4.2 Zásady týkajúce sa postupov riadenia kreditného rizika a účtovania očakávaných kreditných strát

Riadiaci orgán úverovej inštitúcie by mal zodpovedať za schvaľovanie a pravidelné preskúmanie stratégie úverovej inštitúcie v oblasti riadenia kreditného rizika a hlavné politiky a procesy na identifikáciu, oceňovanie, hodnotenie, monitorovanie, vykazovanie a zmierňovanie kreditného rizika v súlade so schválenou ochotou podstupovať riziká, ako ju stanovil riadiaci orgán. Na obmedzenie rizika, ktoré pre vkladateľov a všeobecnejšie pre finančnú stabilitu predstavujú úverové expozície, by riadiaci orgán úverovej inštitúcie mal okrem toho požadovať, aby vrcholový manažment prijal osvedčené postupy posudzovania⁸ a aby ich dodržiaval.

⁸ Rada pre finančnú stabilitu v apríli 2012 zverejnila zásady týkajúce sa riadnych postupov schvaľovania hypotekárnych úverov na bývanie, ktorých cieľom je poskytnúť jurisdikciám rámec na stanovenie minimálnych prijateľných štandardov posudzovania pre expozície vo forme financovania nehnuteľností; zásady sú k dispozícii na adrese www.financialstabilityboard.org/publications/r_120418.pdf. Orgán EBA zverejnil usmernenia k posudzovaniu úverovej bonity (EBA/GL/2015/11), ktoré sú v súlade so zásadami Rady pre finančnú stabilitu a zaoberajú sa niektorými z týchto zásad.

Na splnenie týchto povinností by riadiaci orgán mal vrcholovému manažmentu nariadiť:

• a. aby vypracoval a udržiaval vhodné procesy na určenie primeraných opravných položiek v súlade s platným účtovným rámcom, pričom tieto procesy by sa mali uplatňovať systematicky a dôsledne;
• b. aby vytvoril a vykonával účinný systém vnútornej kontroly pre posudzovanie a oceňovanie kreditného rizika; aby pravidelne oznamoval výsledky procesov posudzovania a oceňovania kreditného rizika vrátane odhadovaných jeho opravných položiek očakávaných kreditných strát;
• c. aby vytvoril, vykonal a podľa potreby aktualizoval vhodné politiky a postupy na interné oznamovanie procesu posudzovania a oceňovania kreditného rizika všetkým relevantným zamestnancom, a to najmä zamestnancom, ktorí sa zúčastňujú na tomto procese.

Vrcholový manažment by mal zodpovedať za vykonávanie stratégie riadenia kreditných rizík schválenej riadiacim orgánom a za vypracovanie uvedených politík a procesov.

Súčasťou účinného systému vnútornej kontroly pre posudzovanie a oceňovanie kreditného rizika by mali byť:

• a. opatrenia na zabezpečenie súladu s uplatniteľným právom, právnymi predpismi, internými politikami a postupmi;
• b. opatrenia na zabezpečenie dohľadu nad integritou použitých informácií a primerané zabezpečenie, že sa opravné položky zachytené vo finančných výkazoch a správach úverovej inštitúcie predložených príslušnému orgánu pripravia v súlade s platným účtovným rámcom a relevantnými požiadavkami dohľadu;
• c. riadne vymedzené procesy posudzovania a oceňovania kreditného rizika, ktoré sú nezávislé od funkcie poskytovania úverov (pričom sa v nich táto funkcia primerane zohľadňuje) a ktorých súčasťou je:
• i. účinný, dôsledne uplatňovaný ratingový systém pre kreditné riziko, ktorý presne ohodnocuje, pričom rozlišuje podľa charakteristík kreditného rizika, včas identifikuje zmeny kreditného rizika a podnecuje k vhodným opatreniam;
• ii. účinný proces, ktorým sa zabezpečuje, aby sa všetky relevantné, primerané a preukázateľné informácie vrátane informácií zameraných na budúcnosť vhodným spôsobom zohľadnili pri posudzovaní kreditného rizika a oceňovaní očakávaných kreditných strát. Súčasťou tohto procesu je vedenie vhodných správ, podrobné informácie o vykonaných preskúmaniach a identifikácia a opisy úloh a povinností zúčastnených zamestnancov;
• iii. politika posudzovania, ktorou sa zabezpečuje, že sa oceňovanie očakávaných kreditných strát uskutočňuje na úrovni jednotlivej úverovej expozície a súčasne, v prípade, keď je potrebné primerane oceniť očakávanú kreditnú stratu v súlade s platným účtovným rámcom, aj na úrovni kolektívneho portfólia, a to prostredníctvom zoskupenia expozícií na základe určených spoločných charakteristík kreditného rizika;
• iv. účinný proces validácie modelu, ktorým sa zabezpečuje, že modely posudzovania a oceňovania kreditného rizika budú schopné priebežne vytvárať presné, dôsledné a nezaujaté predpovedné odhady. Súčasťou tohto procesu je nastolenie politík a postupov, ktorými sa stanovuje zodpovednosť a hierarchická štruktúra procesu validácie modelu, interné pravidlá posudzovania a schvaľovania zmien modelov a vykazovanie výsledkov validácie modelu;
• v. jasná oficiálna komunikácia a koordinácia medzi zamestnancami úverovej inštitúcie, ktorí majú na starosti kreditné riziko, zamestnancami zodpovednými za finančné výkazníctvo, vrcholovým manažmentom, riadiacim orgánom a ďalšími osobami, ktoré sa zúčastňujú na procese posudzovania kreditného rizika a oceňovania očakávaných kreditných strát. Komunikácia a koordinácia by sa mali preukázať prostredníctvom písomných politík a postupov, správ o hospodárení a zápisníc dotknutých výborov, ako sú výbory riadiaceho orgánu alebo vrcholového manažmentu; a
• d. funkcia vnútorného auditu⁹ , ktorá:
• i. vykonáva nezávislé hodnotenie efektívnosti systémov a procesov úverovej inštitúcie v oblasti posudzovania a oceňovania kreditného rizika vrátane ratingového systému pre kreditné riziko; a
• ii. vydáva odporúčania týkajúce sa riešenia všetkých nedostatkov zistených v priebehu tohto hodnotenia.

4.2.2 Zásada č. 2 – Spoľahlivé metodiky týkajúce sa očakávaných kreditných strát

Úverové inštitúcie by mali prijať, zdokumentovať a dodržiavať politiky, ktorých súčasťou sú spoľahlivé metodiky, postupy a kontroly na posudzovanie a oceňovanie kreditného rizika všetkých úverových expozícií. Oceňovanie opravných položiek by malo vychádzať z týchto metodík a malo by viesť k primeranému a včasnému vykázaniu očakávaných kreditných strát v súlade s platným účtovným rámcom.

⁹ Článok 74 smernice 2013/36/EÚ a usmernenia EBA o vnútornom riadení (GL 44).

Proces posudzovania a oceňovania kreditného rizika by mal vrcholovému manažmentu poskytnúť relevantné informácie, aby si mohol vytvoriť úsudok o kreditnom riziku úverových expozícií založený na skúsenostiach, a súvisiaci odhad očakávanej kreditnej straty.

Úverové inštitúcie by v čo najvyššej miere mali využiť a zjednotiť spoločné procesy, systémy, nástroje a údaje, ktoré sa používajú v úverovej inštitúcii, aby určili, či, kedy a za akých podmienok by sa mal poskytnúť úver, mali by monitorovať kreditné riziko a oceňovať opravné položky na účely účtovníctva a kapitálovej primeranosti.

V metodikách úverovej inštitúcie týkajúcich sa opravných položiek by sa mali jasne zaznamenať vymedzenia kľúčových pojmov súvisiacich s posudzovaním kreditného rizika a oceňovaním očakávanej kreditnej straty (ako je stratovosť a miera prechodu, stratové udalosti a zlyhanie). Ak sa v rámci funkčných oblastí (ako je účtovníctvo, kapitálová primeranosť a riadenie kreditného rizika) používajú odlišné pojmy, informácie alebo predpoklady, vrcholový manažment by mal zaznamenať a schváliť hlavné odôvodnenie týchto odlišností. Informácie a predpoklady použité na určenie odhadov očakávaných kreditných strát by sa mali preskúmať a aktualizovať podľa platného účtovného rámca.

Úverové inštitúcie by mali zaviesť vhodné procesy a systémy na primeranú identifikáciu, oceňovanie, hodnotenie, monitorovanie, vykazovanie a zmierňovanie úrovne kreditného rizika. Počas prechodu na účtovný model týkajúci sa očakávanej kreditnej straty by sa mali vyhodnotiť existujúce procesy a systémy a v prípade potreby by sa mali upraviť tak, aby sa v rámci nich zbierali a analyzovali relevantné informácie s vplyvom na posudzovanie kreditného rizika a oceňovanie očakávanej kreditnej straty.

Úverové inštitúcie by mali prijať a dodržiavať písomné politiky a postupy, v ktorých sú podrobne opísané systémy a kontroly kreditného rizika používané v rámci ich metodík týkajúcich sa kreditného rizika a samostatné úlohy a povinnosti riadiaceho orgánu a vrcholového manažmentu úverovej inštitúcie.

Spoľahlivé metodiky na posudzovanie kreditného rizika a oceňovanie výšky opravných položiek (ktorá závisí od druhu expozícií, napríklad retailové alebo veľkoobchodné expozície) by mali najmä:

• a. zahŕňať spoľahlivý proces, ktorý je navrhnutý tak, aby úverové inštitúcie vybavil schopnosťou určiť úroveň, povahu a faktory kreditného rizika hneď po prvotnom vykázaní úverovej expozície, aby sa zabezpečilo, že bude možné identifikovať a vyčísliť neskoršie zmeny kreditného rizika;
• b. zahŕňať kritériá na riadne zohľadnenie vplyvu informácií zameraných na budúcnosť vrátane makroekonomických faktorov. Bez ohľadu na to, či sa hodnotenie kreditného rizika vykonalo na kolektívnom alebo individuálnom základe, by úverová inštitúcia mala vedieť preukázať, že tento vplyv zohľadnila, aby nedošlo k oddialeniu vykázania očakávanej kreditnej straty. Takéto kritériá by mali viesť k identifikácii faktorov, ktoré majú vplyv na vyplatenie vkladov bez ohľadu na to, či súvisia so stimulmi dlžníka, jeho ochotou či schopnosťou dodržať zmluvné záväzky alebo s podmienkami úverovej expozície. Zohľadnené hospodárske faktory (ako je miera nezamestnanosti alebo miera obsadenosti) by mali byť pre posudzovanie relevantné a podľa okolností to môže byť na medzinárodnej, vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni;
• c. zahŕňať, v prípade kolektívne hodnotených expozícií, opis základu pre vytváranie skupín portfólií expozícií so spoločnými charakteristikami kreditného rizika;
• d. identifikovať a zaznamenať metódy posudzovania a oceňovania očakávanej kreditnej straty [ako je metóda založená na miere strát, metóda založená na pravdepodobnosti zlyhania (PD) alebo na strate v prípade zlyhania (LGD) alebo iná metóda], ktoré sa majú použiť pri každej expozícii alebo portfóliu;
• e. zaznamenať dôvody, prečo je vybratá metóda vhodná, a to najmä v prípade, ak sa na rozličné portfóliá a druhy jednotlivých expozícií používajú rôzne metódy oceňovania očakávanej kreditnej straty. Úverové inštitúcie by mali vedieť podať príslušným orgánom vysvetlenie týkajúce sa odôvodnenia akýchkoľvek zmien prístupu oceňovania (napríklad prechod z metódy založenej na miere strát na metódu založenú na pravdepodobnosti zlyhania či na strate v prípade zlyhania) a kvantitatívnych vplyvov týchto zmien;
• f. zaznamenať:
• i. vstupné informácie, údaje a predpoklady použité pri procese odhadu opravných položiek, ako sú miery historickej stratovosti, odhady pravdepodobnosti zlyhania/straty v prípade zlyhania a hospodárske prognózy;
• ii. spôsob, akým sa určuje životnosť expozície alebo portfólia (vrátane spôsobu, akým sa posudzovali predpokladané predbežné platby a platobná neschopnosť);
• iii. časové obdobie, počas ktorého sa vyhodnocujú skúsenosti s historickými stratami;
• iv. všetky úpravy nevyhnutné na odhad očakávanej kreditnej straty v súlade s platným účtovným rámcom. Napríklad v prípade, ak sú súčasné a predpovedané hospodárske podmienky iné ako podmienky, ktoré existovali v použitom období historického odhadu, mali by sa spraviť úpravy, ktoré sú v priamom súlade s týmito rozdielmi. Úverová inštitúcia okrem toho mohla v analyzovanom historickom období utrpieť malú alebo nijakú skutočnú stratu. Súčasné podmienky zamerané na budúcnosť sa však môžu líšiť od podmienok v historickom období a vplyv týchto zmien na očakávanú kreditnú stratu by sa mal posúdiť a oceniť;
• g. zahŕňať proces vyhodnocovania vhodnosti významných vstupov a predpokladov vo vybratej metóde oceňovania očakávaných kreditných strát. Základ pre vstupy a predpoklady použité v procese odhadovania opravných položiek by vo všeobecnosti mal byť medzi obdobiami zhodný. Ak by došlo k zmene vstupov a predpokladov alebo základu pre vstupy a predpoklady, treba zdokumentovať odôvodnenie;
• h. identifikovať situácie, ktoré by vo všeobecnosti viedli k zmenám metód oceňovania očakávaných kreditných strát, vstupov alebo predpokladov medzi jednotlivými obdobiami (napríklad úverové inštitúcie môžu uviesť, že úver, ktorého vyhodnotenie sa v minulosti vykonalo na kolektívnom základe s použitím metódy založenej na pravdepodobnosti zlyhania alebo na strate v prípade zlyhania, sa môže vybrať a vyhodnotiť samostatne s použitím metódy diskontovaných peňažných tokov po prijatí nových informácií týkajúcich sa dlžníka, ako je strata zamestnania);
• i. zohľadniť relevantné vnútorné a vonkajšie faktory, ktoré môžu ovplyvniť odhady očakávaných kreditných strát, ako sú štandardy pre posudzovanie použité na úverovú expozíciu pri vzniku a zmeny týkajúce sa priemyselných, geografických, hospodárskych a politických faktorov;
• j. zaoberať sa spôsobom, akým sa určujú odhady očakávaných kreditných strát (napríklad miery historickej stratovosti alebo analýza migrácie ako východisko upravené na základe informácií
• o aktuálnych a predpokladaných podmienkach). Úverová inštitúcia by pri vypracovaní odhadu očakávaných kreditných strát mala mať nezaujatý pohľad na neistotu a riziká vo svojich činnostiach poskytovania úverov;
• k. identifikovať, ktoré faktory sa zohľadňujú pri stanovovaní vhodných historických časových období, v priebehu ktorých sa majú vyhodnocovať skúsenosti s historickými stratami. Úverová inštitúcia by mala viesť dostatočné údaje o historických stratách, aby zabezpečila užitočnú analýzu svojich skúsenosti s kreditnými stratami, ktorá sa použije ako východisko v rámci odhadu výšky opravných položiek na kolektívnom alebo individuálnom základe;
• l. určiť mieru, v akej hodnota kolaterálu a ďalších nástrojov na zmiernenie kreditného rizika ovplyvňuje očakávané kreditné straty;
• m. opísať politiky a postupy úverovej inštitúcie týkajúce sa odpisov a vymáhania pohľadávok;
• n. vyžadovať, aby analýzy, odhady, preskúmania a ďalšie úlohy či procesy, ktoré predstavujú vstupy procesu posudzovania a oceňovania kreditného rizika alebo výstupy z neho, vykonávali kvalifikovaní a riadne vyškolení zamestnanci a aby ich potvrdzovali zamestnanci, ktorí sa nezúčastňujú na činnostiach poskytovania úverov úverovej inštitúcie. Uvedené vstupy týchto funkcií a ich výstupy by sa mali riadne zaznamenať a dokumentácia by mala obsahovať jasné vysvetlenia dokladajúce analýzy, odhady a preskúmania;
• o. zaznamenať metódy použité na validáciu modelov oceňovania očakávaných kreditných strát (napríklad spätné testovanie);
• p. zabezpečiť, že odhady očakávaných kreditných strát budú primerane obsahovať informácie zamerané na budúcnosť vrátane makroekonomických faktorov, ktoré ešte neboli zohľadnené v rámci opravných položiek oceňovaných na základe jednotlivých expozícií. Na tento účel môže byť potrebné, aby manažment využil svoj úsudok v oblasti úverov založený na skúsenostiach na zohľadnenie všeobecných tendencií v celom portfóliu úverov, zmien obchodného modelu úverovej inštitúcie, makroekonomických faktorov atď.; a
• q. vyžadovať proces na posúdenie celkovej vhodnosti opravných položiek v súlade s príslušným účtovným rámcom vrátane pravidelného preskúmania modelov očakávaných kreditných strát.

Procesom identifikácie kreditného rizika úverovej inštitúcie by sa malo zabezpečiť, aby sa pravidelne náležite identifikovali faktory, ktoré majú vplyv na zmeny kreditného rizika a odhady očakávaných kreditných strát. Okrem toho by zohľadnenie kreditného rizika spojeného s novými produktmi a činnosťami malo predstavovať kľúčovú súčasť procesu identifikácie kreditného rizika, posudzovania kreditného rizika a oceňovania očakávaných kreditných strát.

Vrcholový manažment by mal zohľadniť relevantné skutočnosti a okolnosti vrátane informácií zameraných na budúcnosť, ktoré môžu spôsobiť, že sa očakávané kreditné straty budú líšiť z hľadiska historických skúseností, a ktoré môžu mať vplyv na kreditné riziko a úplnú vymáhateľnosť peňažných tokov.

Úverová inštitúcia by vzhľadom na faktory spojené s charakterom, schopnosťou a kapitálom dlžníkov, s podmienkami úverových expozícií a hodnotou aktív založených ako kolaterál spoločne s ostatnými nástrojmi na zmiernenie kreditného rizika, ktoré môžu ovplyvniť úplnú vymáhateľnosť peňažných tokov, mala zohľadniť (v závislosti od druhu expozícií):

• a. svoje politiky a postupy poskytovania úverov vrátane svojich štandardov pre posudzovanie a podmienok pre poskytovanie úverov, ktoré boli účinné pri prvotnom vykázaní úverovej expozície dlžníka, a skutočnosť, či úverová expozícia vznikla ako výnimka z tejto politiky. Politika poskytovania úverov úverovej inštitúcie by mala obsahovať podrobné informácie o jej štandardoch pre posudzovanie a usmernenia a postupy, ktorými sa riadi proces schvaľovania úverov úverovej inštitúcie;
• b. dlžníkove zdroje pravidelného príjmu, ktoré má k dispozícii na úhradu plánovaných splátok;
• c. dlžníkovu schopnosť vytvárať dostatočný tok peňažných prostriedkov počas životnosti finančného nástroja;
• d. dlžníkovu celkovú úroveň finančnej páky a očakávania týkajúce sa zmien finančnej páky;
• e. stimuly alebo ochotu dlžníkov plniť svoje záväzky;
• f. nezaťažené aktíva¹⁰ , ktoré dlžník môže založiť ako kolaterál na trhu alebo dvojstranne s cieľom získať finančné prostriedky, a očakávania týkajúce sa zmien hodnoty týchto aktív;
• g. primerane pravdepodobné jednorazové udalosti a opakované správanie, ktoré môžu ovplyvniť schopnosť dlžníka splniť svoje zmluvné záväzky; a
• h. aktuálne ohodnotenie kolaterálu a posúdenie faktorov, ktoré môžu mať vplyv na budúcu hodnotu kolaterálu (vzhľadom na to, že hodnoty kolaterálu majú priamy vplyv na odhad straty v prípade zlyhania).

¹⁰ Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/79 z 18. decembra 2014, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 680/2014, ktorým sa stanovujú vykonávacie technické predpisy, pokiaľ ide o vykazovanie inštitúciami na účely dohľadu podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o zaťaženosť aktív, jednotný model údajových bodov a pravidlá validácie.

Úverové inštitúcie by mali zohľadniť faktory súvisiace s ich obchodným modelom a predpovedané makroekonomické podmienky, pokiaľ majú potenciál ovplyvniť schopnosť úverovej inštitúcie vymáhať splatné sumy, vrátane okrem iného:

• a. požiadaviek týkajúcich sa hospodárskej súťaže a právnych a regulačných požiadaviek;
• b. trendov týkajúcich sa celkového objemu úverov v inštitúcii;
• c. celkového profilu z hľadiska kreditného rizika úverových expozícií úverovej inštitúcie a očakávaní týkajúcich sa ich zmien;
• d. úverovej koncentrácie dlžníkov alebo podľa druhu produktu, segmentu alebo geografického trhu;
• e. očakávaní týkajúcich sa postupov výberu, odpisovania a vymáhania pohľadávok;
• f. kvality systému preskúmania kreditného rizika úverovej inštitúcie a stupňa dohľadu vrcholovým manažmentom a riadiacim orgánom úverovej inštitúcie; a
• g. ostatných faktorov, ktoré môžu mať vplyv na očakávané kreditné straty, okrem iného vrátane očakávaní týkajúcich sa zmien miery nezamestnanosti, hrubého domáceho produktu, referenčných úrokových sadzieb, inflácie, podmienok likvidity alebo technológií.

V rámci spoľahlivých metodík kreditného rizika by sa mali zohľadniť odlišné možné scenáre a tieto metodiky by sa nemali opierať výlučne o subjektívne, zaujaté alebo príliš optimistické posúdenia. Úverové inštitúcie by mali vypracovať a zaznamenať svoje procesy na vytvorenie príslušných scenárov, ktoré sa majú použiť pri odhade očakávaných kreditných strát. Konkrétne:

• a. úverové inštitúcie by mali preukázať a zaznamenať, akým spôsobom odhady očakávaných kreditných strát upravujú zmeny scenárov vrátane zmien týkajúcich sa vonkajších podmienok, ktoré môžu mať vplyv na odhad očakávaných kreditných strát alebo na prvky výpočtu očakávaných kreditných strát (ako sú parametre pravdepodobnosti zlyhania a straty v prípade zlyhania);
• b. úverové inštitúcie by mali mať zdokumentovaný proces stanovenia časového rámca scenárov a v prípade potreby spôsobu, akým sa odhadujú očakávané kreditné straty v prípade expozícií, ktorých životnosť prekračuje obdobie, na ktoré sa vzťahuje použitá hospodárska prognóza;
• c. scenáre sa môžu vypracúvať interne alebo sa môžu zadávať externým poskytovateľom. V prípade interne vypracúvaných scenárov by úverové inštitúcie mali mať k dispozícii rôznych expertov, ako sú odborníci na riziko, ekonómovia, obchodní riaditelia a vrcholový manažment, ktorí pomáhajú pri výbere scenárov, ktoré sú relevantné pre profil úverových inštitúcií z hľadiska expozície voči kreditnému riziku. V prípade scenárov zadávaných externým poskytovateľom by úverové inštitúcie mali zabezpečiť, aby externý poskytovateľ scenáre prispôsobil tak, aby sa v nich odzrkadľoval profil úverových inštitúcií z hľadiska expozície voči podnikateľskému a kreditnému riziku, pretože úverové inštitúcie ostávajú za tieto scenáre zodpovedné;
• d. spätné testovanie by sa malo vykonávať s cieľom zabezpečiť, aby sa najviac relevantné hospodárske faktory, ktoré majú vplyv na vymáhateľnosť a kreditné riziko, zohľadnili v odhadoch očakávaných kreditných strát a aby sa do nich začlenili;
• e. v prípade, keď sú k dispozícii trhové ukazovatele (ako sú rozpätia pre swapy na kreditné zlyhanie), vrcholový manažment ich môže považovať za platné referenčné hodnoty, na základe ktorých možno overovať súlad s jeho vlastnými úsudkami.

Hoci úverová inštitúcia nemusí identifikovať každý možný scenár alebo vytvoriť jeho model prostredníctvom simulácií scenárov, mala by pri vypracúvaní odhadov očakávaných kreditných strát zohľadniť všetky primerané a preukázateľné informácie, ktoré sa týkajú produktu, dlžníka, obchodného modelu alebo hospodárskeho a regulačného prostredia. Pri vypracúvaní týchto odhadov na účely finančného výkazníctva by úverové inštitúcie mali zohľadniť prax a získané skúsenosti z podobných úloh, ktoré vykonali na regulačné účely (hoci stresové scenáre nie sú určené priamo na účtovné účely). Informácie zamerané na budúcnosť vrátane hospodárskych prognóz a súvisiacich faktorov kreditného rizika použité na odhad očakávaných kreditných strát by mali byť v súlade so vstupmi ďalších relevantných odhadov v rámci finančných výkazov, rozpočtov, strategických a kapitálových plánov a s ostatnými informáciami použitými pri hospodárení a vykazovaní v rámci úverovej inštitúcie.

Vrcholový manažment by mal byť schopný preukázať, že rozumie inherentným rizikám pri oceňovaní úverových expozícií a primerane ich zohľadňuje. Úverové inštitúcie by osobitnú pozornosť mali venovať týmto okolnostiam, ktoré by mohli poukazovať na nedostatočné odhady očakávaných kreditných strát:

• a. priznanie úveru dlžníkom na základe nestálych príjmových tokov (ktoré by sa mohli pri poklese zastaviť) alebo bez dokumentácie či s obmedzeným overením dlžníkových zdrojov príjmov;
• b. vysoké požiadavky na dlhovú službu v pomere k čistým disponibilným očakávaným peňažným tokom dlžníka;
• c. flexibilné splátkové kalendáre vrátane splátkových prázdnin, splátok úrokov a prvkov negatívnej amortizácie;
• d. v prípade financovania založeného na nehnuteľnostiach alebo iných aktívach poskytnutie úveru vo výške rovnajúcej sa hodnote financovaného majetku alebo túto hodnotu prevyšujúcej či iné neposkytnutie primeranej marže ochrany kolaterálom;
• e. neprimeraný nárast úprav úverových expozícií z dôvodu finančných ťažkostí dlžníka¹¹ alebo opätovných prerokovaní či zmien úverových expozícií z iných dôvodov (ako je konkurenčný tlak na úverové inštitúcie);
• f. obchádzanie požiadaviek na klasifikáciu a ratingové hodnotenie vrátane úpravy splatnosti, refinancovania alebo preklasifikovania úverových expozícií;
• g. neprimeraný nárast objemu úverov, a to najmä v súvislosti so zvýšením objemu úverov iných veriteľov na tom istom trhu; a
• h. nárast objemu a závažnosti znehodnotených úverov, úverov, ktoré sú po splatnosti a ktoré majú nízku kvalitu.

¹¹ Pozri aj vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/227 z 9. januára 2015, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 680/2014, ktorým sa stanovujú vykonávacie technické predpisy, pokiaľ ide o vykazovanie inštitúciami na účely dohľadu podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (Ú. v. EÚ L 48, 20.2.2015, s. 1), v ktorom sa stanovujú špecifické vymedzenia pojmov odklad splátok a nesplácané expozície.

Účtovné politiky úverových inštitúcií by sa mali zaoberať kritériami a metodika opravných položiek týchto politík by mala obsahovať kritériá a) pre opätovné prerokovania či zmeny úverových expozícií z dôvodu finančných ťažkostí alebo z iných dôvodov aj s ohľadom na špecifické vymedzenie pojmu odklad splátok stanovené v časti 2 prílohy V k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) č. 680/2014 a b) pre zaobchádzanie s kúpenými alebo vytvorenými znehodnotenými úverovými expozíciami vymedzenými v príslušnom účtovnom rámci:

• a. Úverové inštitúcie by mali zohľadniť tieto kritériá týkajúce sa opätovných prerokovaní alebo zmien úverových expozícií:
• i. Metodika opravných položiek by úverovým inštitúciám mala umožniť vykonať dôsledné posúdenie kreditného rizika a ocenenie očakávaných kreditných strát, a to tak, že výška opravných položiek bude naďalej odzrkadľovať vymáhateľnosť podstaty opätovne prerokovanej alebo zmenenej expozície bez ohľadu na to, či sa podľa platného účtovného rámca ukončí vykazovanie pôvodného aktíva.
• ii. Opätovné prerokovania alebo zmeny by nemali automaticky viesť k záveru, že došlo k okamžitému zníženiu kreditného rizika expozície. Každé zníženie výšky vykazovaných opravných položiek z dôvodu zvýšeného kreditného rizika by sa malo preukázať presvedčivými dôkazmi. Zákazníci by mali preukázať trvalo uspokojivé plnenie platobného záväzku počas primeraného obdobia, než sa kreditné riziko bude môcť považovať za znížené, pričom sa zohľadnia aj príslušné požiadavky pre expozície v skúšobnej lehote vymedzenej v časti 2 prílohy V k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) č. 680/2014.
• iii. Úverové inštitúcie by mali starostlivo zvážiť, či je vymáhanie istiny úveru primerane zaručené, ak sa splácanie uskutočňuje výlučne formou splátok úrokov následne po opätovnom prerokovaní alebo zmene. Ďalšie očakávané oneskorenia splátok týchto peňažných tokov navyše môžu byť dôkazom toho, že kreditné riziko sa nezlepšilo, a preto by sa mala pozorne prehodnotiť úroveň očakávaných kreditných strát.
• iv. V metodikách by sa od zamestnancov poskytujúcich úvery malo požadovať, aby bezodkladne informovali účtovnú organizačnú zložku inštitúcie, keď sa opätovne prerokúvajú alebo menia expozície, s cieľom zabezpečiť náležité zaúčtovanie zmeny. V prípade komplexnejších opätovných prerokovaní a zmien by medzi zamestnancami poskytujúcimi úvery a účtovnou organizačnou zložkou mala prebiehať pravidelná komunikácia.
• b. Úverové inštitúcie by mali zohľadniť tieto kritériá týkajúce sa kúpených alebo vzniknutých znehodnotených úverových expozícií:
• i. Metodika by mala umožňovať primeranú identifikáciu a účtovanie kúpených alebo vzniknutých úverovo znehodnotených pôžičiek.
• ii. Odhady peňažných tokov týchto úverových expozícií by sa mali každé obdobie vykazovania preskúmať a podľa potreby aktualizovať. Takéto aktualizácie by sa mali riadne preukázať a zaznamenať a mal by ich schváliť vrcholový manažment.

4.2.3 Zásada č. 3 – Proces ratingového hodnotenia kreditného rizika a zoskupovanie

Úverová inštitúcia by mala zaviesť proces ratingového hodnotenia kreditného rizika, aby mohla primerane zoskupovať úverové expozície na základe spoločných charakteristík kreditného rizika.

Proces ratingového hodnotenia kreditného rizika

Úverové inštitúcie by v rámci svojho procesu pri posudzovaní kreditného rizika mali zaviesť komplexné postupy a informačné systémy na monitorovanie kvality svojich úverových expozícií. Ich súčasťou je účinný proces ratingového hodnotenia kreditného rizika, ktorý zachytáva premenlivú úroveň, povahu a faktory kreditného rizika, ktoré sa časom môžu prejaviť, aby sa primerane zabezpečilo, že všetky úverové expozície sa budú riadne monitorovať a že opravné položky očakávaných kreditných strát sa náležite ocenia.

Proces ratingového hodnotenia kreditného rizika by mal zahŕňať funkciu nezávislého preskúmania. Na počiatočné priradenie stupňov kreditného rizika k expozíciám a neustálu aktualizáciu zamestnancami v prvej línii poskytujúcimi úvery by sa malo vzťahovať preskúmanie funkciou nezávislého preskúmania.

Úverové inštitúcie by pri priraďovaní stupňa kreditného rizika po prvotnom vykázaní úverovej expozície mali zohľadniť niekoľko kritérií vrátane, v primeranej miere, druhu produktu, zmluvných podmienok, druhu a výšky kolaterálu, charakteristík dlžníka a geografických kritérií alebo ich kombináciu.

Pri zmene priradených existujúcich stupňov kreditného rizika, buď na portfóliovom, alebo na individuálnom základe, by úverové inštitúcie mali zohľadniť ostatné relevantné faktory, okrem iného napríklad zmeny výhľadu v oblasti priemyslu, rýchlosti rastu podnikov, nálad spotrebiteľov a zmeny hospodárskych prognóz (ako sú úrokové sadzby, miery nezamestnanosti a ceny komodít), ako aj nedostatky týkajúce sa posudzovania identifikované po prvotnom vykázaní.

V ratingovom systéme pre kreditné riziko by sa pri posudzovaní vplyvu zmien v rámci kreditného rizika mali zachytiť všetky úverové expozície, a nie len tie, v prípade ktorých mohlo dôjsť k výraznému zvýšeniu kreditného rizika, v prípade ktorých mohli vzniknúť straty alebo ktoré sú inak úverovo znehodnotené. Tým sa zohľadní vhodné rozdelenie kreditného rizika a zoskupenie úverových expozícií v rámci ratingového systému pre kreditné riziko a odzrkadlí riziko jednotlivých expozícií, ako aj úroveň kreditného rizika v portfóliu ako celku po zhrnutí všetkých expozícií. V tejto súvislosti by účinný ratingový systém pre kreditné riziko mal úverovým inštitúciám umožniť identifikovať presun kreditného rizika, ako aj výrazné zmeny kreditného rizika.

Úverové inštitúcie by mali opísať prvky svojho ratingového systému pre kreditné riziko, pričom jasne vymedzia každý stupeň kreditného rizika a určia pracovníkov zodpovedných za návrh, vykonanie, prevádzku a výkonnosť systému, ako aj pracovníkov zodpovedných za pravidelné testovanie a validáciu (t. j. funkcia nezávislého preskúmania).

Stupne kreditného rizika by sa mali preskúmať vždy, keď sa prijme príslušná nová informácia alebo keď sa zmení očakávanie úverovej inštitúcie týkajúce sa kreditného rizika. V prípade priradených stupňov kreditného rizika by sa malo vykonávať pravidelné formálne preskúmanie (napríklad aspoň raz ročne alebo častejšie, ak je to v jurisdikcii potrebné), aby sa primerane zabezpečilo, že tieto stupne sú priradené správne a že sú aktuálne. Stupne kreditného rizika jednotlivo posudzovaných úverových expozícií, ktoré majú vyššie riziko alebo sú úverovo znehodnotené, by sa mali preskúmavať častejšie než raz ročne. Odhady očakávaných kreditných strát by sa mali aktualizovať včas, aby sa v nich odzrkadľovali zmeny stupňov kreditného rizika buď pre skupiny expozícií, alebo pre jednotlivé expozície.

Zoskupovanie založené na spoločných charakteristikách kreditného rizika

Úverové inštitúcie by mali zoskupovať expozície so spoločnými charakteristikami kreditného rizika spôsobom, ktorý je dostatočne podrobný, aby bolo možné primerane posúdiť zmeny kreditného rizika, a tým aj vplyv na odhad očakávaných kreditných strát v prípade týchto skupín.

Metodika úverovej inštitúcie na zoskupovanie expozícií s cieľom posúdiť kreditné riziko (napríklad podľa typu nástroja, zmluvných podmienok pri produkte, segmentu priemyslu/trhu, geografickej polohy alebo ročníkov) by sa mala zaznamenať a mala by podliehať vhodnému preskúmaniu a internému schváleniu vrcholovým manažmentom.

Úverové expozície by sa mali zoskupovať podľa spoločných charakteristík kreditného rizika, aby zmeny úrovne kreditného rizika reagovali na vplyv meniacich sa podmienok na spoločné rozpätie faktorov kreditného rizika. To znamená zohľadniť účinok na kreditné riziko skupiny v reakcii na zmeny informácií zameraných na budúcnosť vrátane makroekonomických faktorov. Vrcholový manažment by mal preskúmať základ zoskupovania, aby zabezpečil, že expozície v rámci skupiny ostanú jednotné z hľadiska ich reakcie na faktory kreditného rizika a že sa časom nezmenili príslušné charakteristiky kreditného rizika a ich vplyv na úroveň kreditného rizika pre skupinu.

Expozície by sa nemali zoskupovať tak, aby zvýšenie kreditného rizika konkrétnych expozícií zakryl výkon skupiny ako celku.

Úverové inštitúcie by mali zaviesť spoľahlivý proces, ktorým sa zabezpečí vhodné prvotné zoskupenie ich úverových expozícií. Následne by sa skupiny expozícií mali prehodnotiť a expozície by sa mali znovu rozdeliť, ak sa získali príslušné nové informácie alebo ak zo zmenených očakávaní úverovej inštitúcie týkajúcich sa kreditného rizika vyplýva, že sa vyžaduje trvalá úprava. Ak úverová inštitúcia nie je schopná včas znovu rozdeliť expozície, mala by sa použiť dočasná úprava.

Používanie dočasných úprav

Úverové inštitúcie by dočasné úpravy opravných položiek mali používať iba ako dočasné riešenie, najmä v prechodných okolnostiach alebo vtedy, keď nie je dostatok času, aby sa príslušné nové informácie náležite začlenili do existujúceho ratingového hodnotenia kreditného rizika a procesu modelovania alebo aby sa znovu rozdelili existujúce skupiny úverových expozícií, alebo vtedy, keď úverové expozície v rámci skupiny takýchto expozícií reagujú na faktory alebo udalosti inak, než sa pôvodne očakávalo.

Takéto úpravy by sa v prípade stálych rizikových faktorov nemali používať dlhý čas bez prerušenia. Ak sa nepredpokladá, že dôvod úpravy bude dočasný, napríklad v prípade výskytu nového rizikového faktora, ktorý v minulosti nebol začlenený do metodiky inštitúcie týkajúcej sa opravných položiek, metodika by sa v blízkom čase mala aktualizovať, aby sa do nej začlenil faktor, ktorý by mal mať neustály vplyv na oceňovanie očakávaných kreditných strát.

Použitie dočasných úpravy si vyžaduje uplatniť značnú mieru úsudku, pričom vzniká potenciál zaujatosti. S cieľom zabrániť vzniku potenciálu zaujatosti by dočasné úpravy mali byť v priamom súlade s prognózami zameranými na budúcnosť, ktoré sa opierajú o príslušnú dokumentáciu, a mali by podliehať príslušným postupom riadenia.

4.2.4 Zásada č. 4 – Primeranosť opravných položiek

Súhrnná suma opravných položiek úverovej inštitúcie, bez ohľadu na to, či sa opravné položky určujú na kolektívnom alebo individuálnom základe, by mala byť primeraná a v súlade s cieľmi platného účtovného rámca.

Úverové inštitúcie by mali zaviesť spoľahlivé metodiky týkajúce sa kreditného rizika s cieľom, že celkový zostatok opravných položiek pre očakávané kreditné straty sa bude vypracúvať v súlade s platným účtovným rámcom a že primerane odzrkadľuje očakávané kreditné straty v tomto rámci.

Pri posudzovaní primeranosti opravných položiek by úverové inštitúcie mali zohľadniť príslušné faktory a očakávania ku dňu vykazovania, ktoré môžu ovplyvniť vymáhateľnosť zvyšných peňažných tokov v priebehu životnosti skupiny úverových expozícií alebo samostatnej úverovej expozície. Úverové inštitúcie by mali posúdiť informácie, ktoré prekračujú historické a aktuálne údaje, a zohľadniť primerané a preukázateľné informácie zamerané na budúcnosť vrátane makroekonomických faktorov, ktoré sú podstatné pre hodnotenú expozíciu (napríklad retailovú alebo veľkoobchodnú) v súlade s platným účtovným rámcom.

V závislosti od schopnosti začleniť informácie zamerané na budúcnosť do odhadu očakávaných kreditných strát môžu úverové inštitúcie používať prístupy individuálneho alebo kolektívneho posudzovania; bez ohľadu na použitý prístup posudzovania by mali byť v súlade s príslušnými účtovnými požiadavkami a nemali by viesť k podstatne odlišným oceneniam opravných položiek. Individuálne a kolektívne posudzovanie tvoria spoločne základ pre opravné položky očakávaných kreditných strát.

Použitý prístup posudzovania očakávaných kreditných strát by mal byť najvhodnejší pri osobitných okolnostiach a za normálnych okolností by mal byť v súlade so spôsobom, akým úverová inštitúcia spravuje úverové expozície. Napríklad v prípade veľkých skupín rovnorodých úverových expozícií so spoločnými charakteristikami kreditného rizika, ako sú retailové portfóliá, sa často používa kolektívne posudzovanie. Individuálne posudzovania sa často vykonávajú v prípade značných expozícií alebo v prípadoch, keď boli na úrovni individuálnych pôžičiek identifikované problémy s úvermi, ako je kontrolný zoznam a pôžičky po dátume splatnosti.

Bez ohľadu na prístup posudzovania, ktorý úverová inštitúcia používa (individuálny alebo kolektívny), mala by zabezpečiť, že tento prístup nebude mať za následok oneskorené vykázanie očakávaných kreditných strát.

Keď úverové inštitúcie používajú individuálne posudzovanie, súčasťou odhadu očakávaných kreditných strát by vždy mal byť očakávaný vplyv všetkých primeraných a preukázateľných informácií zameraných na budúcnosť vrátane makroekonomických faktorov, ktoré ovplyvňujú vymáhateľnosť a kreditné riziko. Pri uplatňovaní prístupu individuálneho posudzovania by sa rovnako ako v prípade kolektívneho posudzovania malo v dokumentácii úverovej inštitúcie jasne preukázať, ako sa informácie zamerané na budúcnosť vrátane makroekonomických faktorov odzrkadlili v individuálnom posudzovaní.

V prípadoch, keď sa v individuálnom posúdení expozícií úverovej inštitúcie primerane nezohľadnili informácie zamerané na budúcnosť, a s cieľom umožniť identifikovať vzťah medzi informáciami zameranými na budúcnosť a odhadmi očakávaných kreditných strát, ktorý by nemusel byť zjavný na individuálnej úrovni, by inštitúcia mala zoskupiť úverové expozície so spoločnými charakteristikami kreditného rizika s cieľom odhadnúť vplyv informácií zameraných na budúcnosť vrátane makroekonomických faktorov. Naopak, keď úverové inštitúcie zistia, že všetky primerané a preukázateľné informácie zamerané na budúcnosť boli začlenené do individuálneho posúdenia očakávaných kreditných strát, doplňujúce výhľadové posúdenie by sa nemalo vykonať na kolektívnom základe, ak by to mohlo viesť k dvojitému započítaniu.

4.2.5 Zásada č. 5 – Validácia modelu očakávaných kreditných strát

Úverová inštitúcia by mala zaviesť politiky a postupy na primeranú validáciu modelov používaných na oceňovanie očakávaných kreditných strát.

Úverové inštitúcie môžu v procese posudzovania a oceňovania očakávaných kreditných strát na identifikáciu a oceňovanie rizika aj na úrovni jednotlivých úverových expozícií, aj na úrovni celkového portfólia použiť modely a odhady založené na predpokladoch, vrátane úverového hodnotenia, identifikácie kreditného rizika, oceňovania opravných položiek očakávaných kreditných strát na účtovné účely, stresového testovania a alokácie kapitálu. V modeloch použitých v procese posudzovania a oceňovania očakávaných kreditných strát by sa mali zohľadniť zmeny týkajúce sa dlžníka a premenných súvisiacich s kreditným rizikom, ako sú zmeny pravdepodobnosti zlyhania, strát v prípade zlyhania, výšky expozície, hodnôt kolaterálu, presunu pravdepodobnosti zlyhania a stupňov interného kreditného rizika dlžníka založených na historických a aktuálnych, primeraných a preukázateľných informáciách zameraných na budúcnosť vrátane makroekonomických faktorov.

Úverové inštitúcie by mali mať spoľahlivé politiky a postupy na primeranú validáciu presnosti a konzistentnosti modelov použitých na posudzovanie kreditného rizika a oceňovanie očakávaných kreditných strát na začiatku používania modelu a priebežne počas jeho používania vrátane ich ratingových systémov a procesov pre kreditné riziko založených na modeloch a odhadu všetkých relevantných zložiek rizika. Takéto politiky a postupy by primerane mali zahŕňať úlohu odborného úsudku.

Validácia modelu by sa mala vykonávať vtedy, keď sa modely očakávaných kreditných strát na začiatku vypracúvajú a keď sa tieto modely významne zmenia, a touto validáciou by sa malo zabezpečiť, že modely budú neustále vhodné na svoj navrhovaný účel.

Spoľahlivý rámec validácie modelu by mal okrem iného obsahovať tieto prvky:

• a. Jasné úlohy a povinnosti týkajúce sa validácie modelu s dostatočnou nezávislosťou a právomocami. Validácia modelu by mala prebiehať nezávisle od procesu vývoja modelu a mali by ju vykonávať zamestnanci s potrebnými skúsenosťami a kvalifikáciou. Zistenia a výsledky validácie modelu by sa mali okamžite a včas oznámiť útvaru na príslušnej úrovni. Ak úverová inštitúcia svoju validačnú funkciu zadala externému poskytovateľovi, úverová inštitúcia naďalej zodpovedá za účinnosť všetkých činností v oblasti validácie modelu a mala by zabezpečiť, že výkon externého poskytovateľa bude neustále spĺňať prvky spoľahlivého rámca validácie modelu.
• b. Primeraný rozsah a metodika validácie modelu by mali zahŕňať systematický proces vyhodnocovania spoľahlivosti, konzistentnosti a správnosti modelu, ako aj toho, či má stále význam pre základnú jednotlivú úverovú expozíciu alebo portfólio. Účinný proces validácie modelu by mal takisto umožniť včas rozpoznať prípadné obmedzenia modelu a zaoberať sa ich riešením. Do rozsahu validácie by malo patriť preskúmanie vstupov modelu, koncepcie modelu a výstupov či výkonnosti modelu.
• • Vstupy modelu: Úverové inštitúcie by mali mať interne ustanovené normy týkajúce sa kvality a spoľahlivosti údajov (historické a aktuálne informácie a informácie zamerané na budúcnosť) používaných ako vstupy pre model. Údaje použité na odhad opravných položiek očakávaných kreditných strát by sa mali týkať portfólií úverových inštitúcií, a pokiaľ to je možné, mali by byť presné, spoľahlivé a úplné (t. j. bez výnimiek, ktoré by mohli ovplyvniť odhady očakávaných kreditných strát). Validáciou by sa malo zabezpečiť, že použité údaje budú spĺňať tieto normy.
• • Koncepcia modelu: V prípade koncepcie modelu by sa validáciou malo posúdiť, že hlavná hypotéza modelu je koncepčne spoľahlivá, uznávaná a všeobecne prijímaná na svoj plánovaný účel. Z hľadiska budúcnosti by sa validáciou mal posudzovať aj rozsah, v akom sa v modeli môžu na úrovni celého modelu a jednotlivých rizikových faktorov zohľadniť zmeny hospodárskeho alebo kreditného prostredia, ako aj zmeny obchodného profilu alebo stratégie portfólia bez toho, aby sa významne zmenšila spoľahlivosť modelu.
• • Výstup či výkonnosť modelu: Úverové inštitúcie by mali mať interne ustanovené normy týkajúce sa prijateľnej výkonnosti modelu. Ak dôjde k závažnému porušeniu hraničných hodnôt výkonnosti, mali by sa prijať nápravné opatrenia v miere potrebnej na opätovné nastavenie alebo prepracovanie modelu.
• c. Komplexné zdokumentovanie rámca a procesu validácie modelu. Jeho súčasťou by malo byť zaznamenanie vykonaných postupov validácie, všetkých zmien metodiky a nástrojov validácie, rozpätia použitých údajov, výsledkov validácie a všetkých nápravných opatrení, ktoré boli v prípade potreby prijaté. Úverové inštitúcie by mali zabezpečiť, že dokumentácia sa bude pravidelne preskúmavať a aktualizovať.
• d. Preskúmanie procesu validácie modelu nezávislými stranami (napr. interné alebo externé subjekty) s cieľom vyhodnotiť celkovú účinnosť procesu validácie modelu a nezávislosť procesu validácie modelu od procesu vývoja. Zistenia preskúmania by sa mali okamžite a včas oznámiť útvaru na príslušnej úrovni (napr. vrcholovému manažmentu, výboru pre audit).

4.2.6 Zásada č. 6 – Úsudok v oblasti úverov založený na skúsenostiach

Pre posúdenie kreditného rizika a ocenenie očakávaných kreditných strát je zásadné, aby úverové inštitúcie využívali úsudok v oblasti úverov založený na skúsenostiach, a to najmä keď zohľadňujú primerané a preukázateľné informácie zamerané na budúcnosť vrátane makroekonomických faktorov.

Úverové inštitúcie by mali mať nevyhnutné nástroje, aby zabezpečili spoľahlivý odhad a včasné vykázanie očakávaných kreditných strát. Vzhľadom na to, že informácie

• o skúsenostiach s historickými stratami alebo vplyve aktuálnych podmienok nemusia v úverových expozíciách plne odzrkadľovať kreditné riziko, úverové inštitúcie by svoj úsudok v oblasti úverov založený na skúsenostiach mali uplatňovať, aby dôkladne začlenili očakávaný vplyv všetkých primeraných a preukázateľných informácií zameraných na budúcnosť vrátane makroekonomických faktorov na ich odhad očakávaných kreditných strát. Uplatňovanie úsudku úverovej inštitúcie v oblasti úverov založeného na skúsenostiach by sa malo zdokumentovať v rámci metodiky kreditného rizika úverovej inštitúcie a malo by podliehať primeranému dohľadu.

Historické informácie predstavujú užitočný základ na identifikáciu tendencií a vzájomných vzťahov potrebných na rozpoznanie faktorov kreditného rizika pre úverové expozície. V odhadoch očakávaných kreditných strát sa však nesmie prehliadať účinok udalostí (zameraných na budúcnosť) a podmienok týchto faktorov. V odhade by sa mal odzrkadľovať očakávaný budúci nedostatok hotovosti vyplývajúci z tohto účinku.

Úverová inštitúcia by sa nemala vyhýbať zohľadneniu informácií zameraných na budúcnosť na základe toho, že náklady na začlenenie týchto informácií úverová inštitúcia považuje za veľmi vysoké alebo zbytočné, alebo z dôvodu, že pri formulovaní scenárov zameraných na budúcnosť existuje neistota, pokiaľ dodatočné náklady a prevádzkové zaťaženie, ktoré sa majú zaviesť, neprispievajú k vysoko kvalitnému zavedeniu účtovného rámca pre očakávané kreditné straty.

Úverové inštitúcie by mali byť schopné preukázať, že informácie zamerané na budúcnosť zohľadnené v procese odhadu očakávaných kreditných strát majú v prípade konkrétnych expozícií alebo portfólií spojitosť s faktormi kreditného rizika. Vzhľadom na to, že nemusí byť možné z formálneho štatistického hľadiska preukázať presvedčivú súvislosť medzi určitými typmi informácií, či dokonca medzi súborom informácií ako celku, a faktormi kreditného rizika, úverové inštitúcie by mali svoj úsudok v oblasti úverov založený na skúsenostiach použiť pri stanovovaní vhodnej úrovne individuálnej alebo kolektívnej opravnej položky. Keď sa faktor zameraný na budúcnosť, ktorý bol označený za podstatný, nezačlení do individuálneho alebo kolektívneho posudzovania, môže byť potrebné spraviť dočasné úpravy.

Makroekonomické prognózy a ďalšie príslušné informácie by sa mali dôsledne uplatňovať vo všetkých portfóliách, v ktorých tieto prognózy či predpoklady rovnakým spôsobom ovplyvňujú faktory kreditného rizika daných portfólií. Úverové inštitúcie by pri vypracúvaní odhadov očakávaných kreditných strát mali okrem toho uplatniť svoj úsudok v oblasti úverov založený na skúsenostiach s cieľom zohľadniť svoje miesto v úverovom cykle, ktoré sa môže líšiť v jednotlivých jurisdikciách, kde majú úverové expozície.

Úverové inštitúcie by pri stanovovaní výšky opravných položiek očakávaných kreditných strát, ktorú treba vykázať na účtovné účely, mali postupovať opatrne, aby sa zabezpečila primeranosť výsledných odhadov (t. j. aby boli v súlade s neutralitou a aby neboli ani podcenené, ani precenené).

Úverové inštitúcie by navyše mali pri vypracúvaní svojho odhadu očakávaných kreditných strát využiť široký okruh informácií získaných v procese riadenia kreditného rizika vrátane informácií zameraných na budúcnosť na účely riadenia rizík a kapitálovej primeranosti. 4.2.7 Zásada č. 7 – Spoločné procesy, systémy, nástroje a údaje

Úverové inštitúcie by mali mať spoľahlivý proces posudzovania a oceňovania kreditného rizika, ktorý im poskytne pevný základ spoločných procesov, systémov, nástrojov a údajov na posúdenie kreditného rizika a účtovanie očakávaných kreditných strát.

Úverové inštitúcie by v najvyššej možnej miere mali na posudzovanie kreditného rizika, oceňovanie očakávaných kreditných strát na účtovné účely a stanovenie očakávaných strát na účely kapitálovej primeranosti používať spoločné procesy, systémy, nástroje a údaje, aby tým posilnili spoľahlivosť a dôslednosť výsledných odhadov očakávaných kreditných strát, zvýšili transparentnosť a prostredníctvom trhovej disciplíny poskytli stimuly na dodržiavanie spoľahlivých postupov v oblasti kreditného rizika.

Postupy v oblasti kreditného rizika by sa mali pravidelne preskúmavať, aby sa zabezpečilo, že sa zachytia dôležité údaje dostupné v celej organizácii úverovej inštitúcie a že sa so zmenou postupov posudzovania alebo obchodných praktík úverovej inštitúcie alebo ich vývinom v čase aktualizujú systémy. Treba ustanoviť systém spätnej väzby, aby sa zabezpečilo, že sa informácie o odhadoch očakávaných kreditných strát, zmenách kreditného rizika a skutočných stratách spojených s úverovými expozíciami poskytnú odborníkom v oblasti kreditného rizika, účtovníkom a zamestnancom v oblasti regulačného výkazníctva a najmä zamestnancom posudzujúcim úvery.

Uvedené spoločné procesy, systémy, nástroje a údaje by mohli zahŕňať ratingové systémy pre kreditné riziko, odhadované pravdepodobnosti zlyhania (podliehajúce primeraným úpravám), stav po splatnosti, pomer výšky úveru k hodnote zabezpečenia, miery historickej stratovosti, druh produktu, plán amortizácie, požiadavky na akontáciu, trhový segment, geografickú polohu, ročník (t. j. dátum vzniku) a typ kolaterálu.

4.2.8 Zásada č. 8 – Zverejňovanie

Zverejňovanie informácií úverovej inštitúcie by malo podporovať transparentnosť a porovnateľnosť prostredníctvom poskytovania včasných, relevantných informácií užitočných pre rozhodovanie.

Cieľom zverejňovania informácií je poskytnúť jasné a zrozumiteľné informácie užitočné pre rozhodovanie o finančnej situácii a výkonnosti úverovej inštitúcie a o ich zmenách širokému okruhu používateľov. Úverové inštitúcie by sa mali usilovať poskytovať informácie, ktoré sú relevantné a porovnateľné, aby používatelia mohli prijať včas informované rozhodnutia a aby mohli vyhodnotiť správu zo strany riadiaceho orgánu a vrcholového manažmentu.

Zverejňovanie informácií o finančnom hospodárení a riadení kreditného rizika by sa malo uskutočňovať v súlade s platným účtovným rámcom a rámcom dohľadu¹² . Úverové inštitúcie by mali zverejňovať informácie potrebné na dôkladný opis expozície úverových inštitúcií voči kreditnému riziku vrátane svojich odhadov očakávaných kreditných strát a na poskytnutie relevantných informácií o postupoch posudzovania úverovej inštitúcie.

¹² V súlade s ôsmou časťou nariadenia (EÚ) č. 575/2013, s usmerneniami EBA/GL/2016/11 o požiadavkách na zverejňovanie informácií podľa ôsmej časti nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a s usmerneniami EBA/GL/2014/14 týkajúcimi

V zhode s platnými účtovnými štandardmi a predpismi by vrcholový manažment úverových inštitúcií mal uplatniť vlastný úsudok na stanovenie primeranej úrovne zoskupovania a členenia zverejnených údajov, a to tak, aby zverejňovanie informácií naďalej spĺňalo účtovné požiadavky a poskytovalo používateľom prehľad o expozícii voči kreditnému riziku a očakávaných kreditných stratách úverovej inštitúcie, aby mohli vykonávať analýzu jednotlivých inštitúcií a porovnania príslušných partnerských skupín.

Kvantitatívne a kvalitatívne zverejnenia informácií ako celok by používateľom mali poskytnúť hlavné predpoklady či vstupy použité na vypracovanie odhadov očakávaných kreditných strát. Zverejňovaním informácií by sa malo poukázať na politiky a vymedzenia, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť odhadu očakávaných kreditných strát (napríklad základ úverovej inštitúcie pre zoskupovanie úverových expozícií v portfóliách s podobnými charakteristikami kreditného rizika a ich definícia zlyhania¹³ ), na faktory, ktoré sú príčinou zmien odhadov očakávaných kreditných strát, a na spôsob, akým bol začlenený úsudok vrcholového manažmentu v oblasti úverov založený na skúsenostiach. Zverejnenie významných politík by malo naznačiť, ako sa tieto politiky vykonali v konkrétnom kontexte úverovej inštitúcie.

¹³ Podrobnejšie usmernenia týkajúce sa vymedzenia zlyhania sa nachádzajú v bodoch 89 a 90 v nasledujúcom oddiele.

Úverové inštitúcie by mali poskytnúť kvalitatívne zverejnenia informácií o tom, akým spôsobom sa informácie zamerané na budúcnosť vrátane makroekonomických faktorov začlenili do procesu odhadu očakávaných kreditných strát v súlade s platným účtovným rámcom, najmä keď posudzovanie prebieha na individuálnom základe.

Zverejňovanie informácií týkajúcich sa základu zoskupovania úverových expozícií by malo obsahovať informácie o tom, ako sa vrcholový manažment presvedčí o správnom zoskupení úverových expozícií, aby tieto skupiny mali aj naďalej spoločné charakteristiky kreditného rizika.

Na zvýšenie kvality a zmysluplnosti informácií zverejnených na účely odhadov očakávaných kreditných strát by úverové inštitúcie mali vysvetliť významné zmeny odhadu očakávaných kreditných strát v jednotlivých obdobiach. Tieto informácie by mali zahrnúť príslušné kvalitatívne a kvantitatívne zverejnenia informácií spôsobom, ktorým sa zvýši porozumenie toho, ako sa zmenili odhady očakávaných kreditných strát.

Riadiaci orgán úverových inštitúcií by mal pravidelne preskúmavať svoje politiky zverejňovania informácií, aby zabezpečil, že zverejnené informácie budú naďalej relevantné pre rizikový

sa významnosti, internosti a dôvernosti informácií a častosti zverejňovania informácií podľa článku 432 ods. 1 a 2 a článku 433 nariadenia (EÚ) č. 575/2013. profil úverovej inštitúcie, koncentrácie produktov, priemyselné normy a aktuálne trhové podmienky. V dôsledku toho by úverové inštitúcie mali zverejňovať informácie, ktoré uľahčujú porovnanie s rovnocennými inštitúciami, čím sa používateľom umožní sledovať zmeny odhadov očakávaných kreditných strát úverovej inštitúcie v jednotlivých obdobiach a vykonávať užitočné analýzy celých vnútroštátnych a medzinárodných partnerských skupín.