5.7 Monitorovanie

Inštitúcie by mali monitorovať riziká ESG prostredníctvom účinných interných rámcov podávania správ, ktoré poskytujú primerané informácie a súhrnné údaje vrcholovému manažmentu a riadiacemu orgánu, napríklad začlenením rizík ESG do pravidelných správ o riz ikách alebo formou prehľadov obsahujúcich metriky, ktoré podporujú účinný dohľad.

Inštitúcie by mali priebežne monitorovať riziká ESG a zabezpečiť, aby si zachovávali prehľad na úrovni celej inštitúcie, s primeraným zahrnutím povahy, veľkosti a zložitosti svojich činností, a v prípade najvýznamnejších portfólií určených na základe posúd enia významnosti aj prehľad z hľadiska portfólia o ich zraniteľnosti voči rizikám ESG. Okrem toho by inštitúcie mali zaviesť podrobné a časté monitorovanie protistrán, expozícií a portfólií, ktoré boli vyhodnotené ako významne vystavené rizikám ESG, a to a j začlenením zohľadnenia rizík ESG do procesu monitorovania kreditného rizika retailových protistrán a do bežných kreditných prehodnotení stredných a veľkých protistrán a/alebo zvýšením frekvencie a podrobnosti týchto prehodnotení z dôvodu rizík ESG.

Inštitúcie by mali stanoviť ukazovatele a prahové hodnoty pre včasné varovanie a mali by mať zavedené postupy na eskaláciu upozornení, odchýlok a porušení a na prijatie nápravných a/alebo zmierňujúcich opatrení v prípade prekročenia limitov, a to aj prostr edníctvom úprav obchodnej stratégie a nástrojov riadenia rizík.

Inštitúcie by mali monitorovať celý rad spätne a výhľadovo orientovaných metrík a ukazovateľov rizika ESG. Veľké inštitúcie by mali monitorovať aspoň tieto ukazovatele:

• a) Výška a podiel expozícií voči protistranám pôsobiacim v odvetviach, ktoré vo veľkej miere prispievajú k zmene klímy, a príjmy (úrokov, poplatkov a provízií) vyplývajúce z obchodných vzťahov s protistranami pôsobiacimi v odvetviach, ktoré vo veľkej miere prispievajú k zmene klímy v súlade s odôvodnením 6 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2020/1818, t. j. odvetvia uvedené v oddieloch A až H a v oddiele L prílohy I k nariadeniu (ES) č. 1893/2006.

Inštitúcie by mali uplatňovať čo najpodrobnejšiu odvetvovú diferenciáciu. Stupeň podrobnosti by mal inštitúciám predovšetkým umožniť monitorovať výšku a podiel expozícií voči konkrétnym protistranám a príjmov vyplývajúcich zo vzťahov s konkrétnymi protistranami, ako sú subjekty odvetvia fosílnych palív a/alebo spoločnosti vylúčené z referenčných hodnôt EÚ v súlade s Parížskou dohodou¹⁷ .

• b) Metriky zosúladenia portfólia znázorňujúce na úrovni odvetvia rozsah, v akom expozície a výrobné kapacity prevádzkované klientmi sú/nie sú v súlade alebo sa predpokladá, že budú/nebudú v súlade so smerovaním, ktoré je v súlade s platným právnym a regulačným cieľom v oblasti klímy, ako je dosiahnutie nulových čistých emisií skleníkových plynov do roku 2050, a to na základe metrík zosúladenia relevantných pre vybrané odvetvia a s použitím metód opísaných v oddiele 4.2.3 písm. b).

Inštitúcie by mali doplniť tieto ukazovatele informáciami týkajúcimi sa posúdenia potenciálnych vplyvov finančného rizika vyplývajúcich z nesúladov.

• c) Financované emisie skleníkových plynov s rozčlenením podľa rozsahu 1, 2 a 3 v absolútnej hodnote a v prípade potreby podľa intenzity v pomere k výrobným jednotkám alebo jednotkám príjmov, v rozdelení podľa odvetví na základe odvetvovej diferenciácie, ktorá je čo najpodrobnejšia a aspoň pre vybrané odvetvia určené na základe posúdenia významnosti.

Inštitúcie by mali tieto metriky doplniť kvalitatívnymi alebo kvantitatívnymi informáciami a kritériami podporujúcimi interpretáciu ich vývoja v čase, vrátane napr. dočasného nárastu v dôsledku poskytovania prechodného financovania protistranám s vysokou intenzitou emisií skleníkových plynov, a identifikujúcimi základné faktory zmien emisií.

Príklady metodík alebo databáz, ktoré môžu inštitúcie používať pri výpočte týchto metrík, zahŕňajú globálny štandard započítavania a vykazovania emisií skleníkových plynov pre finančný sektor, ktorý vypracovalo Partnerstvo pre finančné započítavanie uhlíka, a projekt zverejňovania uhlíkových emisií.

• d) Úroveň pokroku dosiahnutého pri realizácii kľúčových stratégií financovania určených inštitúciou na zabezpečenie jej odolnosti voči rizikám ESG a pripravenosti na prechod k udržateľnejšiemu hospodárstvu, napr. monitorovaním finančných tokov smerom k finančným aktívam alebo protistranám, ktoré majú spoločný súbor charakteristík relevantných pre ciele inštitúcie alebo jej ochotu podstupovať riziká vo vzťahu k rizikám ESG.
• e) Metriky zapojenia klientov poskytujúce informácie o:
• i. percentuálny podiel protistrán, pri ktorých sa vykonalo posúdenie rizík ESG, a to aj pokiaľ ide o ich stratégie prechodu, a prípadne plány prechodu a ich súlad s cieľmi inštitúcie, pri spresnení rozsahu vybraných odvetví, produktov a odvetví obchodnej činnosti, na ktoré sa vzťahujú tieto posúdenia;
• ii. výsledky a výstupy takéhoto zapojenia, ako sú pozitívne (alebo akákoľvek podklasifikácia v rámci tejto kategórie) alebo negatívne (alebo akákoľvek podklasifikácia v rámci tejto kategórie) posúdenia prispôsobivosti a odolnosti týchto protistrán vo vzťahu k prechodu na udržateľné hospodárstvo, pokrok pri zosúlaďovaní s cieľmi a zámermi inštitúcie a následné opatrenia prijaté inštitúciou.
• f) Členenie portfólií zabezpečených nehnuteľnosťami podľa úrovne energetickej efektívnosti kolaterálu.
• g) Pomer financovania nízkouhlíkových technológií dodávok energie k financovaniu technológií dodávok energie z fosílnych palív.
• h) Pomer environmentálne udržateľných expozícií financujúcich činnosti, ktoré prispievajú alebo umožňujú dosiahnutie environmentálneho cieľa zmierňovania zmeny klímy uvedeného v článku 9 písm. a) nariadenia (EÚ) 2020/852¹⁸ k expozíciám náročným na emisie skleníkových plynov.
• i) Úrovne fyzických rizík, ktorým je inštitúcia vystavená, a ich vplyv na finančné riziká, a to na základe posúdenia viacerých scenárov a všetkých nebezpečenstiev relevantných pre činnosť inštitúcie, doplnené o informácie o pokroku dosiahnutom pri vykonávaní opatrení na zmiernenie rizík.
• j) Opatrenia v oblasti rizika koncentrácie súvisiace s faktormi fyzického rizika (napr. meranie expozícií a/alebo kolaterálu v oblastiach s vysokým rizikom povodne, nedostatku vody alebo prírodných požiarov) a faktormi rizika prechodu (napr. expozície voči sektorom so zvýšenými rizikami prechodu), s použitím dostatočne podrobného geografického rozdelenia expozícií.
• k) Výška historických strát súvisiacich s rizikami ESG a na základe metód založených na druhoch scenárov výhľadový odhad (odhady) ohrozených expozícií a potenciálnych budúcich finančných strát súvisiacich s rizikami ESG.
• l) Opatrenie v oblasti rizika straty dobrej povesti súvisiaceho s ESG sledujúce, ako regulácia, komunikácia, záväzky alebo verejné spory týkajúce sa súčasných a budúcich činností priamo alebo nepriamo ovplyvňujú inštitúciu, pri zohľadnení interakcií s operačným rizikom a strategickými rizikami a rizikami obchodného modelu, ako je strata obchodných príležitostí alebo strategických partnerstiev.
• m) Všetky nároky v rámci súdnych sporov súvisiacich s ESG, do ktorých bola alebo môže byť inštitúcia zapojená, a to na základe dostupných informácií.
• n) Stav rozvoja kapacít ESG súvisiacich s rizikami, ako je percentuálny podiel zamestnancov, ktorí absolvovali osobitnú odbornú prípravu.
• o) Metriky týkajúce sa faktorov, ktoré nesúvisia s klímou, ako sú závislosti na úrovni portfólia a vplyvy na ekosystémové služby alebo expozície voči protistranám s významnými závislosťami alebo negatívnymi vplyvmi na biodiverzitu, pričom sa zohľadňujú inform ácie o sektore a geografickom umiestnení.
• p) Pokrok pri plnení všetkých cieľov inštitúcie stanovených v súvislosti s rizikami ESG a cieľmi ESG, a to aj ako súčasť plánu inštitúcie, ako sa uvádza v oddiele 6, alebo ako súčasť iných záväzkov v oblasti udržateľnosti, ktoré inštitúcia prijala.

¹⁷ V súlade s článkom 12 ods. 1 písm. d) až g) a článkom 12 ods. 2 nariadenia o normách pre klimatické referenčné hodnoty.

¹⁸ Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 z 18. júna 2020 o vytvorení rámca na uľahčenie udržateľných investícií a o zmene nariadenia (EÚ) 2019/2088 (Ú. v. EÚ L 198, 22.6.2020, s. 13)

Inštitúcie SNCI a ostatné iné ako veľké inštitúcie by mali monitorovať celý rad ukazovateľov zahrnutých v odseku 81, vybraných na základe výsledkov ich posúdenia významnosti, a mali by postupom času prijať opatrenia na rozšírenie zoznamu monitorovaných ukazovateľov .

Inštitúcie by mali mať jasné a dobre zdokumentované metodiky týkajúce sa ich monitorovacích metrík a ukazovateľov. Ak chýbajú údaje potrebné na výpočet metrík, inštitúcie by mali postupovať podľa krokov stanovených v odsekoch 26, 27 a 29.