7. Všeobecné zásady pri identifikácii podsúboru sektorových expozícií

Pri identifikácii podsúboru sektorových expozícií v súlade s oddielmi 4 až 6 by mal dotknutý orgán zabezpečiť správnu rovnováhu medzi riešením makroprudenciálnych alebo systémových rizík vyplývajúcich z cieľového podsúboru a neželanými následkami uplatnenia vankúša na krytie systémového rizika na túto podskupinu.

S cieľom uľahčiť riadnu identifikáciu podsúborov sektorových expozícií, na ktoré sa môže uplatniť vankúš na krytie systémového rizika, a najmä zabrániť prekrývaniu a dvojitému započítaniu rizík by dotknuté orgány mali spolupracovať s príslušnými orgánmi, ak sú odlišné.

7.1. Neoprávnené interakcie s inými makroprudenciálnymi opatreniami

Na účely odseku 32 by dotknuté orgány mali najmä:

• a. zabezpečiť, aby boli jasne a dôkladne vymedzené riziká, ktoré sa odstraňujú uplatňovaním vankúša na krytie systémového rizika v rámci sektora určeného v súlade s týmito usmerneniami,
• b. pri plánovaní zavedenia vankúša na krytie systémového rizika v rámci sektora zohľadniť a špecifikovať interakciu s inými aktívnymi makroprudenciálnymi opatreniami, aby sa zabránilo neoprávnenej aktivácii vankúša na krytie systémového rizika v prípade rizík, na ktorých odstránenie už boli použité tieto makroprudenciálne opatrenia,
• c. zabrániť neoprávneným interakciám, ktoré môžu vzniknúť medzi vankúšmi na krytie systémového rizika, ak sa na odstránenie tých istých systémových rizík použijú viaceré vankúše na krytie systémového rizika (vankúše na krytie systémového rizika v rámci sektora a/alebo širšieho rozsahu) alebo ak sa vo viacerých vankúšoch na krytie systémového rizika v rámci sektora použije rovnaký prvok na identifikáciu podskupiny sektorových expozícií.

7.2. Reciprocita

Dotknuté orgány by mali pri identifikácii vhodného podsúboru sektorových expozícií, na ktorý môžu uplatniť vankúš na krytie systémového rizika, zohľadniť tieto faktory:

• a. Príliš podrobné uplatňovanie vankúša na krytie systémového rizika v rámci sektora bude mať za následok odrádzanie ďalších orgánov od recipročného uplatňovania v súlade s článkom 134 smernice 2013/36/EÚ, ak je pravdepodobné, že zavedenie opatrenia inštitúciami a následné monitorovanie dotknutými orgánmi bude spojené s vysokými nákladmi.
• b. Jednotlivým jurisdikciám môžu chýbať údaje v dôsledku neharmonizovaných definícií, čo vedie k problémom s recipročným uplatňovaním opatrenia, a teda aj s jeho účinnosťou. S cieľom zmierniť tieto nedostatky by dotknuté orgány mali využiť už existujúce zdroje údajov.

Aby bola reciprocita pre orgány uplatňujúce reciprocitu čo najjednoduchšia, dotknuté orgány aktivujúceho členského štátu by sa mali zamerať na poskytovanie všetkých informácií (vrátane definícií a príslušných výpočtov), ktoré považujú za relevantné a ktoré nie sú iným členským štátom k dispozícii, a tak mohli orgány uplatňujúce reciprocitu primerane posúdiť, či majú recipročne uplatniť sadzbu vankúša na krytie systémového rizika.

Dotknuté orgány by mali zvážiť odporúčanie Európskeho výboru pre systémové riziká ESRB/2015/2 o posudzovaní cezhraničných účinkov opatrení makroprudenciálnej politiky a ich dobrovoľnej reciprocite a v prípade potreby recipročne uplatňovať opatrenia vankúša na krytie systémového rizika zavedené v iných členských štátoch.

7.3. Zverejňovanie

Dotknuté orgány by sa mali v náležitých prípadoch zamerať na zverejňovanie všetkých pravidiel alebo všeobecných usmernení vrátane prahových hodnôt významnosti uvedených v oddiele 5 týchto usmernení, ktoré boli vydané na účely vykonávania ustanovení uvedených v týchto usmerneniach, a to za predpokladu, že zverejnenie takýchto informácií neohrozí stabilitu finančného systému.