33. Spoľahlivé metodiky na posudzovanie kreditného rizika a oceňovanie výšky opravných položiek …

Spoľahlivé metodiky na posudzovanie kreditného rizika a oceňovanie výšky opravných položiek (ktorá závisí od druhu expozícií, napríklad retailové alebo veľkoobchodné expozície) by mali najmä:

• a. zahŕňať spoľahlivý proces, ktorý je navrhnutý tak, aby úverové inštitúcie vybavil schopnosťou určiť úroveň, povahu a faktory kreditného rizika hneď po prvotnom vykázaní úverovej expozície, aby sa zabezpečilo, že bude možné identifikovať a vyčísliť neskoršie zmeny kreditného rizika;
• b. zahŕňať kritériá na riadne zohľadnenie vplyvu informácií zameraných na budúcnosť vrátane makroekonomických faktorov. Bez ohľadu na to, či sa hodnotenie kreditného rizika vykonalo na kolektívnom alebo individuálnom základe, by úverová inštitúcia mala vedieť preukázať, že tento vplyv zohľadnila, aby nedošlo k oddialeniu vykázania očakávanej kreditnej straty. Takéto kritériá by mali viesť k identifikácii faktorov, ktoré majú vplyv na vyplatenie vkladov bez ohľadu na to, či súvisia so stimulmi dlžníka, jeho ochotou či schopnosťou dodržať zmluvné záväzky alebo s podmienkami úverovej expozície. Zohľadnené hospodárske faktory (ako je miera nezamestnanosti alebo miera obsadenosti) by mali byť pre posudzovanie relevantné a podľa okolností to môže byť na medzinárodnej, vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni;
• c. zahŕňať, v prípade kolektívne hodnotených expozícií, opis základu pre vytváranie skupín portfólií expozícií so spoločnými charakteristikami kreditného rizika;
• d. identifikovať a zaznamenať metódy posudzovania a oceňovania očakávanej kreditnej straty [ako je metóda založená na miere strát, metóda založená na pravdepodobnosti zlyhania (PD) alebo na strate v prípade zlyhania (LGD) alebo iná metóda], ktoré sa majú použiť pri každej expozícii alebo portfóliu;
• e. zaznamenať dôvody, prečo je vybratá metóda vhodná, a to najmä v prípade, ak sa na rozličné portfóliá a druhy jednotlivých expozícií používajú rôzne metódy oceňovania očakávanej kreditnej straty. Úverové inštitúcie by mali vedieť podať príslušným orgánom vysvetlenie týkajúce sa odôvodnenia akýchkoľvek zmien prístupu oceňovania (napríklad prechod z metódy založenej na miere strát na metódu založenú na pravdepodobnosti zlyhania či na strate v prípade zlyhania) a kvantitatívnych vplyvov týchto zmien;
• f. zaznamenať:
• i. vstupné informácie, údaje a predpoklady použité pri procese odhadu opravných položiek, ako sú miery historickej stratovosti, odhady pravdepodobnosti zlyhania/straty v prípade zlyhania a hospodárske prognózy;
• ii. spôsob, akým sa určuje životnosť expozície alebo portfólia (vrátane spôsobu, akým sa posudzovali predpokladané predbežné platby a platobná neschopnosť);
• iii. časové obdobie, počas ktorého sa vyhodnocujú skúsenosti s historickými stratami;
• iv. všetky úpravy nevyhnutné na odhad očakávanej kreditnej straty v súlade s platným účtovným rámcom. Napríklad v prípade, ak sú súčasné a predpovedané hospodárske podmienky iné ako podmienky, ktoré existovali v použitom období historického odhadu, mali by sa spraviť úpravy, ktoré sú v priamom súlade s týmito rozdielmi. Úverová inštitúcia okrem toho mohla v analyzovanom historickom období utrpieť malú alebo nijakú skutočnú stratu. Súčasné podmienky zamerané na budúcnosť sa však môžu líšiť od podmienok v historickom období a vplyv týchto zmien na očakávanú kreditnú stratu by sa mal posúdiť a oceniť;
• g. zahŕňať proces vyhodnocovania vhodnosti významných vstupov a predpokladov vo vybratej metóde oceňovania očakávaných kreditných strát. Základ pre vstupy a predpoklady použité v procese odhadovania opravných položiek by vo všeobecnosti mal byť medzi obdobiami zhodný. Ak by došlo k zmene vstupov a predpokladov alebo základu pre vstupy a predpoklady, treba zdokumentovať odôvodnenie;
• h. identifikovať situácie, ktoré by vo všeobecnosti viedli k zmenám metód oceňovania očakávaných kreditných strát, vstupov alebo predpokladov medzi jednotlivými obdobiami (napríklad úverové inštitúcie môžu uviesť, že úver, ktorého vyhodnotenie sa v minulosti vykonalo na kolektívnom základe s použitím metódy založenej na pravdepodobnosti zlyhania alebo na strate v prípade zlyhania, sa môže vybrať a vyhodnotiť samostatne s použitím metódy diskontovaných peňažných tokov po prijatí nových informácií týkajúcich sa dlžníka, ako je strata zamestnania);
• i. zohľadniť relevantné vnútorné a vonkajšie faktory, ktoré môžu ovplyvniť odhady očakávaných kreditných strát, ako sú štandardy pre posudzovanie použité na úverovú expozíciu pri vzniku a zmeny týkajúce sa priemyselných, geografických, hospodárskych a politických faktorov;
• j. zaoberať sa spôsobom, akým sa určujú odhady očakávaných kreditných strát (napríklad miery historickej stratovosti alebo analýza migrácie ako východisko upravené na základe informácií
• o aktuálnych a predpokladaných podmienkach). Úverová inštitúcia by pri vypracovaní odhadu očakávaných kreditných strát mala mať nezaujatý pohľad na neistotu a riziká vo svojich činnostiach poskytovania úverov;
• k. identifikovať, ktoré faktory sa zohľadňujú pri stanovovaní vhodných historických časových období, v priebehu ktorých sa majú vyhodnocovať skúsenosti s historickými stratami. Úverová inštitúcia by mala viesť dostatočné údaje o historických stratách, aby zabezpečila užitočnú analýzu svojich skúsenosti s kreditnými stratami, ktorá sa použije ako východisko v rámci odhadu výšky opravných položiek na kolektívnom alebo individuálnom základe;
• l. určiť mieru, v akej hodnota kolaterálu a ďalších nástrojov na zmiernenie kreditného rizika ovplyvňuje očakávané kreditné straty;
• m. opísať politiky a postupy úverovej inštitúcie týkajúce sa odpisov a vymáhania pohľadávok;
• n. vyžadovať, aby analýzy, odhady, preskúmania a ďalšie úlohy či procesy, ktoré predstavujú vstupy procesu posudzovania a oceňovania kreditného rizika alebo výstupy z neho, vykonávali kvalifikovaní a riadne vyškolení zamestnanci a aby ich potvrdzovali zamestnanci, ktorí sa nezúčastňujú na činnostiach poskytovania úverov úverovej inštitúcie. Uvedené vstupy týchto funkcií a ich výstupy by sa mali riadne zaznamenať a dokumentácia by mala obsahovať jasné vysvetlenia dokladajúce analýzy, odhady a preskúmania;
• o. zaznamenať metódy použité na validáciu modelov oceňovania očakávaných kreditných strát (napríklad spätné testovanie);
• p. zabezpečiť, že odhady očakávaných kreditných strát budú primerane obsahovať informácie zamerané na budúcnosť vrátane makroekonomických faktorov, ktoré ešte neboli zohľadnené v rámci opravných položiek oceňovaných na základe jednotlivých expozícií. Na tento účel môže byť potrebné, aby manažment využil svoj úsudok v oblasti úverov založený na skúsenostiach na zohľadnenie všeobecných tendencií v celom portfóliu úverov, zmien obchodného modelu úverovej inštitúcie, makroekonomických faktorov atď.; a
• q. vyžadovať proces na posúdenie celkovej vhodnosti opravných položiek v súlade s príslušným účtovným rámcom vrátane pravidelného preskúmania modelov očakávaných kreditných strát.

1. Prehľad

1.1 Odkazy

1.2 Identifikované požiadavky

1.3 Súvisiace štandardy

2. Identifikované požiadavky

3. Súvisiace štandardy

• EBA - Published by the European Banking Authority at https://www.eba.europa.eu/