mal dostupné finančné prostriedky na poskytnutie nevyhnutnej podpory, a
• • test systémov monitorovania rizík systému ochrany vkladov. Ak boli v minulosti zaznamenané núdzové situácie, systémy ochrany vkladov by mali určiť, či systémy monitorovania boli schopné zistiť blízkosť rizika.

3.23 Stresové testy systému ochrany vkladov súvisiace s predchádzaním zlyhaniu by sa mali vykonávať prostredníctvom špecializovaného súboru ukazovateľov opísaných v usmernení 4.

Príspevok na konkurzné konanie

3.24 V hlavných testoch súvisiacich s príspevkom systému ochrany vkladov na konkurzné konanie by sa mala predpokladať intervenciu na zachovanie prístupu vkladateľov ku krytým vkladom v súvislosti s vnútroštátnym konkurzným konaním podľa článku 11 ods. 6 smernice 2014/49/EÚ.

3.25 Stresové testy systému ochrany vkladov súvisiace s príspevkom na konkurzné konanie by sa mali vykonávať prostredníctvom špecializovaného súboru ukazovateľov opísaných v usmernení 4.

Výber pridružených úverových inštitúcií, ktoré majú byť zahrnuté do hlavných testov

3.26 So zreteľom na vykonávanie hlavných testov by systém ochrany vkladov mal vybrať jednu alebo viac svojich pridružených úverových inštitúcií, ktorých profil je vhodný vzhľadom na plánované zameranie testu vrátane typu funkcií, závažnosti a zložitosti scenára a jeho geografického dosahu.

3.27 Systém ochrany vkladov by mal vybrať jednu alebo viac pridružených úverových inštitúcií, ktoré považuje za relevantné vzhľadom na testovanie príspevku na riešenie krízovej situácie. Systémy ochrany vkladov by mali po konzultácii s orgánmi pre riešenie krízových situácií zvážiť výber jednej alebo viacerých pridružených úverových inštitúcií.

Závažnosť a zložitosť hlavných testov

3.28 Systémy ochrany vkladov by mali vykonávať hlavné testy zahŕňajúce rôzne úrovne závažnosti a zložitosti. Orgán EBA však uznáva, že narastajúca zložitosť a závažnosť testov je obmedzená a že scenáre stresových testov by mali byť naďalej reálne uplatniteľné na systémy ochrany vkladov. Systémy ochrany vkladov by preto časom mali uplatňovať čoraz sofistikovanejšie a závažnejšie scenáre, pričom by si mali zachovať posúdenia schopnosti riadiť základné scenáre, ktoré možno reálne očakávať. Systém ochrany vkladov by napríklad mohol najprv vykonať test cezhraničnej spolupráce v úlohe domovského systému ochrany vkladov s jedným ďalším systémom ochrany vkladov v úlohe hostiteľského systému ochrany vkladov. Následne by systém ochrany vkladov mohol zvýšiť zložitosť testu vykonaním ďalšieho testu cezhraničnej spolupráce s dvoma alebo troma hostiteľskými systémami ochrany vkladov súčasne. Systémy ochrany vkladov môžu okrem toho zvýšiť úroveň závažnosti a zložitosti koncepcie stresového testovania napríklad výberom iného druhu testovania (t. j. systém ochrany vkladov môže najprv vykonať administratívne testovanie, aby posúdil určitý aspekt, a následne daný aspekt posúdiť prostredníctvom simulácie). 3.29 Systémy ochrany vkladov by mali zvážiť pridanie ďalšej úrovne zložitosti a stresu do jedného alebo viacerých hlavných testov tým, že do vybraných hlavných testov pridajú „špeciálny“ scenár so závažnými problémami súvisiacimi s kontinuitou činnosti alebo s vonkajšími okolnosťami, ktoré by pre systém ochrany vkladov predstavovali dodatočný stres pri vykonávaní jeho funkcií uvedených v usmernení 4.

3.30 Systémy ochrany vkladov by mali informovať o tom, či a ako v priebehu času zvýšili závažnosť a zložitosť stresových testov vykonávaných systémom ochrany vkladov (v porovnaní s predchádzajúcim cyklom stresového testovania, prípadne v rámci vykazovaného cyklu stresového testovania). Systém ochrany vkladov by mal zvážiť zvyšovanie závažnosti a zložitosti stresového testu od jedného cyklu stresového testovania po druhý. Systém ochrany vkladov by mal takisto zvážiť zvýšenie závažnosti a zložitosti dvoch podobných stresových testov (zameraných na rovnakú zákonnú funkciu) vykonávaných v rámci toho istého cyklu stresového testovania.

3.31 V záujme zabezpečenia historickej relevantnosti by systémy ochrany vkladov mali počas svojho plánu uvedeného v usmernení 2 testovať scenáre posudzujúce spôsobilosť ich systémov vyrovnať sa s prípadmi intervencie takého druhu a intenzity, k akým došlo v minulosti, a to najmä v období rokov 2008 – 2012.

4.1 Stresové testy by mali byť zamerané na posúdenie odolnosti systému ochrany vkladov zahrnutím dvoch hlavných rizikových oblastí:

• (i) prevádzkové riziká, t. j. riziká, že systém ochrany vkladov nie je schopný splniť svoje povinnosti z dôvodu neprimeraných alebo neúspešných interných postupov, nedostatočného počtu zamestnancov a systémov; a
• (ii) finančné riziká, t. j. riziká, že zdroje financovania stanovené v článku 10 smernice 2014/49/EÚ (pravidelné príspevky, mimoriadne príspevky a alternatívne mechanizmy financovania) nestačia na to, aby systému ochrany vkladov umožnili splniť prípadné záväzky alebo ich splniť v lehotách predpísaných vnútroštátnymi právnymi predpismi či právom Únie.

4.2 Stresové testy by mali zahŕňať rôzne operačné fázy intervencie systému ochrany vkladov: od plánovania pred zlyhaním cez prípravu na zlyhanie až po vykonanie intervencie vrátane vyplatenia náhrad vkladateľom, príspevku na riešenie krízovej situácie atď. Mali by sa v nich merať aspoň ukazovatele stanovené v tomto usmernení.

4.3 Prevádzková a finančná spôsobilosť by sa mala testovať v rámci hlavných testov uvedených v usmernení 3. Okrem toho by systémy ochrany vkladov mali počas cyklu stresového testovania cielene vykonávať pravidelné kontroly súborov SCV všetkých členských inštitúcií.

4.4 Ak sa systém ochrany vkladov rozhodne posúdiť ďalšie aspekty, ktoré považuje za dôležité pre posúdenie svojich spôsobilostí a ktoré sú nad rámec aspektov zahrnutých v ukazovateľoch týchto usmernení, môže o výsledkoch testov týkajúcich sa týchto aspektov informovať tak, že do vzoru na podávanie správ zahrnie vlastné ukazovatele vyvinuté z vlastnej iniciatívy a príslušné výsledky. Vzor na podávanie správ bude obsahovať časť vyhradenú na podávanie správ o takýchto ukazovateľoch.

Prevádzková spôsobilosť

4.5 Stresové testy systému ochrany vkladov by mali zahŕňať spôsobilosť systému uskutočniť postupy a mechanizmy, ktoré sú súčasťou intervencie, vrátane prístupu k údajom, zamestnancov a ďalších prevádzkových zdrojov, komunikácie, platobných systémov, merania času a cezhraničnej spolupráce.

Prístup k údajom

4.6 Predovšetkým by sa mal testovať prístup ku kvalitným údajom o úverových inštitúciách, vkladateľoch a vkladoch s cieľom zabezpečiť, aby systémy ochrany vkladov boli nepretržite pripravené na plnenie svojich úloh. 4.7 Systémy ochrany vkladov by mali v súvislosti so súbormi SCV vykonávať dva druhy testov:

• a. posúdenie kvality súboru SCV v rámci testu odolnosti systému ochrany vkladov vzhľadom na vyplácanie náhrad vkladateľom v prípade platobnej neschopnosti úverovej inštitúcie podľa článku 11 ods. 1 smernice 2014/49/EÚ (ďalej len „funkcia vyplatenia náhrad vkladateľom“),
• b. posúdenie kvality súboru SCV v rámci pravidelných bežných testov prinajmenšom všetkých pridružených úverových inštitúcií, ktoré majú oprávnené vklady.

4.8 Pre každý druh testu sa v usmerneniach uvádzajú rozdielne súbory ukazovateľov. Od systémov ochrany vkladov sa vyžaduje, aby o pravidelných testoch súborov SCV informovali osobitne vo vzoroch na podávanie správ.

4.9 V zásade by sa pravidelné testovanie súborov SCV malo vzťahovať na všetky členské inštitúcie, ktoré majú oprávnené vklady. Systém ochrany vkladov sa môže rozhodnúť netestovať súbory SCV členských inštitúcií, ktoré nie sú príjemcami vkladov. Vo vzore na podávanie správ by systémy ochrany vkladov mali uvádzať počet jedinečných inštitúcií, i) ktoré sú členmi systému ochrany vkladov v čase oznamovania; ii) ktoré sú členmi systému ochrany vkladov v čase jednotlivých kôl testovania súborov SCV a iii) v prípade ktorých boli testované súbory SCV. V prípade potreby by systémy ochrany vkladov mali uviesť dôvod(y) rozdielu medzi počtom testovaných jedinečných inštitúcií a počtom jedinečných inštitúcií, ktoré sú členmi systému ochrany vkladov v čase jednotlivých testovaní, pretože nie všetky členské inštitúcie sú napríklad príjemcami vkladov alebo mohlo dôjsť k zmene členstva počas kola testovania súborov SCV.

4.10 Kvalita súborov SCV danej inštitúcie sa môže testovať na základe vzorky zahŕňajúcej podskupinu vkladateľov, a to pod podmienkou, že metodiku výberu vzorky neurčí inštitúcia, ale systém ochrany vkladov, a že vzorka bude dostatočne veľká a diverzifikovaná na to, aby bola reprezentatívna z hľadiska portfólia oprávnených vkladov. Týmto ustanovením nie je dotknuté právo systémov ochrany vkladov testovať úplné súbory SCV. Ak sa použil výber vzorky, systémy ochrany vkladov by mali vo vzore na podávanie správ uviesť dôvody použitia tohto prístupu a priemerný počet vkladateľov zahrnutých do vzorky ako celkový počet a ako podiel všetkých vkladateľov.

4.11 Kvalita súborov SCV by sa mala posudzovať z toho hľadiska, či v prípade zlyhania poskytnú systému ochrany vkladov všetky informácie potrebné na uskutočnenie intervencie týkajúcej sa vkladateľa vrátane totožnosti vkladateľov, ich kontaktných údajov, vedených účtov a príslušných súm, ako aj súm oprávnených a krytých vkladov. Na tento účel by systémy ochrany vkladov mali vymedziť kritériá platného alebo neplatného súboru SCV (napr. nesprávne údaje o totožnosti, nesprávne údaje o adrese, nejednotné údaje o tom istom majiteľovi účtu alebo príjemcovi, duplicitné záznamy atď.) a zmerať počet neplatných záznamov v súboroch SCV ako podiel záznamov inštitúcie, prípadne vzorky.

4.12 Okrem určenia kritérií pre platné alebo neplatné súbory SCV by mali systémy ochrany vkladov zvážiť vypracovanie internej metodiky posudzovania súborov SCV, v ktorej sa stanovia rôzne kritériá klasifikácie. Vzor na podávanie správ obsahuje pole, v ktorom môže systém ochrany vkladov uviesť ďalšie informácie o metodike, ktorú uplatňuje na posudzovanie súborov SCV v časti o pravidelných testoch súborov SCV. Systémy ochrany vkladov by mali zvážiť, že informácie o metodike poskytnú úverovým inštitúciám, aby ich informovali o kritériách posudzovania a motivovali ich k dobrým výsledkom. Systémy ochrany vkladov by takisto mali zvážiť informovanie úverových inštitúcií o tom, aké výsledky dosiahli vzhľadom na priemer v odvetví, aby podnietili ďalšie zlepšovanie inštitúcií, ktoré zaostávajú za priemerom. Orgán EBA nabáda systémy ochrany vkladov, aby vypracovali takúto metodiku a aby v záujme transparentnosti a podpory poskytli súhrn metodiky a výsledky na vysokej úrovni úverovým inštitúciám.

4.13 Pri vykonávaní pravidelných testov súborov SCV niektoré systémy ochrany vkladov kombinujú administratívne kontroly súborov SCV s návštevami úverových inštitúcií na mieste, čo si vyžaduje metodiku preskúmania na mieste. Vzor na podávanie správ bude obsahovať pole, v ktorom systémy ochrany vkladov uvedú informácie o spôsobe, akým vykonávajú pravidelné testy súborov SCV. Pri podávaní správ orgánu EBA by systémy ochrany vkladov mali opisovať kľúčové faktory pri vykonávaní takýchto testov (administratívne kontroly súborov SCV a/alebo návštevy na mieste). To zahŕňa informácie o tom, ako sa vyberajú úverové inštitúcie (každá úverová inštitúcia raz ročne verzus prístup založený na riziku), či sa údaje v súbore SCV porovnávajú/kontrolujú vzhľadom na pôvodné údaje v úverovej inštitúcii (napríklad prostredníctvom kontrol na mieste), či sa žiadosti o testy súboru SCV podávajú ad hoc alebo sa oznamujú vopred, informácie o miere účasti úverovej inštitúcie na hodnotení kvality (napríklad prostredníctvom zapojenia interného audítora), o tom, či je alebo nie je do procesu zapojený externý audítor inštitúcie, o úrovni automatizácie kontroly kvality súborov SCV pomocou modelov údajov a skóre validácie a o následnom postupe s úverovou inštitúciou v prípade zistenia chýb.

4.14 V prípade zistenia nedostatočnej kvality súborov v inštitúcii by sa mala uskutočniť následná kontrola v lehote aspoň dva roky na posúdenie dosiahnutého pokroku. Systém ochrany vkladov môže upraviť toto dvojročné obdobie, ak je – vzhľadom na ľudské a ďalšie dostupné zdroje – potrebné stanoviť poradie dôležitosti testov v ostatných úverových inštitúciách, ktoré vyvolávajú znepokojenie z hľadiska kvality súborov SCV alebo na základe všeobecného posudzovania rizika úverových inštitúcií zo strany systému ochrany vkladov.

4.15 Ak boli v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi prijaté opatrenia na nepretržité vyhradenie dočasne vysokých zostatkov, ako sú vymedzené v článku 6 ods. 2 smernice 2014/49/EÚ, alebo účtov príjemcov upravených článkom 7 ods. 3 uvedenej smernice, tieto dočasne vysoké zostatky by mali byť zahrnuté do testov súborov SCV. Z uvedeného ustanovenia by nemala vyplývať nijaká povinnosť systému ochrany vkladov alebo pridružených úverových inštitúcií požadovať informácie od vkladateľov v dôsledku testu.

4.16 Na účely vykonávania pravidelných bežných testov súborov SCV by systémy ochrany vkladov mali používať tieto ukazovatele: i1: čas uskutočnenia prenosu platných súborov SCV odo dňa pôvodnej požiadavky na pridruženú úverovú inštitúciu (kvalitatívne a kvantitatívne),

i2: podiel platných súborov SCV a podiel subštandardných záznamov v platných súboroch SCV (kvalitatívne a kvantitatívne),

i3: posúdenie kvality zavedených mechanizmov týkajúcich sa vyžiadania a získania súborov SCV (kvalitatívne),

i4: posúdenie kvality zavedených mechanizmov týkajúcich sa analýzy súborov SCV a kontaktov s príslušnými úverovými inštitúciami v prípade potreby vyžiadať dodatočné/opravné údaje (kvalitatívne).

4.17 Pri posudzovaní času na získanie predkladaných súborov SCV (ukazovateľ i1) by systémy ochrany vkladov mali v súlade s postupom vyplácania stanoviť lehotu na prijatie súborov SCV dostatočnej kvality od úverovej inštitúcie s cieľom vyplatiť náhrady vkladateľom do siedmich pracovných dní. Systémy ochrany vkladov by mali informovať o tejto lehote vo forme počtu dní pri podávaní správ orgánu EBA. Následne by systémy ochrany vkladov mali posúdiť, koľko úverových inštitúcií bolo schopných predložiť súbory SCV dostatočnej kvality v stanovenej lehote. Pri podávaní správ orgánu EBA by systémy ochrany vkladov mali informovať o lehote, ktorú stanovili na predloženie platného súboru SCV dostatočnej kvality na to, aby systém ochrany vkladov mohol realizovať vyplatenie do 7 pracovných dní (alebo plniť ďalšie funkcie podľa smernice o systémoch ochrany vkladov), ktorá sa uplatňuje na pravidelné testy súborov SCV.

4.18 Pri podávaní správ orgánu EBA o ukazovateli i1 by systémy ochrany vkladov mali vykazovať kvalitatívne skóre a tieto kvantitatívne aspekty:

• • minimálny, priemerný, maximálny čas (pokiaľ možno v hodinách) pre celú vzorku úverových inštitúcií, v ktorých boli testované súbory SCV,
• • absolútny a relatívny počet úverových inštitúcií, ktoré v stanovenej lehote predložili platné súbory SCV, a
• • v relevantných prípadoch údaje o tom, koľko súborov SCV bolo vyžiadaných v najskoršom možnom okamihu, v ktorom systém ochrany vkladov mohol požiadať
• o súbor SCV počas výplatného scenára systému ochrany vkladov (teda „ad hoc“), a koľko súborov SCV bolo vyžiadaných informovaním úverovej inštitúcie vopred, že v blízkej budúcnosti dostane žiadosť o predloženie súboru SCV systému ochrany vkladov („s predbežným oznámením“), a či existujú rozdiely v tom, v akom čase systém ochrany vkladov získal súbory SCV v týchto prípadoch.

4.19 Pri posudzovaní ukazovateľa i2 by systémy ochrany vkladov v súlade so svojím postupom vyplácania a s požiadavkami na súbor SCV mali určiť, kedy má súbor SCV nedostatočnú kvalitu (neplatný súbor SCV) na to, aby bolo možné včas a správne vyplatiť náhrady vkladateľom, čo vedie k zamietnutiu súboru SCV systémom ochrany vkladov a k žiadosti na úverovú inštitúciu

• o nové predloženie. Systémy ochrany vkladov by takisto mali vymedziť pojem „neštandardný záznam“, pričom určia, kedy sa záznamy v súboroch SCV môžu považovať za „subštandardné“, s ohľadom na to, že neštandardný záznam nevedie k zamietnutiu súboru SCV a neohrozuje včasné vyplatenie náhrad vkladateľom. Následne by systémy ochrany vkladov mali posúdiť, koľko úverových inštitúcií bolo schopných predložiť súbory SCV dostatočnej kvality, ako aj podiel subštandardných záznamov v prípade neplatných aj platných súborov SCV. Pri podávaní správ orgánu EBA by systémy ochrany vkladov mali opísať tieto aspekty:
• a. vymedzenie „neplatných súborov SCV“ a „platných súborov SCV“ a
• b. vymedzenie subštandardných záznamov stanovené systémom ochrany vkladov.

4.20 Pri podávaní správ orgánu EBA o ukazovateli i2 by systémy ochrany vkladov mali informovať o týchto aspektoch:

• • počet úverových inštitúcií, ktoré boli schopné predložiť platné súbory SCV v kole testovania súborov SCV (v absolútnom číselnom vyjadrení a ako relatívny podiel testovaných inštitúcií), a
• • relatívny podiel subštandardných záznamov a minimum, maximum a priemer týchto podielov v každom kole testovania súborov SCV pre každý neplatný a každý platný súbor SCV.

4.21 Pokiaľ ide o ukazovatele i3 a i4, „zavedené mechanizmy“ by mohli zahŕňať okrem iného príslušné:

• • nariadenia, požiadavky a usmernenia, ktoré poskytujú systémom ochrany vkladov zákonné právomoci na získavanie súborov SCV,
• • nariadenia, požiadavky, usmernenia a/alebo modely údajov, v ktorých sa stanovuje obsah súborov SCV a (technické) požiadavky na údaje súborov SCV,
• • komunikačné kanály používané na získavanie súborov SCV od pridružených úverových inštitúcií a na výmenu informácií s týmito inštitúciami a
• • kanály na prenos súborov SCV medzi systémom ochrany vkladov a pridruženými úverovými inštitúciami.

4.22 Posúdenie kvality takýchto zavedených mechanizmov by mohlo byť založené na administratívnych hodnoteniach takýchto mechanizmov alebo na simulácii fungovania mechanizmov v praxi, alebo na kombinácii obidvoch možností. Pri podávaní správ o výsledkoch by systémy ochrany vkladov mali vykazovať kvalitatívne skóre a uvádzať druh testovania, ktorý vykonali na posúdenie kvality. 4.23 Na účely testovania získavania súborov SCV v súvislosti s testom funkcie vyplatenia náhrad vkladateľom by systémy ochrany vkladov mali používať iba uvedený ukazovateľ i3:

i3: posúdenie kvality zavedených mechanizmov týkajúcich sa vyžiadania a získania súborov SCV (kvalitatívne),

Informácie o problémoch zistených v úverovej inštitúcii, ktoré pravdepodobne povedú k intervencii systému ochrany vkladov

4.24 Systémy ochrany vkladov by mali posúdiť zavedené mechanizmy na získanie informácií

• o problémoch zistených v úverovej inštitúcii, ktoré pravdepodobne povedú k intervencii systému ochrany vkladov (ako je stanovené v článku 4 ods. 10 smernice 2014/49/EÚ). V tejto súvislosti by mali posúdiť, či by tieto mechanizmy umožnili dostatočne včasné informovanie napríklad vtedy, keď si príslušné orgány uplatňujú právomoci vyplývajúce z článku 27 smernice 2014/59/EÚ (včasná intervencia) alebo článku 104 smernice 2013/36/EÚ P5F⁶ P (právomoci v o blasti dohľadu), alebo keď príslušné orgány alebo orgány pre riešenie krízových situácií na základe článku 32 smernice 2014/59/EÚ určia, že inštitúcia zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá.

4.25 Na účely testovania získavania takýchto informácií by systémy ochrany vkladov mali používať tieto ukazovatele:

i5: Kvalita zavedených mechanizmov na získanie informácií od príslušných orgánov alebo orgánov pre riešenie krízových situácií o problémoch zistených v úverovej inštitúcii, ktoré by mohli viesť k intervencii systému ochrany vkladov, vrátane toho, či zabezpečujú včasné poskytnutie informácií o zhoršovaní finančnej situácie inštitúcie (kvalitatívne)

4.26 Pokiaľ ide o ukazovateľ i5, „zavedené mechanizmy“ by mohli zahŕňať okrem iného:

• • vnútroštátne zákonné alebo iné požiadavky, ktorými sa zabezpečuje výmena informácií a spolupráca medzi systémom ochrany vkladov a príslušnými orgánmi a/alebo orgánmi pre riešenie krízových situácií,
• • riadiacu štruktúru systému ochrany vkladov, ak má systém ochrany vkladov spoločné oblasti riadenia s príslušnými orgánmi a/alebo orgánmi pre riešenie krízových situácií, alebo
• • memorandá o porozumení alebo iné dohody medzi systémom ochrany vkladov a príslušnými orgánmi a/alebo orgánmi pre riešenie krízových situácií a
• • návod alebo príručku pre prípad krízy medzi systémom ochrany vkladov a príslušnými orgánmi a/alebo orgánmi pre riešenie krízových situácií. 4.27 Posúdenie kvality takýchto zavedených mechanizmov by sa mohlo vykonávať simuláciou spolupráce medzi rôznymi orgánmi v rámci hlavného testu, postupným prejdením procesov s orgánmi (napríklad testovaním komunikačných kanálov, postupu riadenia a rozhodovania a harmonogramov výmeny informácií) alebo vykonaním administratívnej kontroly prvkov uvedených v bode 4.2 6 . Pri vykonávaní administratívnej kontroly by mali byť príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií informované o záveroch vyplývajúcich z tohto posúdenia. Príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií môžu byť do administratívnej kontroly aj zapojené. Pri podávaní správ orgánu EBA o ukazovateli i5 by systémy ochrany vkladov mali vykazovať kvalitatívne skóre, ku ktorému by mali pripojiť vysvetlenie odôvodňujúce toto skóre, a vo vysvetlení by mali opísať, ako sa vykonávali testy v tejto oblasti.

Zamestnanci a ostatné prevádzkové zdroje

4.28 Systémy ochrany vkladov by v rámci hlavných testov mali testovať, či by mali k dispozícii potrebné zdroje na zvládnutie náhleho zintenzívnenia činnosti spôsobeného intervenciou, a to z hľadiska rozpočtu, zamestnancov, kancelárskych priestorov, vybavenia IT, telefonických centier atď., vrátane prerozdelenia súčasných stálych zdrojov alebo zavedenia dočasných dohôd o externom zabezpečovaní činností.

4.29 Súčasní zamestnanci sú interní zamestnanci, ktorí sú zamestnanci alebo subdodávatelia systému ochrany vkladov v prípade bežného scenára. Môžu medzi nich patriť aj zamestnanci, ktorých priamo nezamestnáva systém ochrany vkladov, ale sú zamestnancami iného orgánu verejnej moci, ktorý je poverený funkciami systému ochrany vkladov uvedenými v smernici o systémoch ochrany vkladov a smernici o ozdravení a riešení krízových situácií bánk. Súčasný rozpočet je rozpočet systému ochrany vkladov v prípade bežného scenára. Podobne možno označiť za súčasné zdroje systému ochrany vkladov v prípade bežného scenára .

4.30 Dodatoční zamestnanci sú zamestnanci potrební na intervenciu systému ochrany vkladov okrem súčasných zamestnancov. Medzi dodatočných zamestnancov patria napríklad zamestnanci (externých) poskytovateľov služieb a pracovníci z iných oddelení, ak je systém ochrany vkladov súčasťou iného orgánu (napr. príslušného orgánu, orgánu pre riešenie krízových situácií, centrálnej banky). Dodatočný rozpočet možno vymedziť ako rozpočet potrebný na intervenciu systému ochrany vkladov nad rámec súčasného rozpočtu. To zahŕňa ustanovenia, ktoré systém ochrany vkladov zahrnul vo svojich rozpočtoch počas bežných scenárov pre prípad potenciálnej intervencie. Dodatočné zdroje sú zdroje potrebné okrem súčasných zdrojov na intervenciu systému ochrany vkladov. Príkladmi sú ďalšie kancelárske a IT vybavenie, kancelárske priestory a/alebo priestor na serveroch.

4.31 Záverečné posúdenie týchto aspektov by sa nemalo výlučne opierať o hypotetické zvýšenie rozpočtu, ale malo by aspoň čiastočne odrážať núdzové mechanizmy vytvorené v priaznivom období (napr. určité zabezpečenie pre zamestnanie dočasného personálu). 4.32 Vzhľadom na dôležitosť systémov informačných technológií pri vykonávaní funkcií systému ochrany vkladov by systémy ochrany vkladov mali posúdiť bezpečnosť svojich informačných systémov. Systémy ochrany vkladov by mali predovšetkým stručne informovať o hlavných záveroch z najnovších dostupných interných/externých auditov týkajúcich sa aspektov bezpečnosti informačných technológií alebo o akýchkoľvek problémoch v tejto oblasti, ktoré boli zaznamenané počas stresového testovania (alebo prípadoch v reálnom živote), s osobitným zameraním na zistené nedostatky.

4.33 Na účely testovania zamestnancov a ďalších prevádzkových zdrojov by systémy ochrany vkladov mali používať tieto ukazovatele:

i6: Primeranosť súčasného počtu zamestnancov, rozpočtu a ďalších zdrojov, ktoré by boli k dispozícii v skutočnom živote (kvalitatívne a kvantitatívne)

i7: Primeranosť dodatočného počtu zamestnancov, rozpočtu a ďalších zdrojov, ktoré by boli k dispozícii v krátkom čas podľa potreby (kvalitatívne a kvantitatívne)

i8: Posúdenie bezpečnosti informačných systémov, ktoré sú kľúčové pre plnenie úloh zverených systému ochrany vkladov (kvalitatívne)

4.34 Pri podávaní správ o ukazovateľoch i6 a i7 by systémy ochrany vkladov mali informovať o týchto výsledkoch:

• • kvalitatívne: kvalitatívne skóre naznačujúce primeranosť podľa kategórie (zamestnanci, rozpočet, ďalšie zdroje),
• • kvantitatívne: v príslušných prípadoch počet zamestnancov (uvedie sa, či sa tento počet uvádza na osobu alebo ako ekvivalent plného pracovného času), deficit v rozpočte a nedostatok zdrojov na plnenie úloh systému ochrany vkladov.

Komunikácia s vkladateľmi a širšou verejnosťou

4.35 Systémy ochrany vkladov by mali posúdiť komunikačné postupy, ktoré by sa uplatnili v prípade scenára vyplatenia náhrad vkladateľom, a preskúmať komunikačnú stratégiu a zdroje.

4.36 Na účely testovania komunikácie s vkladateľmi a širšou verejnosťou by systémy ochrany vkladov mali používať tieto ukazovatele:

i9: Čas na zriadenie telefonických centier a webových sídel alebo webových stránok ad hoc (kvalitatívne a kvantitatívne)

i10: Kapacita webových sídel alebo telefonických centier z hľadiska počtu pripojení alebo hovorov (kvalitatívne a kvantitatívne) 4.37 Pri podávaní správ o ukazovateli i9 by systémy ochrany vkladov mali vykazovať kvalitatívne skóre a poskytovať kvantitatívne údaje. Pri poskytovaní kvantitatívnych údajov by systémy ochrany vkladov mali použiť ako východiskový bod na meranie času (t = 0) čas aktivácie systému ochrany vkladov. Systémy ochrany vkladov by mali uvádzať čas v hodinách.

4.38 Pri posudzovaní ukazovateľa i10 by systémy ochrany vkladov mali zohľadňovať počet vkladateľov testovanej úverovej inštitúcie (inštitúcií), a teda počet potenciálnych návštev webového sídla a hovorov. Pri podávaní správ o ukazovateli i10 by systémy ochrany vkladov mali vykazovať počet vkladateľov testovanej úverovej inštitúcie (inštitúcií) a kvalitatívne skóre a poskytovať kvantitatívne údaje a tieto kvantitatívne výsledky:

• • Pre webové stránky: počet návštevníkov za hodinu
• • Pre telefonické centrá: počet prichádzajúcich hovorov, ktoré môže telefonické centrum spracovať za hodinu.

Platobné nástroje

4.39 Systémy ochrany vkladov by mali testovať svoju schopnosť pristúpiť k platbám vkladateľom,

• t. j. schopnosť skutočne previesť sumy vyplácaných náhrad vkladateľom.

4.40 Na tento účel by systémy ochrany vkladov mali posúdiť kvalitu súčasných postupov zhromažďovania údajov o platbe (informácie, ktoré sú potrebné na vyplatenie náhrad, okrem informácií dostupných v súbore SCV), dostupné platobné nástroje (napr. bankové prevody, šeky, predplatené karty) a v príslušných prípadoch svoju schopnosť vyplácať vkladateľov – nerezidentov v EÚ a platiť v cudzích menách. Pri vydávaní kvalitatívnych posúdení by systémy ochrany vkladov mali zohľadniť tieto prvky a to, či sú dostupné platobné nástroje primerané na vyplatenie náhrad počtu vkladateľov úverovej inštitúcie, ktorý nie je nižší ako druhý kvartil pridružených úverových inštitúcií. Inštitúcia vybraná na test by nemala patriť do kategórie opísanej v bode 3.27.

4.41 Po preskúmaní rôznych postupov a dostupných nástrojov by systémy ochrany vkladov mali overiť svoju spôsobilosť rýchlo ich uplatniť v stresových situáciách zahŕňajúcich vysoký počet platieb. Aby to bolo možné posúdiť, systémy ochrany vkladov by mali použiť jeden z nasledujúcich scenárov a prípadne až dva závažnejšie scenáre, ktoré by mali zahŕňať vyšší počet platieb ako v prípade ukazovateľa i11:

• • súčasné zlyhanie dvoch úverových inštitúcií: každá vybraná inštitúcia by mala mať počet vkladateľov, ktorý nie je nižší ako druhý kvartil pridružených úverových inštitúcií. Žiadna vybraná inštitúcia by nemala patriť do kategórie opísanej v bode 3.27, alebo
• • zlyhanie jednej úverovej inštitúcie s počtom vkladateľov, ktorý nie je nižší ako tretí kvartil pridružených úverových inštitúcií. Vybraná inštitúcia by nemala patriť do kategórie opísanej v bode 3.27. 4.42 Na účely testovania platobných nástrojov by systémy ochrany vkladov mali používať tieto ukazovatele:

i11: Preskúmanie platobných nástrojov dostupných pre scenáre vyplácania (kvalitatívne a kvantitatívne)

i12: Primeranosť v prípade použitia na vysoký počet platieb, ako sa vymedzuje v závažnejších scenároch uvedených v usmerneniach (kvalitatívne a kvantitatívne)

4.43 Pri podávaní správ o ukazovateli i11 by systémy ochrany vkladov mali:

• • pri poskytovaní kvalitatívneho posúdenia zohľadniť prvky opísané v bode 4.41, pričom poskytnú kvalitatívne skóre aj vysvetlenie, v ktorom okrem iného odôvodnia skóre a vysvetlia použitý scenár, a
• • vykázať počet vkladateľov použiteľných na test oblasti meranej ukazovateľom i11 (kvantitatívne).

4.44 Pri podávaní správ o ukazovateli i12 by systémy ochrany vkladov mali vykazovať kvalitatívne skóre, ku ktorému by mali pripojiť vysvetlenie odôvodňujúce toto skóre (kvalitatívne), zvolený typ závažného scenára a počet vkladateľov použiteľných na test oblasti meranej ukazovateľom i12 (kvantitatívne).

Lehota na vyplatenie náhrad

4.45 Systémy ochrany vkladov by mali zmerať čas, ktorý uplynie od určenia nedostupnosti vkladov do chvíle, keď musí byť k dispozícii suma vyplácaných náhrad v súlade s článkom 8 ods. 1 smernice 2014/49/EÚ, a na tomto základe zmerať každé oneskorenie v porovnaní s lehotami na vyplatenie náhrad stanovenými v článku 8 ods. 2 až ods. 5 uvedenej smernice.

4.46 Na účely testovania lehoty na vyplatenie náhrad by systémy ochrany vkladov mali používať tieto ukazovatele:

i13: V prípade scenárov vyplatenia náhrad vkladateľom schopnosť systému ochrany vkladov sprístupniť sumu vyplácanej náhrady v rámci príslušnej lehoty na vyplatenie vrátane času, ktorý uplynie od určenia nedostupnosti vkladov do chvíle, keď musí byť k dispozícii suma vyplácaných náhrad (kvalitatívne a kvantitatívne)

i14: V prípade dočasne vysokých zostatkov, účtov príjemcov alebo v iných osobitných prípadoch posúdenie kvality interných postupov a zdrojov systému ochrany vkladov na zhromažďovanie a riešenie nárokov vkladateľov (kvalitatívne)

4.47 Pri podávaní správ o ukazovateli i13 by systémy ochrany vkladov mali vykazovať:

• • kvalitatívne skóre, ktoré naznačuje schopnosť systému ochrany vkladov sprístupniť sumu vyplácanej náhrady v rámci príslušnej lehoty na vyplatenie, spolu s vysvetlením odôvodňujúcim toto kvalitatívne skóre a
• • čas na sprístupnenie sumy vyplácanej náhrady v počte pracovných dní a príslušnú lehotu na vyplatenie, ak sa líši od informácií uvedených vo vzore na podávanie správ v časti Všeobecné informácie (kvantitatívne).

4.48 Na posúdenie oblasti meranej ukazovateľom i14 by systémy ochrany vkladov mali testovať svoje interné postupy vyplácania v osobitných prípadoch, ako sú dočasne vysoké zostatky, účty príjemcov alebo iné osobitné prípady. Ak takéto prípady nie sú vyhradené v súboroch SCV, systémy ochrany vkladov by mali zvážiť aj simuláciu postupu vyplácania a lehoty na vyplatenie náhrad s použitím fiktívnych prípadov. Systémy ochrany vkladov by okrem toho mali zvážiť použitie súborov SCV alebo fiktívnych údajov s cieľom kvantifikovať časové obdobie, počas ktorého by prebehla náhrada týchto vkladov. V tomto voliteľnom kvantitatívnom posúdení možno vypočítať čas, ktorý uplynie od určenia nedostupnosti vkladov do chvíle, keď je k dispozícii suma vyplácaných náhrad, odpočítaním času, ktorý musel systém ochrany vkladov čakať, kým mu vkladateľ alebo iná zainteresovaná strana poskytla potrebné informácie.

4.49 Ak systém ochrany vkladov usúdi, že na účel posúdenia sú relevantné „osobitné“ prípady iné ako dočasne vysoké zostatky a účty príjemcov, môže takéto prípady testovať a podať o nich správu v rámci ukazovateľa i14. Posúdenie by malo byť zamerané na preskúmanie interných postupov systému ochrany vkladov. Systémy ochrany vkladov môžu navyše používať fiktívne údaje s cieľom kvantifikovať časové obdobie (v pracovných dňoch), počas ktorého by prebehla náhrada týchto vkladov. Ďalšími osobitnými prípadmi sú vklady alebo vkladatelia, ktorým systém ochrany vkladov potrebuje v súvislosti s vyplácaním náhrad venovať väčšiu pozornosť a/alebo špeciálne zaobchádzanie napríklad preto, lebo systém ochrany vkladov potrebuje získať špecifické informácie, alebo preto, lebo musí postupovať inak ako v prípade bežných postupov vyplácania náhrad vkladateľom. Takéto osobitné prípady môžu vyplývať napríklad z vnútroštátnych právnych predpisov alebo z osobitných vlastností produktov ponúkaných pridruženými úverovými inštitúciami. Pri podávaní správ orgánu EBA by mu systémy ochrany vkladov mali poskytnúť ďalšie informácie, ak testovali ďalšie osobitné prípady.

Cezhraničná spolupráca (medzi domovskými a hostiteľskými systémami ochrany vkladov)

4.50 Ak systémy ochrany vkladov plnia úlohu domovského systému ochrany vkladov alebo hostiteľského systému ochrany vkladov podľa článku 14 smernice o systémoch ochrany vkladov, mali by testovať zavedené systémy na vyplácanie vkladateľov v pobočkách zriadených ich pridruženými úverovými inštitúciami v iných členských štátoch.

4.51 Systémy ochrany vkladov by pri výbere partnerských systémov ochrany vkladov na testovanie cezhraničnej spolupráce mali v prípade možnosti zvážiť prístup založený na riziku. Prístup založený na riziku znamená, že systémy ochrany vkladov posudzujú riziká a pravdepodobnosť potreby spolupráce s určitými partnerskými systémami ochrany vkladov a príslušnú úlohu na základe informácií, ktoré majú k dispozícii. Tento prístup môže byť vhodnejší než použitie jediného kritéria počtu cezhraničných pobočiek. Pri podávaní správ orgánu EBA by systémy ochrany vkladov mali informovať o tom, v spolupráci s ktorým partnerským systémom ochrany vkladov a v akej úlohe (domovský/hostiteľský systém ochrany vkladov) sa test vykonal, a mali by vysvetliť prístup založený na riziku použitý pri výbere partnerského systému ochrany vkladov.

4.52 Domovské a hostiteľské systémy ochrany vkladov by mali posúdiť svoju schopnosť účinne a bezpečne navzájom komunikovať. Preto by mali posúdiť svoju schopnosť získať prístup k údajom potrebným na vyplácanie náhrad a navzájom si ich vymieňať. Po prvé by systémy ochrany vkladov vo svojej úlohe domovských systémov ochrany vkladov mali overiť, či sú schopné extrahovať vyhradené informácie zo súboru SCV a vypracovať súbory s platobnými pokynmi (PIF) pre vkladateľov v pobočkách zriadených ich pridruženými úverovými inštitúciami v iných členských štátoch po tom, ako domovské systémy ochrany vkladov získali súbory SCV takýchto úverových inštitúcií.

4.53 Systémy ochrany vkladov by vo svojej úlohe domovských systémov ochrany vkladov mali zmerať čas potrebný na prípravu súborov s platobnými pokynmi a ich odoslanie systémom ochrany vkladov hostiteľských členských štátov v lehotách stanovených v Usmerneniach EBA

• o dohodách o spolupráci medzi systémami ochrany vkladov podľa smernice 2014/49/EÚ P6F⁷ P .

4.54 Systémy ochrany vkladov by vo svojej úlohe domovských systémov ochrany vkladov mali systémom ochrany vkladov hostiteľských členských štátov predložiť (vzor) súboru PIF s cieľom otestovať riadne fungovanie komunikačných kanálov. Hostiteľské systémy ochrany vkladov by mali následne prijaté súbory PIF posúdiť a skontrolovať, či súbor obsahuje všetky potrebné informácie na uskutočnenie platby, a domovskému systému ochrany vkladov poslať potvrdenie.

4.55 Domovské a hostiteľské systémy ochrany vkladov by mali posúdiť kanály na predkladanie iných súborov ako súborov PIF, ako sú komunikačné dokumenty a podporné dokumenty potrebné na vykonávanie komplexných prípadov vyplácania v oboch smeroch.

4.56 Systémy ochrany vkladov by ako hostiteľské systémy ochrany vkladov mali posúdiť svoju schopnosť komunikovať s vkladateľmi v pobočkách a so širšou verejnosťou, a to konkrétne vytváraním vyhlásení a informácií pre jednotlivých vkladateľov (napríklad listy pre vkladateľov alebo otázky a odpovede pre zamestnancov telefonického centra). Keďže schopnosť komunikovať s vkladateľmi sa meria v rámci hlavných testov funkcie vyplatenia náhrad vkladateľom (bez predpokladu cezhraničnej spolupráce), posúdenie by malo byť zamerané na aspekty špecifické pre komunikáciu so zahraničnými vkladateľmi v pobočkách a so širšou verejnosťou v iných členských štátoch, než je štáte domovského systému ochrany vkladov. Keďže zriadenie telefonického centra hostiteľským systémom ochrany vkladov je súčasťou ukazovateľov i9 a i10, tento aspekt nepatrí do rozsahu takéhoto posúdenia. 4.57 Domovské a hostiteľské systémy ochrany vkladov by mali posúdiť kanály na prenos finančných prostriedkov medzi sebou napríklad simuláciou skutočného prevodu (časti) finančných prostriedkov do partnerského systému ochrany vkladov alebo prostredníctvom administratívnej kontroly potrebných interných postupov. Ak počas prebiehajúceho cyklu stresového testovania systémy ochrany vkladov použili takýto kanál na prenos v rámci prevodov finančných prostriedkov medzi systémami ochrany vkladov, keď došlo k zmene pridruženia členskej inštitúcie P7F⁸ P , takéto posúdenie kanálov na prenos je voliteľné.

4.58 Systémy ochrany vkladov by nemali testovať svoju schopnosť spolupracovať na cezhraničnom základe, ak neboli zapojené ako domovské systémy ochrany vkladov ani ako hostiteľské systémy ochrany vkladov podľa článku 14 smernice o systémoch ochrany vkladov z niektorého z týchto dôvodov:

• • žiadna pridružená úverová inštitúcia nemá pobočky v inom členskom štáte a/alebo pobočka úverových inštitúcií EÚ je zriadená v členskom štáte systémov ochrany vkladov a
• • v pláne riešenia krízových situácií všetkých pridružených úverových inštitúcií s pobočkami v iných členských štátoch sa stanovuje, že je potrebné prijať opatrenia na riešenie krízových situácií alebo že právomoc odpísať alebo konvertovať príslušné kapitálové nástroje a oprávnené záväzky v súlade s článkom 59 smernice o systémoch ochrany vkladov sa má vykonávať v súlade s príslušným scenárom uvedeným v článku 10 ods. 3 smernice
• o systémoch ochrany vkladov.

4.59 Na účely testovania svojej schopnosti spolupracovať na cezhraničnom základe by systémy ochrany vkladov mali používať tieto ukazovatele:

i15: Schopnosť extrahovať vyhradené informácie SCV a vytvárať súbory PIF o vkladateľoch v pobočkách zriadených ich pridruženými úverovými inštitúciami v iných členských štátoch (kvalitatívne)

i16: Čas potrebný na vytvorenie súborov PIF od okamihu predloženia súborov SCV inštitúciou (kvalitatívne a kvantitatívne)

i17: Čas potrebný na predloženie súborov PIF hostiteľským orgánom od okamihu predloženia súborov SCV inštitúciou (kvalitatívne a kvantitatívne)

i18: Kvalitatívne posúdenie kanálov na prenos súborov PIF (kvalitatívne)

i19: Posúdenie a potvrdenie zo strany hostiteľských systémov ochrany vkladov, že súbory PIF by boli primerané na vyplácanie vkladateľov (kvalitatívne)

i20: Kvalitatívne posúdenie kanálov na prenos súborov iných než súbory PIF (kvalitatívne) i21: Kvalitatívne posúdenie schopnosti hostiteľských systémov ochrany vkladov v mene domovských systémov ochrany vkladov a v spolupráci s nimi komunikovať s vkladateľmi v pobočkách a so širšou verejnosťou, a to konkrétne vytváraním vyhlásení a informácií pre jednotlivých vkladateľov (kvalitatívne)

i22: Kvalitatívne posúdenie kanálov na prenos finančných prostriedkov potrebných na vyplatenie vkladateľov v pobočkách hostiteľským systémom ochrany vkladov (kvalitatívne)

i23: Schopnosť dodržať termíny stanovené v Usmerneniach o dohodách o spolupráci medzi systémami ochrany vkladov podľa smernice 2014/49/EÚ (kvalitatívne a kvantitatívne)

i24: Čas potrebný na prenos finančných prostriedkov potrebných na vyplatenie vkladateľov v pobočkách hostiteľským systémom ochrany vkladov z domovského systému ochrany vkladov do hostiteľského systému ochrany vkladov (kvalitatívne a kvantitatívne)

4.60 Pri podávaní správ o ukazovateľoch i15, i16, i18, i19, i20, i21 a i22 by systémy ochrany vkladov mali vykazovať kvalitatívne skóre, ku ktorému by mali pripojiť vysvetlenie odôvodňujúce toto skóre.

4.61 Pri podávaní správ o ukazovateľoch i16 a i17 by systémy ochrany vkladov mali vykazovať kvalitatívne skóre, ku ktorému by mali pripojiť vysvetlenie odôvodňujúce toto skóre, a čas v hodinách, pričom ako východiskový bod (t = 0) by mali použiť odoslanie súboru SCV úverovou inštitúciou (kvantitatívne).

4.62 Pri podávaní správ o ukazovateli i21 by sa hostiteľské systémy ochrany vkladov mali zamerať na konkrétne aspekty súvisiace s komunikáciou so zahraničnými vkladateľmi v pobočkách a so širšou verejnosťou nachádzajúcou sa v iných členských štátoch ako v členskom štáte domovského systému ochrany vkladov (v porovnaní s komunikáciou s vkladateľmi z úverovej inštitúcie so sídlom v tom istom členskom štáte ako v prípade systému ochrany vkladov v rámci scenára vyplatenia náhrad vkladateľom bez cezhraničnej spolupráce).

4.63 Pri podávaní správ o ukazovateli i23 by systémy ochrany vkladov mali vykazovať kvalitatívne skóre, ku ktorému by mali pripojiť vysvetlenie odôvodňujúce toto skóre, a čas v pracovných dňoch (kvantitatívne).

4.64 Pri posudzovaní oblasti meranej ukazovateľom i24 by domovské a hostiteľské systémy ochrany vkladov mali navzájom spolupracovať pri určovaní termínu prevodu finančných prostriedkov do hostiteľského systému ochrany vkladov. Systémy ochrany vkladov by mali kvantifikovať celý uplynulý čas, ktorý zahŕňa čas na prevod finančných prostriedkov z domovského systému ochrany vkladov do hostiteľského systému ochrany vkladov a čas na sprístupnenie finančných prostriedkov z hostiteľského systému ochrany vkladov vkladateľom. Na vykonanie tohto posúdenia možno použiť aj výsledky uplatnenia ukazovateľa i22. Pri podávaní správ o ukazovateli i24 by systémy ochrany vkladov mali vykazovať kvalitatívne skóre, ktoré naznačuje, či boli finančné prostriedky prevedené v uvedenej lehote, spolu s vysvetlením odôvodňujúcim toto skóre a čas v pracovných dňoch potrebný na prevod a lehotu uplatniteľnú na test, ktorá bola dohodnutá s partnerským systémom ochrany vkladov (kvalitatívne a kvantitatívne).

Finančná spôsobilosť

4.65 Okrem prevádzkovej spôsobilosti by systémy ochrany vkladov mali testovať primeranosť svojich finančných prostriedkov a prístup k nim s cieľom splniť si platobné povinnosti podľa hlavných testov.

Primeranosť finančných prostriedkov

4.66 Po prvé by systémy ochrany vkladov mali posúdiť primeranosť finančných prostriedkov ex ante (dostupné finančné prostriedky), príspevkov ex post a alternatívnych mechanizmov financovania dostupných na intervenciu systému ochrany vkladov pre všetky členské inštitúcie, na ktoré sa pravdepodobne nebude vzťahovať opatrenie na riešenie krízovej situácie podľa bodu 3.27. Toto posúdenie by malo byť založené na najnovšej vykazovanej sume krytých vkladov všetkých členských inštitúcií v určitom časovom období. Ide o administratívne (výpočtové) testovanie.

4.67 Pri spoliehaní sa na príspevky ex post by sa mali zohľadniť obmedzenia stanovené v článku 10 ods. 8 smernice 2014/49/EÚ vrátane toho, či je možné úplne alebo čiastočne odložiť niektoré platby inštitúcií z toho dôvodu, že by ohrozili ich likviditu alebo platobnú pozíciu P8F⁹ P . Podobne by sa v rámci systémov ochrany vkladov malo zvážiť, či by nevyhnutné mimoriadne príspevky ex post dosiahli ročný strop vo výške 0,5 % predpísaný v uvedenom ustanovení. V opačnom prípade by sa malo výslovne zvážiť, či by boli schopné zvýšiť strop 0,5 %.

4.68 Pri spoliehaní sa na alternatívne mechanizmy financovania, ako sú úvery alebo úverové linky od verejných alebo súkromných tretích strán, by sa malo vychádzať z objektívneho posúdenia prvkov známych v čase testu, ako sú vzájomné úverové záväzky uzavreté na základe písomných dohôd o spolupráci, formálne úverové linky atď.

4.69 Na účely testovania primeranosti svojich finančných prostriedkov by systémy ochrany vkladov mali používať tieto ukazovatele:

i25: Primeranosť finančných prostriedkov ex ante na pokrytie potrieb financovania členských inštitúcií systému ochrany vkladov, ktoré nepatria do kategórie opísanej v bode 3.27 usmernení (vykazujte sa absolútny a relatívny počet inštitúcií s nedostatkom kapitálu a v príslušných prípadoch minimálny, maximálny a priemerný nedostatok v absolútnej hodnote a ako podiel na potrebe financovania) (kvalitatívne a kvantitatívne)

i26: Primeranosť príspevkov ex post na pokrytie potrieb financovania členských inštitúcií systému ochrany vkladov, ktoré nepatria do kategórie opísanej v bode 3.27 usmernení a v prípade ktorých boli finančné prostriedky ex ante nedostatočné (vykazujte sa absolútny a relatívny počet inštitúcií s nedostatkom kapitálu a v príslušných prípadoch minimálny, maximálny a priemerný nedostatok v absolútnej hodnote a ako podiel na potrebe financovania) (kvalitatívne a kvantitatívne)

i27: Primeranosť alternatívnych mechanizmov financovania na pokrytie potrieb financovania členských inštitúcií systému ochrany vkladov, ktoré nepatria do kategórie opísanej v bode 3.27 usmernení a v prípade ktorých boli finančné prostriedky ex ante a príspevky ex post nedostatočné (vykazujte sa absolútny a relatívny počet inštitúcií s nedostatkom kapitálu a v príslušných prípadoch minimálny, maximálny a priemerný nedostatok v absolútnej hodnote a ako podiel na potrebe financovania) (kvalitatívne a kvantitatívne)

4.70 Pri podávaní správ o ukazovateľoch i25, i26 a i27 by systémy ochrany vkladov mali vykazovať kvalitatívne skóre, ku ktorému by mali pripojiť vysvetlenie odôvodňujúce toto skóre.

Prístup k prostriedkom financovania

4.71 Po druhé by systémy ochrany vkladov mali posúdiť rámec riadenia a proces rozhodovania na získanie financovania potrebného na intervenciu systému ochrany vkladov. Systémy ochrany vkladov by okrem toho mali posúdiť svoju schopnosť získať prístup k finančným prostriedkom ex ante prostredníctvom likvidácie investovaných aktív v lehote platnej pre intervenciu.

4.72 V tejto súvislosti by sa v rámci scenára systému ochrany vkladov vyplatenia náhrad vkladateľom mali v teste zvážiť sumy, ktoré by boli skutočne k dispozícii v lehote vyplatenia náhrad. V prípade iných intervenčných scenárov by systémy ochrany vkladov mali určiť príslušné obdobie na prispievanie na takéto intervencie. V prípade všetkých scenárov z toho vyplýva posúdenie likvidity investovaných dostupných finančných prostriedkov a platobných záväzkov vrátane otrasu na trhu. Systémy ochrany vkladov by mali otestovať likvidáciu svojich aktív, a to buď v ich plnej výške, alebo ich časti, a informovať o tom pri vykazovaní výsledkov stresových testov. Pokiaľ je to možné, systémy ochrany vkladov by mali uplatňovať stresové trhové podmienky. Pri podávaní správ orgánu EBA by systémy ochrany vkladov mali opísať predpoklady/podmienky uplatniteľné na test, napríklad to, či uplatnili alebo neuplatnili stresové trhové podmienky, a ak áno, uviesť ďalšie podrobné informácie.

4.73 Systémy ochrany vkladov by okrem toho mali testovať získavanie príspevkov ex post a prístup k alternatívnym mechanizmom financovania bez ohľadu na sumu ich finančných prostriedkov ex ante. Na vykonanie tohto posúdenia môžu systémy ochrany vkladov vykonať testovanie prostredníctvom simulácie zlyhania jednej vybranej úverovej inštitúcie alebo viacero testov s rôznymi predpokladmi (napríklad samostatné testy pre všetky možné zdroje financovania). Úverová inštitúcia vybraná na testovanie by nemala patriť do kategórie opísanej v bode 3.27 usmernení. Ak systém ochrany vkladov vyberie jednu úverovú inštitúciu na posúdenie prevádzkovej aj finančnej spôsobilosti, mal by zabezpečiť výber úverovej inštitúcie s počtom vkladateľov, ktorý nie je nižší ako druhý kvartil pridružených úverových inštitúcií, ktoré nepatria do kategórie opísanej v bode 3.27. Systémy ochrany vkladov by mali anonymizovaným spôsobom oznámiť orgánu EBA charakteristiky úverovej inštitúcie, ktorú vybrali na test.

4.74 Ak sa vo vnútroštátnych právnych predpisoch stanovuje konkrétna postupnosť v súvislosti s používaním a čerpaním dostupných finančných prostriedkov, príspevkov ex post a alternatívnych mechanizmov financovania, pri navrhovaní stresového testu by sa mali zohľadniť platné pravidlá.

4.75 Ak má systém ochrany vkladov zavedené opatrenia na prístup k alternatívnym mechanizmom financovania z viac ako jedného zdroja (napr. obchodný úver alebo úver od štátu), systém ochrany vkladov by mal v danom cykle stresového testovania otestovať prístup k finančným prostriedkom aspoň z jedného z týchto zdrojov. Ostatné zdroje alternatívnych mechanizmov financovania môže systém ochrany vkladov posúdiť v ďalších cykloch.

4.76 Systémy ochrany vkladov by mali posúdiť čas na prístup k financovaniu z fondov ex post a alternatívnych mechanizmov financovania. Pri podávaní správ orgánu EBA by systémy ochrany vkladov mali informovať aj o uplatniteľnej lehote na prístup k finančným prostriedkom uplatniteľným na intervenciu. Systémy ochrany vkladov by takisto mali zvážiť posúdenie prenosových kanálov na výber príspevkov ex post a prístup k alternatívnym mechanizmom financovania napríklad simuláciou skutočného prevodu všetkých alebo niektorých finančných prostriedkov do systému ochrany vkladov alebo prostredníctvom administratívnej kontroly potrebných interných postupov. Ak sú však prenosové kanály používané na výber príspevkov ex post a ex ante rovnaké, systémy ochrany vkladov môžu testovať prenosové kanály na výber príspevkov ex ante alebo príspevkov ex post. Ak sa príspevky ex ante alebo ex post vyberali v rámci súčasného cyklu stresového testovania, systémy ochrany vkladov nie sú povinné testovať prenosové kanály oddelene a mali by podávať správy na základe reálnych podmienok.

4.77 Na účely testovania prístupu k finančným prostriedkom by systémy ochrany vkladov mali používať tieto ukazovatele:

i28: Kvalitatívne posúdenie rámca riadenia a procesu rozhodovania systému ochrany vkladov na získanie financovania potrebného na intervenciu systému ochrany vkladov (kvalitatívne)

i29: Posúdenie schopnosti systému ochrany vkladov získať prístup k finančným prostriedkom ex ante likvidáciou aktív investovaných ako súčasť dostupných finančných prostriedkov v rámci lehoty uplatniteľnej na intervenciu (kvantitatívne podporené kvalitatívnym)

i30: Posúdenie schopnosti systému ochrany vkladov vyberať príspevky ex post formou mimoriadnych príspevkov v rámci lehoty uplatniteľnej na intervenciu (kvantitatívne podporené kvalitatívnym) i31: Posúdenie schopnosti systému ochrany vkladov získať prístup k alternatívnym mechanizmom financovania v lehote uplatniteľnej na intervenciu (kvantitatívne podporené kvalitatívnym)

4.78 Pri podávaní správ o ukazovateli i28 by systémy ochrany vkladov mali vykazovať kvalitatívne skóre, ku ktorému by mali pripojiť vysvetlenie odôvodňujúce toto skóre.

4.79 Pri podávaní správ o ukazovateli i29 by systémy ochrany vkladov mali vykazovať kvalitatívne skóre, ktoré naznačuje, či sa k prostriedkom ex ante pristupovalo v rámci lehoty uplatniteľnej na intervenciu, ku ktorému by mali pripojiť vysvetlenie odôvodňujúce toto skóre, a čas potrebný na prístup k prostriedkom ex ante v pracovných dňoch a lehotu uplatniteľnú na intervenciu testovanú v pracovných dňoch (kvalitatívne a kvantitatívne).

4.80 Pri podávaní správ o ukazovateli i30 by systémy ochrany vkladov mali vykazovať kvalitatívne skóre, ktoré naznačuje, či sa k príspevkom ex post pristupovalo v rámci lehoty uplatniteľnej na intervenciu, ku ktorému by mali pripojiť vysvetlenie odôvodňujúce toto skóre, a čas potrebný na výber príspevkov ex post v pracovných dňoch a lehotu uplatniteľnú na intervenciu testovanú v pracovných dňoch (kvalitatívne a kvantitatívne).

4.81 Pri podávaní správ o ukazovateli i31 by systémy ochrany vkladov mali vykazovať kvalitatívne skóre, ktoré naznačuje, či sa k alternatívnym mechanizmom financovania pristupovalo v rámci lehoty uplatniteľnej na intervenciu, ku ktorému by mali pripojiť vysvetlenie odôvodňujúce toto skóre, a čas potrebný na prístup k alternatívnym mechanizmom financovania v pracovných dňoch a lehotu uplatniteľnú na intervenciu testovanú v pracovných dňoch (kvalitatívne a kvantitatívne).

Spôsobilosť prispieť na riešenie krízovej situácie, predchádzať zlyhaniu a prispieť na konkurzné konanie

4.82 Systémy ochrany vkladov by mali posúdiť svoju prevádzkovú a finančnú spôsobilosť prispieť na riešenie krízovej situácie a v prípade potreby využiť svoje dostupné finančné prostriedky na vykonávanie intervencií súvisiacich s funkciami predchádzania zlyhaniu a príspevkom na konkurzné konanie, ako sa uvádza v bode 3.2.

4.83 Systémy ochrany vkladov by mali používať ukazovatele vymedzené ako uplatniteľné na príslušný hlavný test, ktorý sa vykonáva v súlade s týmto usmernením. Systémy ochrany vkladov, ktoré vykonávajú hlavné testy týkajúce sa príspevku na riešenie krízovej situácie, predchádzania zlyhaniu a príspevku na konkurzné konanie, môžu použiť príslušné výsledky a závery vyplývajúce z ukazovateľov použitých v prechádzajúcom stresovom teste funkcie vyplatenia náhrad vkladateľom. Tieto výsledky z minulosti by mali pochádzať zo stresového testu funkcie vyplatenia náhrad vkladateľom vykonaného počas prebiehajúceho cyklu stresového testovania (ak je to možné) alebo posledného dosiahnutého cyklu stresového testovania systému ochrany vkladov. Pri využívaní výsledkov z minulosti by systémy ochrany vkladov mali zvážiť, či je potrebné ich doplniť ďalšími posúdeniami, ktoré sa týkajú príspevku na riešenie krízovej situácie, predchádzania zlyhaniu alebo príspevku na konkurzné konanie.

Osobitné ukazovatele

4.84 Systémy ochrany vkladov by mali na účely testovania svojej spôsobilosti prispieť na riešenie krízovej situácie, predchádzať zlyhaniam a prispieť na konkurzné konanie používať tieto ukazovatele:

i32: V prípade príspevku na riešenie krízovej situácie čas, ktorý uplynul od žiadosti orgánu pre riešenie krízových situácií do vyplatenia príspevku (kvalitatívne a kvantitatívne)

i33: V prípade predchádzania zlyhaniu (odhad) času, ktorý uplynul do vykonania intervencie systému ochrany vkladov (voliteľné – kvalitatívne a kvantitatívne)

i34: V prípade predchádzania zlyhaniu posúdenie kvality postupov a zdrojov stanovených systémom ochrany vkladov, aby sa zabezpečilo, že náklady na opatrenia nepresiahnu náklady na plnenie zákonných alebo zmluvných povinností príslušného systému ochrany vkladov podľa článku 11 ods. 3 písm. c) smernice o systémoch ochrany vkladov (kvalitatívne)

i35: V prípade predchádzania zlyhaniu posúdenie kvality postupov a zdrojov stanovených systémom ochrany vkladov s cieľom sprísniť monitorovanie rizika v úverovej inštitúcii a zvýšiť práva na overovanie, ako sa uvádza v článku 11 ods. 3 písm. d) smernice o systémoch ochrany vkladov (kvalitatívne)

i36: V prípade predchádzania zlyhaniu posúdenie kvality schopnosti systému ochrany vkladov získať mimoriadne príspevky podľa článku 11 ods. 5 smernice o systémoch ochrany vkladov (kvalitatívne)

i37: V prípade príspevku na konkurzné konanie čas, ktorý uplynul do vykonania intervencie systému ochrany vkladov (kvalitatívne a kvantitatívne)

i38: V prípade príspevku na konkurzné konanie posúdenie kvality interných postupov a zdrojov stanovených systémom ochrany vkladov, aby sa zabezpečilo, že náklady, ktoré znáša systém ochrany vkladov, nepresiahnu čistú sumu náhrad pre krytých vkladateľov podľa článku 11 ods. 6 smernice o systémoch ochrany vkladov (kvalitatívne)

4.85 Počas fázy plánovania uvedenej v usmernení 2 a na účely posúdenia oblasti meranej ukazovateľom i32 by systémy ochrany vkladov mali spolupracovať s orgánmi pre riešenie krízových situácií, aby spoločne stanovili časový rámec, v ktorom je potrebné vyplatiť príspevok na riešenie krízovej situácie, aby orgán pre riešenie krízových situácií mohol vykonať príslušné opatrenia na riešenie krízovej situácie. Tento časový rámec sa môže líšiť v závislosti od použitého scenára alebo nástroja na riešenie krízových situácií. Orgán EBA ďalej nabáda systémy ochrany vkladov a orgány pre riešenie krízových situácií, aby spolupracovali pri vypracúvaní a vykonávaní stresových testov scenárov týkajúcich sa príspevkov na riešenie krízovej situácie napríklad uskutočňovaním spoločného testovania. Pri podávaní správ o ukazovateli i32 by systémy ochrany vkladov mali vykazovať kvalitatívne skóre, ktoré naznačuje, či boli finančné prostriedky prevedené v uplatniteľnej lehote, spolu s vysvetlením odôvodňujúcim toto skóre, a čas potrebný na prevod a lehotu uplatniteľnú na test (kvantitatívne).

4.86 Uplatňovanie ukazovateľa i33 je voliteľné. Pri rozhodovaní o použití ukazovateľa i33 by systémy ochrany vkladov mali spolupracovať s relevantnými orgánmi a vymedziť časový rámec, v ktorom by sa opatrenia mali vykonať. Systémy ochrany vkladov môžu okrem toho tento časový rámec určiť, ak tým boli poverené. Systémy ochrany vkladov by mali zohľadniť prípadné predchádzajúce skúsenosti zo skutočného života. Tento časový rámec sa môže líšiť v závislosti od použitého scenára alebo opatrenia. Systém ochrany vkladov môže teda vykonať odhad času na základe jedného z možných scenárov. Príslušný východiskový bod na kvantifikáciu uplynutého času závisí od platného vnútroštátneho rámca. Východiskovým bodom môže byť

• o krem iného žiadosť úverovej inštitúcie, určeného orgánu alebo orgánu dohľadu. Pri podávaní správ o ukazovateli i33 by systémy ochrany vkladov mali určiť východiskový bod, od ktorého sa hodnotí uplynulý čas, a dôvody vedúce k stanoveniu daného východiskového bodu. Systémy ochrany vkladov by takisto mali informovať o hlavných predpokladoch testu.

4.87 Pri uplatňovaní ukazovateľa i35 by systémy ochrany vkladov mali zvážiť zapojenie orgánov dohľadu v súlade s článkom 11 ods. 3 písm. d) smernice o systémoch ochrany vkladov a príslušnými vnútroštátnymi ustanoveniami. V takom prípade by systémy ochrany vkladov mali zamerať svoje posúdenie iba na interné opatrenia, ktoré môžu prijať.

4.88 Pri uplatňovaní ukazovateľa i36 by sa systémy ochrany vkladov mali zamerať na konkrétne postupy, ktoré mohli zaviesť podľa článku 11 ods. 5 smernice o systémoch ochrany vkladov. Ak nebol zavedený žiadny konkrétny postup, systémy ochrany vkladov by mali oznámiť iba toto zistenie.

4.89 Pri uplatňovaní ukazovateľa i37 by systémy ochrany vkladov mali spolupracovať s relevantnými orgánmi a vymedziť časový rámec, v ktorom by sa opatrenia mali vykonať. Systémy ochrany vkladov môžu okrem toho tento časový rámec určiť, ak tým boli poverené. Systémy ochrany vkladov by mali zohľadniť prípadné predchádzajúce skúsenosti zo skutočného života. Tento časový rámec sa môže líšiť v závislosti od použitého scenára alebo opatrenia. Príslušný východiskový bod na kvantifikáciu uplynutého času závisí od platného vnútroštátneho rámca. Východiskovým bodom môže byť okrem iného žiadosť úverovej inštitúcie, určeného orgánu alebo orgánu dohľadu.

4.90 Pri podávaní správ o ukazovateľoch i33 a i37 by systémy ochrany vkladov mali vykazovať kvalitatívne skóre, ktoré naznačuje, či boli opatrenia prijaté v uplatniteľnej lehote, spolu s vysvetlením odôvodňujúcim toto skóre a potrebný čas a lehotu uplatniteľnú na test (kvantitatívne). Systémy ochrany vkladov by mali informovať aj o východiskovom bode, od ktorého sa hodnotí uplynulý čas, a o dôvodoch vedúcich k stanoveniu daného východiskového bodu. Pri podávaní správ o ukazovateli i38 by systémy ochrany vkladov mali určiť, či (vzhľadom na predchádzajúce skúsenosti z reálneho života alebo v záujme pripravenosti) boli zavedené postupy v súlade s vnútroštátnymi ustanoveniami s cieľom identifikovať potenciálneho kupujúceho, ktorý by prevzal prevedené kryté vklady.

4.91 Pri podávaní správ o ukazovateľoch i34, i35, i36 a i38 by systémy ochrany vkladov mali vykazovať kvalitatívne skóre, ku ktorému by mali pripojiť vysvetlenie odôvodňujúce toto skóre.

Ďalšie uplatniteľné ukazovatele

4.92 Okrem osobitných ukazovateľov uvedených v bode 4.84 by systémy ochrany vkladov mali používať aj nasledujúce ukazovatele, ktoré sa takisto uplatňujú na testovanie ich funkcie vyplatenia náhrad vkladateľom.

4.93 Na účely testovania svojej spôsobilosti prispievať na riešenie krízovej situácie by systémy ochrany vkladov mali používať tieto ukazovatele uvedené vyššie: i5, i6, i7, i8, i28, i29, i30 a i31.

4.94 Pri uplatňovaní týchto ukazovateľov na tento účel by systémy ochrany vkladov mali zohľadniť, že príspevok systému ochrany vkladov na riešenie krízovej situácie môže byť potrebné realizovať v kratšom časovom rámci, ako je príslušné obdobie stanovené na sprístupnenie sumy vyplácanej náhrady vkladateľom.

4.95 Pri uplatňovaní ukazovateľov i6 a i7 by systémy ochrany vkladov mali posúdiť primeranosť dodatočného počtu zamestnancov, rozpočtu a ďalších zdrojov na účely poskytnutia príspevku v časovom rámci, ktorý je kompatibilný s potrebami v rámci postupov riešenia krízových situácií. Systémy ochrany vkladov by mali spolupracovať s orgánmi pre riešenie krízových situácií a vymedziť tento časový rámec, ktorý sa môže líšiť v závislosti od použitého scenára a nástroja na riešenie krízových situácií.

4.96 Systémy ochrany vkladov by mali uplatňovať ukazovateľ i8 iba vtedy, ak používajú iné informačné systémy než tie, ktoré sa používajú v súvislosti s ich funkciou vyplatenia náhrad vkladateľom. Pri uplatňovaní ukazovateľa i8 by systémy ochrany vkladov mali posúdiť bezpečnosť informačných systémov, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska včasného prispenia na riešenie krízovej situácie.

4.97 Pri uplatňovaní ukazovateľa i28 by systémy ochrany vkladov mali zohľadniť prípadné vnútroštátne právne, zmluvné alebo zákonné ustanovenia súvisiace s procesom riadenia a rozhodovania systému ochrany vkladov špecifickým v kontexte príspevku na riešenie krízovej situácie.

4.98 Na účely testovania svojej spôsobilosti predchádzať zlyhaniam by systémy ochrany vkladov mali používať tieto ukazovatele uvedené vyššie: i5, i6, i7, i8, i28 a i29. 4.99 Pri uplatňovaní ukazovateľa i6 by systémy ochrany vkladov mali posúdiť primeranosť súčasného počtu zamestnancov na účely kvantifikácie nákladov na intervencie systému ochrany vkladov, ako sa stanovuje v článku 11 ods. 3 smernice o systémoch ochrany vkladov.

4.100 Pri uplatňovaní ukazovateľa i7 by systémy ochrany vkladov mali posúdiť primeranosť dodatočného počtu zamestnancov na účely kvantifikácie nákladov na intervencie systému ochrany vkladov, ako sa stanovuje v článku 11 ods. 3 smernice o systémoch ochrany vkladov.

4.101 Systémy ochrany vkladov by mali uplatňovať ukazovateľ i8 iba vtedy, ak používajú iné informačné systémy než tie, ktoré sa používajú v súvislosti s ich funkciou vyplatenia náhrad vkladateľom. Pri uplatňovaní ukazovateľa i8 by systémy ochrany vkladov mali posúdiť bezpečnosť informačných systémov, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska kvantifikácie nákladov na intervencie systému ochrany vkladov, ako sa stanovuje v článku 11 ods. 3 smernice o systémoch ochrany vkladov.

4.102 Pri uplatňovaní ukazovateľa i28 by systémy ochrany vkladov mali zohľadniť prípadné vnútroštátne právne, zmluvné alebo zákonné ustanovenia súvisiace s procesom riadenia a rozhodovania systému ochrany vkladov špecifickým v kontexte predchádzania zlyhaniu.

4.103 Na účely testovania svojej spôsobilosti predchádzať zlyhaniam môžu systémy ochrany vkladov okrem toho dobrovoľne uplatňovať ukazovatele i30 a i31 v súlade s platnými vnútroštátnymi ustanoveniami.

4.104 Na účely testovania svojej spôsobilosti prispievať na konkurzné konania by systémy ochrany vkladov mali používať tieto ukazovatele uvedené vyššie: i5, i6, i7, i8, i28 a i29.

4.105 Pri uplatňovaní ukazovateľa i7 by systémy ochrany vkladov mali posúdiť primeranosť dodatočného počtu zamestnancov na účely kvantifikácie nákladov na intervencie systému ochrany vkladov, ako sa stanovuje v článku 11 ods. 6 smernice o systémoch ochrany vkladov.

4.106 Systémy ochrany vkladov by mali uplatňovať ukazovateľ i8 iba vtedy, ak používajú iné informačné systémy než tie, ktoré sa používajú v súvislosti s ich funkciou vyplatenia náhrad vkladateľom. Pri uplatňovaní ukazovateľa i8 by systémy ochrany vkladov mali posúdiť bezpečnosť informačných systémov, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska kvantifikácie nákladov na intervencie systému ochrany vkladov, ako sa stanovuje v článku 11 ods. 6 smernice o systémoch ochrany vkladov.

4.107 Pri uplatňovaní ukazovateľa i28 by systémy ochrany vkladov mali zohľadniť prípadné vnútroštátne právne, zmluvné alebo zákonné ustanovenia súvisiace s procesom riadenia a rozhodovania systému ochrany vkladov špecifickým v kontexte príspevku na konkurzné konanie.

4.108 Na účely testovania svojej spôsobilosti prispievať na konkurzné konania môžu systémy ochrany vkladov okrem toho dobrovoľne uplatňovať ukazovatele i30 a i31 v súlade s platnými vnútroštátnymi ustanoveniami. Dodatočné stresové scenáre a dodatočné ukazovatele

Dodatočné stresové scenáre

4.109 Systémy ochrany vkladov by mali zvážiť pridanie ďalšej úrovne zložitosti a stresu do jedného alebo viacerých hlavných testov tým, že do vybraných hlavných testov pridajú „špeciálny“ scenár so závažnými problémami súvisiacimi s kontinuitou činnosti alebo s vonkajšími okolnosťami, ktoré by pre systém ochrany vkladov predstavovali dodatočný stres pri vykonávaní jeho funkcií.

4.110 Neúplný zoznam príkladov takýchto scenárov zahŕňa: viacero výplat zo systému ochrany vkladov súčasne, ekonomické napätie a neschopnosť likvidovať alebo získavať finančné prostriedky na trhu, problémy v oblasti IT/prevádzkové problémy systému ochrany vkladov alebo úverovej inštitúcie, ktorá zlyhala, vonkajšie okolnosti, ktoré ovplyvňujú operácie systému ochrany vkladov, napríklad epidémia/pandémia, výpadok elektrickej energie, výpadok internetu a štrajk. Pri podávaní správ orgánu EBA by systémy ochrany vkladov mali opísať koncepciu testu a vybratý scenár.

4.111 Pri uplatňovaní takéhoto dodatočného stresového scenára by systémy ochrany vkladov mali používať nasledujúci ukazovateľ:

i39: Spôsobilosť systému ochrany vkladov vyrovnať sa s problémami súvisiacimi s kontinuitou činnosti alebo s vonkajšími okolnosťami, ktoré mu pri vykonávaní jeho funkcií spôsobujú dodatočný stres (kvalitatívne)

Oblasti a ukazovatele vypracované z vlastnej iniciatívy

4.112 Systémy ochrany vkladov môžu (na dobrovoľnom základe) z vlastnej iniciatívy vypracovať dodatočné ukazovatele na posúdenie iných oblastí, ako sú tie, ktoré sú zahrnuté v usmerneniach. Systém ochrany vkladov môže pridať takéto dodatočné ukazovatele pre aspekty, ktoré považuje za dôležité pri posudzovaní svojich spôsobilostí a ktoré sa posudzujú počas príslušného cyklu stresového testovania. Ide o dobrovoľnú možnosť. Táto možnosť má systémom ochrany vkladov poskytnúť flexibilitu pri testovaní a podávaní správ o tých aspektoch, ktoré systém ochrany vkladov považuje za dôležité v situácii, v ktorej sa nachádza. Zahrnutie takýchto oblastí do správ o stresových testoch predložených orgánu EBA poskytne orgánu EBA a ďalším systémom ochrany vkladov prehľad o takýchto aspektoch pre budúce partnerské preskúmania.

4.113 Pri podávaní správ o takýchto ukazovateľoch by systémy ochrany vkladov mali vykazovať kvalitatívne skóre, ku ktorému by mali pripojiť vysvetlenie odôvodňujúce toto skóre, a v príslušných prípadoch kvantitatívne údaje.

⁶ Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338).

⁷ EBA/GL/2016/02.

⁸ V súlade s článkom 14 ods. 3 smernice o systémoch ochrany vkladov.

⁹ Pozri delegovaný akt, ktorý prijala Komisia na základe článku 104 ods. 4 a článku 115 smernice 2014/59/EÚ.

Systém posudzovania jednotlivých ukazovateľov

5.1 Pri klasifikácii odolnosti vzhľadom na rôzne ukazovatele uvedené v týchto usmerneniach by systémy ochrany vkladov mali používať nasledujúci systém posudzovania.

5.2 Keďže stresové testovanie má dvojaký účel – posúdiť odolnosť systému ochrany vkladov a identifikovať nedostatky alebo „oblasti na zlepšenie“ s cieľom zlepšiť jednotlivé systémy systému ochrany vkladov – , očakáva sa a je vítané, že systém ochrany vkladov identifikuje takéto oblasti na zlepšenie pri vykonávaní stresového testovania. Systémy ochrany vkladov by preto mali pri uplatňovaní jednotlivých ukazovateľov vykazovať kvalitatívne skóre z týchto rôznych kategórií:

1) Systém ochrany vkladov neidentifikoval žiadnu alebo len malý počet oblastí na zlepšenie a je nepravdepodobné, že by tieto oblasti ovplyvnili schopnosť systému ochrany vkladov vykonávať jeho úlohy za podmienok smernice o systémoch ochrany vkladov.

2) Systém ochrany vkladov identifikoval značný počet oblastí na zlepšenie, ale je nepravdepodobné, že by tieto oblasti ovplyvnili schopnosť systému ochrany vkladov vykonávať jeho úlohy za podmienok smernice o systémoch ochrany vkladov, napríklad preto, lebo tieto nedostatky sú izolované a/alebo ich možno jednoducho odstrániť v bode zlyhania.

3) Systém ochrany vkladov identifikoval nízky počet oblastí na zlepšenie, tieto oblasti na zlepšenie by však mali vplyv na schopnosť systému ochrany vkladov vykonávať jeho úlohy za podmienok smernice o systémoch ochrany vkladov (preto by systém ochrany vkladov mal uviesť, ktoré opatrenia boli prijaté alebo sú naplánované v blízkej budúcnosti, a prípadné výsledky vyplývajúce z ďalších testov).

4) Systém ochrany vkladov identifikoval značný počet oblastí na zlepšenie a tieto oblasti na zlepšenie by mali vplyv na schopnosť systému ochrany vkladov vykonávať jeho úlohy za podmienok smernice o systémoch ochrany vkladov (preto by systém ochrany vkladov mal uviesť, ktoré opatrenia boli prijaté alebo sú naplánované v blízkej budúcnosti, a prípadné výsledky vyplývajúce z ďalších testov).

5.3 Ak sa to vyžaduje vo vzore na podávanie správ, kvalitatívne skóre by malo byť doplnené o vývoj z kvantitatívneho hľadiska a vysvetlenia odôvodňujúce vykázaný výsledok. Od jednotlivých ukazovateľov po odolnosť systému ochrany vkladov pri plnení jeho zákonných funkcií

5.4 Pri klasifikácii odolnosti vzhľadom na zákonné funkcie posudzované v hlavných testoch by systémy ochrany vkladov mali používať nasledujúci systém posudzovania.

5.5 Systémy ochrany vkladov by mali pri každom hlavnom teste uvádzať, či sa samotné hodnotia ako „dostatočne odolné“ alebo „nedostatočne odolné“.

• • „Dostatočná odolnosť“ znamená, že systém ochrany vkladov je schopný plniť funkciu, ktorou bol poverený v súlade so smernicami 2014/49/EÚ a 2014/59/EÚ, a posúdenie prebehlo na základe príslušného hlavného testu.
• • „Nedostatočná odolnosť“ znamená, že systém ochrany vkladov nie je schopný plniť funkciu, ktorou bol poverený v súlade so smernicami 2014/49/EÚ a 2014/59/EÚ, a posúdenie prebehlo na základe príslušného hlavného testu.

5.6 Systémy ochrany vkladov by mali toto posúdenie doplniť vysvetleniami odôvodňujúcimi vykázané výsledky.

5.7 Ak je systém ochrany vkladov zákonne poverený vykonávaním určitej úlohy vyplývajúcej zo smernice o systémoch ochrany vkladov, ale nevykonal určitý hlavný test, ktorý sa naňho vzťahuje, mal by to v príslušnom poli vo vzore na podávanie správ vykázať ako „netestovanú oblasť“ a mal by vysvetliť dôvody neposúdenia tejto oblasti.

Systém posudzovania celkovej odolnosti

5.8 Pri klasifikácii svojej celkovej odolnosti by systémy ochrany vkladov mali používať nasledujúci systém posudzovania.

5.9 Systémy ochrany vkladov by mali vykazovať, či je celková odolnosť pri plnení ich zákonného mandátu v plnom rozsahu „dostatočná“ alebo „nedostatočná“:

• • „Dostatočná odolnosť“ znamená, že systém ochrany vkladov je schopný plniť všetky funkcie, ktorými bol poverený v súlade so smernicami 2014/49/EÚ a 2014/59/EÚ.
• • „Nedostatočná odolnosť“ znamená, že systém ochrany vkladov nie je schopný plniť minimálne jednu z funkcií, ktorými bol poverený v súlade so smernicami 2014/49/EÚ a 2014/59/EÚ.

5.10 Systémy ochrany vkladov by mali toto posúdenie doplniť vysvetleniami odôvodňujúcimi vykázané výsledky.

6.1 Vzor na podávanie správ by mal podľa možnosti zahŕňať výsledky aspoň z jedného cyklu stresového testovania, ktorý kompletne vykonal systém ochrany vkladov.

6.2 Systémy ochrany vkladov by mali oznamovať orgánu EBA informácie uvedené v prílohe 1 do dátumu, ktorý v príslušných prípadoch orgán EBA oznámi pri plánovaní a vykonávaní partnerských preskúmaní. Vzhľadom na to, že orgán EBA zverejní druhé partnerské preskúmanie do 16. júna 2025, systémy ochrany vkladov by mali orgánu EBA oznámiť svoje výsledky do 16. júna 2024. Pokiaľ ide o neskoršie cykly stresového testovania a podávania správ, dátum ďalších termínov podávania správ oznámi orgán EBA vo svojich neskorších partnerských preskúmaniach alebo iným spôsobom.

6.3 Systémy ochrany vkladov by mali na podávanie správ používať vzor na podávanie správ uvedený v prílohe 1 a prenosové kanály poskytnuté orgánom EBA.

6.4 Systémy ochrany vkladov by sa pri vypĺňaní vzoru na podávanie správ mali riadiť týmito pokynmi:

• • Systémy ochrany vkladov by mali pri každom (kvalitatívnom) ukazovateli uvádzať kvalitatívne skóre (1 – 4) spolu s vysvetlením odôvodňujúcim toto skóre. V prípade potreby by systémy ochrany vkladov mali uviesť aj kvantitatívne údaje, z ktorých skóre vyplýva a ktoré predstavujú porovnateľné údaje pre budúce (kvantitatívne) partnerské preskúmania.
• • Ak sa okrem kvalitatívneho skóre vyžadujú aj kvantitatívne údaje, systémy ochrany vkladov by sa mali riadiť pokynmi v usmerneniach a vo vzore na podávanie správ (napríklad pokiaľ ide o merné jednotky).
• • Ak systém ochrany vkladov neposúdi určitú oblasť, v príslušnom poli vo vzore na podávanie správ by mal takýto prípad vykázať ako „netestovanú oblasť“. Systémy ochrany vkladov by okrem toho mali poskytnúť formálne vyhlásenie, v ktorom sa opisuje dôvod neposúdenia danej oblasti.
• • Pokiaľ ide o testy súborov SCV, pri vykazovaní počtu testovaných jedinečných inštitúcií platí, že ak systém ochrany vkladov vykonal viacero testov súborov SCV jednej úverovej inštitúcie, považuje sa za jednu jedinečnú inštitúciu.