6.3. Priebežné monitorovanie a odborné posúdenie

V záujme zvýšenia spoľahlivosti svojich modelov by inštitúcie mali zvážiť, či by nemali kriticky posúdiť svoj prístup ku kalibrácii:

• a. porovnaním svojich výsledkov a predpokladov s externými pozorovaniami z dôveryhodných zdrojov vrátane pozorovaní orgánov dohľadu s cieľom posúdiť konzistentnosť vlastných predpokladov a výsledkov;
• b. pomocou analýz citlivosti otestovať mieru stability a konzistentnosti výstupov svojich modelov alebo identifikovať vplyv potenciálnych nelinearít, ktoré nie sú zahrnuté v scenároch;
• c. ak sa používa model tretej strany, overenie, či je rámec validácie externých dodávateľov v súlade s usmerneniami EBA o outsourcingu.

S cieľom odstrániť zostávajúce nedostatky svojich modelov stresových testov by inštitúcie mali zvážiť zohľadnenie vplyvov faktorov, ktoré v tejto fáze nebolo možné inak začleniť (napr. riziká vyplývajúce z hodnotového reťazca protistrán, body zlomu, účinky nákazy atď.), a to konzervatívnou úpravou výsledkov svojich modelov na základe odborného posúdenia.

Všeobecnejšie povedané, inštitúcie by mali pri vykonávaní kvantitatívnych analýz používať odborné posúdenie na kompenzáciu neúplných alebo približných environmentálnych údajov, absencie pozorovaných historických korelácií a iných obmedzení modelu.

Inštitúcie by mali zabezpečiť pravidelné monitorovanie významného vývoja v ich prostredí (vrátane stratégie protistrán na zvládanie environmentálnych rizík), aby použité scenáre a prístupy k modelovaniu zostali relevantné. Frekvencia vykonávania analýz sce nárov by sa mala prispôsobiť potrebám a postupom inštitúcií.

Analýza scenárov by mala byť navrhnutá s ohľadom na adaptabilitu a modularitu, aby bolo možné priebežne ju zdokonaľovať podľa vývoja prostredia a poznatkov. Inštitúcie by mali sledovať najnovšie vedecké poznatky.