Usmernenie 2: Metodika stresových testov systému ochrany vkladov

2.1 Stresové testy by sa mali plánovať v strednodobom horizonte s cieľom zabezpečiť komplexný prístup. Každé stresové testovanie by malo zahŕňať niekoľko hlavných fáz opísaných v usmernení 2.

2.2 V záujme zachovania súladu s článkom 4 ods. 11 smernice 2014/49/EÚ by určené orgány mali zabezpečiť, aby systémy ochrany vkladov získavali a používali informácie potrebné na vykonávanie stresových testov svojich systémov len na uskutočnenie testov a neuchovávali ich dlhšie, než je nevyhnutné na daný účel. V záujme zachovania súladu s článkom 4 ods. 9 uvedenej smernice, a najmä v prípadoch, keď test zahŕňa spracovanie údajov týkajúcich sa účtov vkladateľov, by určené orgány mali zabezpečiť, aby systémy ochrany vkladov dbali na dôvernosť, spracúvali údaje týkajúce sa účtov vkladateľov v súlade so smernicou 95/46/EHS P3F⁴ P a aby uvedené údaje chránili v plnom rozsahu, v prípade potreby aj prostredníctvom anonymizačných metód. Plánovanie stresových testov

2.3 Systémy ochrany vkladov by mali počas obdobia, ktoré nepresiahne tri roky, vypracovať plán stresového testovania vrátane jednotlivých testovaní zahŕňajúcich všetky hlavné testy vymedzené v usmernení 3. Cyklus stresového testovania sa v každom prípade dokončí, keď sa aspoň raz (od začatia presadzovania usmernení alebo prijatia posledného cyklu) vykonali všetky hlavné testy.

2.4 Plán by mal obsahovať odhadovaný časový rámec naplánovaného testovania a vymedzovať naplánovaný rozsah jednotlivých testovaní z hľadiska formátu a predpokladov. Plán môže zahŕňať jeden alebo niekoľko cyklov stresového testovania.

2.5 Plán by sa mal pravidelne aktualizovať, pričom by sa mali zohľadniť výsledky predchádzajúcich stresových testov (napr. výsledky, ktoré poukazovali na potrebu hlbšieho posúdenia), skutočné intervencie systémov ochrany vkladov alebo regulačné zmeny (napr. skrátenie termínov vyplatenia náhrad).

2.6 Ak v priebehu cyklu stresového testovania dôjde ku skutočnej intervencii, ktorá umožní systému ochrany vkladov posúdiť jeho odolnosť v súvislosti s niektorými alebo so všetkými hlavnými testami a/alebo ukazovateľmi v rámci plánu, systém ochrany vkladov by mal zvážiť zmenu plánu, aby zodpovedal tomu, že pôvodne predpokladaný test bude nahradený testom v reálnych podmienkach. V takomto prípade sa systém ochrany vkladov môže namiesto dokončenia všetkých kľúčových fáz opísaných ďalej zamerať na fázy podávania správ a prijímania nápravných opatrení.

Kľúčové fázy stresového testovania

2.7 Systémy ochrany vkladov by mali uskutočniť nasledujúce fázy vykonávania stresového testovania.

Fáza plánovania

2.8 Systémy ochrany vkladov by mali spomedzi svojich interných zamestnancov vymenovať riadiacu skupinu alebo riadiaceho úradníka (ďalej len ako „riadiaca skupina“), ktorí by zodpovedali za plánovanie a koordinovanie rôznych úloh v rámci stresového testovania. Na tento účel sa internými zamestnancami rozumejú zamestnanci, ktorí sú zamestnancami alebo subdodávateľmi systému ochrany vkladov, a zamestnanci iného orgánu verejnej moci, ktorý je poverený funkciami systému ochrany vkladov uvedenými v smernici o systémoch ochrany vkladov a smernici o ozdravení a riešení krízových situácií bánk. Externí účastníci a pozorovatelia sa môžu zapojiť do rôznych fáz stresových testov bez toho, aby boli súčasťou riadiacej skupiny. Vyšší manažment by mal zabezpečiť, aby riadiaca skupina dostala všetky potrebné informácie a úplnú podporu od ostatných zamestnancov systému ochrany vkladov.

2.9 Riadiaca skupina by mala pred každým testovaním určiť časový rámec na vykonanie testu a interných a/alebo externých účastníkov a pozorovateľov. 2.10 Na základe plánu stresového testovania by riadiaca skupina mala podrobnejšie vymedziť zameranie testu, formáty, ukazovatele, ktoré sa majú merať, a predpoklady, z ktorých testovanie vychádza (napr. sumu na financovanie intervencie systému ochrany vkladov, úroveň výplaty pri likvidácii alebo úverové inštitúcie, ktoré sa majú zahrnúť do kontrol kvality súborov SCV).

2.11 Systém ochrany vkladov môže použiť predpoklady z predchádzajúcich prípadov intervencie a posúdiť spôsob fungovania systémov ochrany vkladov. Môže tiež simulovať spôsob, akým by daný systém postupoval v súčasných podmienkach, keby musel riešiť podobnú situáciu.

2.12 Systém ochrany vkladov by mal vyčleniť prostriedky nevyhnutne potrebné na uskutočnenie testu z hľadiska pomocného personálu, rozpočtu a infraštruktúry. Primeranosť týchto prostriedkov by sa mala priebežne kontrolovať v priebehu testovania.

2.13 Systémy ochrany vkladov by mali prijať opatrenia s cieľom zabezpečiť objektívnosť vymedzenia predpokladov pre stresový test, priebeh testu a vypracovanie nezaujatých záverov. Od systémov ochrany vkladov sa vyžaduje, aby o takýchto opatreniach informovali vo vzoroch na podávanie správ. Systém by mal tieto opatrenia zaznamenať a zabezpečiť uplatňovanie požiadaviek objektívnosti na všetkých účastníkov testu a pozorovateľov a vo všetkých fázach. V rámci uvedených opatrení by sa v systémoch ochrany vkladov mala zreteľne odlíšiť riadiaca skupina od ostatných účastníkov testovania a pozorovateľov v rámci systému ochrany vkladov. Systémy ochrany vkladov by mali informovať aj o prvkoch, ktoré zohľadnili pri vytváraní takýchto opatrení, napríklad o konkrétnom zriadení/riadení systému ochrany vkladov,

• o nákladoch, konfliktoch záujmov, pridanej hodnote, vnútroštátnych ustanoveniach o služobnom tajomstve a o dohľade nad systémom ochrany vkladov.

2.14 Týmito opatreniami sa môže upraviť účasť externých pozorovateľov postupu. Pozorovatelia môžu byť určené orgány, pokiaľ samy nespravujú systémy, iné orgány verejnej moci, konzultačné spoločnosti alebo iné systémy ochrany vkladov. Pozorovatelia by sa mali snažiť overiť, či je postup vedený objektívne, a v prípade pochybností upozorniť riadiacu skupinu. Mali by mať prístup k príslušným informáciám týkajúcim sa všetkých fáz postupu. Na všetky informácie sprístupnené v tejto súvislosti by sa mali vzťahovať prísne požiadavky na dodržiavanie služobného tajomstva. Požiadavku na odlíšenie riadiacej skupiny alebo alternatívne zapojenie pozorovateľov treba považovať za splnenú, pokiaľ ide o testy súborov SCV.

2.15 Riadiaca skupina by sa mala obrátiť na interných a externých účastníkov a pozorovateľov, ktorí sa zapoja do rôznych fáz testovania, a zabezpečiť vzájomné pochopenie predpokladaných úloh jednotlivých účastníkov testovania.

Fáza realizácie testu

2.16 Pri realizácii testovania by si riadiaca skupina mala vyžiadať a zozbierať od účastníkov testu a pozorovateľov informácie potrebné na posúdenie výkonnosti systémov ochrany vkladov v súvislosti s oblasťami testovania a ukazovateľmi opísanými v usmerneniach 3 a 4. 2.17 Testovania môžu mať rôznu podobu vrátane cvičení s rozdelením rolí, v ktorých interní a externí účastníci simulujú kroky a rozhodnutia, ktoré by prijali v danom hlavnom teste, ako je vymedzený v usmernení 3, alebo komunikácie obslužných oddelení (napr. keď si riadiaca skupina vyžiada súbory SCV od inštitúcie a meria presnosť informácií). Systémy ochrany vkladov by mali podávať správy o type formátu zvolenom pre jednotlivé testovania vo vzoroch na podávanie správ, a to pomocou týchto kategórií:

• • administratívne kontroly, ktoré zahŕňajú posúdenia (kvality) zavedených postupov a mechanizmov, v ktorých sa napríklad načrtnú a od začiatku do konca prejdú procesy (fiktívnej) výplatnej udalosti s cieľom posúdiť niekoľko oblastí;
• • kontroly na mieste, napríklad návštevy systémov ochrany vkladov alebo ich poskytovateľov služieb v úverových inštitúciách s cieľom posúdiť kvalitu ich súborov SCV. Tieto návštevy možno zabezpečiť a špecifikovať prostredníctvom platného vnútroštátneho rámca;
• • simulácie, napríklad simulácia medzi koncovými bodmi určitého hlavného testu alebo simulácie častí postupu, ako je prenos súboru s platobným pokynom z domovského do hostiteľského systému ochrany vkladov alebo prevod sumy financovania ex ante, a čerpanie z úverovej linky;
• • skutočné prípady, ku ktorým došlo počas cyklu stresového testovania a ktoré umožnili posúdiť schopnosti systémov ochrany vkladov zahrnuté v týchto usmerneniach; a
• • ostatné druhy testovania, ktoré sa majú použiť iba vtedy, ak sa na testovanie nevzťahuje žiadna z uvedených kategórií a systém ochrany vkladov by ich mal pri podávaní správy vysvetliť.

2.18 Účastníkmi fázy realizácie, odlíšenými od riadiacej skupiny, by mali byť tie orgány, subjekty alebo dokonca interné oddelenia (vrátane oddelení systému ochrany vkladov), ktoré by v reálnom živote museli prijať nevyhnutné kroky alebo rozhodnutia či poskytnúť potrebné informácie. Môže ísť o interných účastníkov (napríklad interné oddelenie zodpovedné za finančné záležitosti v rámci systému ochrany vkladov) alebo externých účastníkov (napríklad orgány pre riešenie krízových situácií, ktoré by po porade so systémom ochrany vkladov určili svoj príspevok na riešenie krízovej situácie).

Fáza podávania správ a prijímania nápravných opatrení

2.19 Riadiaca skupina by mala spracovať a interpretovať výsledky testu so zreteľom na objektívne posúdenie odolnosti systému ochrany vkladov pri plnení jeho zákonných funkcií.

2.20 Mala by zaznamenávať výsledky konzistentným spôsobom v čase a používať pri tom štandardný formulár, ako je napríklad formulár vypracovaný Európskym fórom poisťovateľov vkladov. Systémy ochrany vkladov by mali oznamovať výsledky stresových testov určeným orgánom aspoň raz za rok.

2.21 Stresové testy by sa mali nepretržite zlepšovať. V prípade, že sa pri stresovom teste zistia nedostatky v systémoch ochrany vkladov, daný systém ochrany vkladov by mal prijať nápravné opatrenia. Ak sa zistia nedostatky pripísateľné úverovým inštitúciám, napríklad chyby v kvalite súborov SCV, systém ochrany vkladov by sa mal snažiť prijať nápravné opatrenia, ak je to nutné, prostredníctvom príslušného orgánu zodpovedného za dohľad nad danými inštitúciami. Systém ochrany vkladov by mal v následných testoch potvrdiť odstránenie nedostatkov.

Spolupráca s relevantnými správnymi orgánmi

2.22 Systémy ochrany vkladov by mali nepretržite informovať určené orgány o plánovaní a vykonávaní stresových testov, okrem prípadov, keď systém ochrany vkladov plní aj funkciu určeného orgánu. Na tento účel by systémy ochrany vkladov mali určeným orgánom predložiť svoj plán stresového testovania do troch mesiacov od jeho vypracovania. Touto výmenou informácií by sa mohol nadviazať konštruktívny dialóg a mohla by viesť k zdokonaleniu plánu. Určené orgány by mali poskytnúť svoje vyjadrenie do 6 mesiacov od prijatia plánu vypracovaného systémom ochrany vkladov. Každú podstatnú aktualizáciu je potrebné urýchlene oznámiť určeným orgánom.

2.23 Následne by mali pri plánovaní každého testovania informovať určené orgány o rozsahu testu, pokiaľ ide o zúčastnené úverové inštitúcie, formáty testu, predpoklady a všetky ďalšie relevantné informácie.

2.24 Okrem toho by systémy ochrany vkladov mali pred vykonaním hlavného testu vymedzeného v usmernení 3 informovať orgány verejnej moci, ktoré sa zapoja do testovania danej zákonnej funkcie. V prípade testovania scenára vyplatenia náhrad by mal byť informovaný aspoň relevantný správny orgán uvedený v článku 3 ods. 1 smernice 2014/49/EÚ, ako aj príslušný orgán uvedený v článku 2 ods. 1 bode 17 tej istej smernice. V prípade testovania scenára riešenia krízovej situácie by mali byť informované príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií.

2.25 Systémy ochrany vkladov by mali uvedené orgány požiadať o stanovisko k predpokladom testu a ponúknuť im účasť vo fáze realizácie. Ak je systém ochrany vkladov oddelený od určeného orgánu, účasť alebo konzultáciu možno zorganizovať prostredníctvom určeného orgánu.

2.26 Príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií by mali priamo alebo prostredníctvom určených orgánov spolupracovať so systémami ochrany vkladov pri určovaní scenárov a realizácii testov.

2.27 Systémy ochrany vkladov by mali určené orgány informovať o výsledkoch stresových testov prostredníctvom vzoru na podávanie správ uvedeného v prílohe 1. O výsledkoch stresových testov by prostredníctvom vzoru na podávanie správ alebo inou formou mali informovať aj relevantné orgány P4F⁵ P , a to na ich žiadosť a v súlade s príslušnými ustanoveniami týkajúcimi sa dôvernosti informácií.

⁴ Nahradené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov.

⁵ Vrátane (ale nie výlučne) orgánov pre riešenie krízových situácií alebo príslušných vnútroštátnych orgánov.

1. Prehľad

1.1 Odkazy

1.2 Identifikované požiadavky

1.3 Súvisiace štandardy

2. Identifikované požiadavky

3. Súvisiace štandardy

• EBA - Published by the European Banking Authority at https://www.eba.europa.eu/