2.2. Bodovanie v rámci postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu

Príslušné orgány majú uplatňovať jednotný bodovací systém s cieľom uľahčiť komunikáciu medzi príslušnými orgánmi a kolégiami orgánov dohľadu, podporiť porovnateľnosť a rovnaké podmienky pre všetky inštitúcie a uprednostniť použitie zdrojov a opatrení dohľadu pri posudzovaní jednotlivých prvkov v rámci SREP. Výsledky svojich posúdení majú zhrnúť pridelením skóre rizika, skóre prvkov v rámci SREP a celkového skóre SREP.

Pri prideľovaní skóre rizika, skóre jednotlivých prvkov v rámci SREP a celkového skóre SREP majú príslušné orgány zohľadniť aspekty uvedené v tabuľkách na konci každého príslušného oddielu a hlavy týchto usmernení, a zároveň majú uplatňovať svoj úsudok. Hoci tieto aspekty slúžia ako východisko pre prideľovanie bodov, nemajú sa interpretovať ako mechanický kontrolný zoznam, ktorý je potrebné vyplniť pre každý prvok, ani sa nemajú vnímať ako stanovenie hierarchie dôležitosti medzi jednotlivými prvkami. Ich účelom je skôr poskytnúť príslušným orgánom usmernenie pri prideľovaní bodov, a to prostredníctvom zohľadnenia vzájomného pôsobenia a relevantnosti jednotlivých prvkov v rámci konkrétneho rozmeru posudzovanej inštitúcie.

Cieľom skóre rizika je zachytiť pravdepodobnosť, že riziká týkajúce sa kapitálu, likvidity a financovania budú mať významný vplyv na inštitúciu. Skóre prvkov v rámci SREP a celkové skóre SREP predstavujú rozsah rizík pre životaschopnosť inštitúcie; najmä celkové skóre SREP má odrážať stanovisko orgánov dohľadu k celkovej životaschopnosti inštitúcie, ako sa uvádza v hlave 9. Obrázok 1. Prehľad rámca bodovania

Celkové skóre SREP

Skóre významných rizík pre

Skóre môže byť: 1 (nízke riziko), 2 (stredne nízke riziko), 3 (stredne vysoké riziko) a 4 (vysoké riziko – predstavuje najhoršie možné posúdenie). Dodatočné skóre „F“ je možné udeliť iba v rámci celkového skóre SREP, ako je vysvetlené v odseku 38. Príslušné orgány môžu zaviesť podrobnejšie hodnotenie na svoje interné účely (napríklad plánovanie zdrojov) za predpokladu, že sa dodrží celkový bodovací rámec stanovený v týchto usmerneniach.

Príslušné orgány majú po dokončení posúdení podľa SREP dosiahnuté skóre prehodnocovať s minimálnou frekvenciou stanovenou v modeli účasti podľa SREP v oddiele 2.4. Skóre sa majú takisto bez zbytočného odkladu prehodnotiť na základe podstatných nových zistení alebo vývoja.

2.2.1. Skóre rizika

Skóre rizika sa prideľuje s cieľom zhrnúť riziká pre kapitál (ako sa uvádza v hlave 6). Toto skóre predstavuje pravdepodobnosť, že riziko bude mať významný prudenciálny vplyv na inštitúciu (napr. potenciálnu stratu) po zohľadnení kvality kontroly rizík na zmiernenie tohto vplyvu (t. j. reziduálneho rizika), ale pred zohľadnením schopnosti inštitúcie zmierniť riziko prostredníctvom dostupných zdrojov kapitálu alebo likvidity.

Príslušné orgány majú určiť skóre rizika na základe posúdenia úrovne inherentného rizika inštitúcie, pričom náležite zohľadnia primeranosť rámca riadenia a kontroly rizík danej inštitúcie. Konkrétne môže primeraný rámec riadenia a kontroly rizík zmierniť prudenciálny vplyv konkrétneho rizika, zatiaľ čo slabý rámec môže prudenciálny vplyv zosilniť. Posúdenie inherentného rizika a primeranosti riadenia a kontrol sa má vykonať s ohľadom na aspekty uvedené v tabuľke 6 pre kreditné riziko a riziko protistrany, v tabuľke 8 pre trhové riziko, v tabuľke 10 pre operačné riziko, v tabuľke 12 pre úrokové riziko a riziko kreditného rozpätia v bankovej knihe (IRRBB a CSRBB) a v tabuľke 17 pre likviditu a financovanie.

Pri posudzovaní rizík pre kapitál majú príslušné orgány zohľadniť aj súvisiace podkategórie (napr. riziko úverovej koncentrácie alebo riziko krajiny v rámci posudzovania kreditného rizika a rizika protistrany, ako sa uvádza v hlave 6). V závislosti od významu každej z týchto podkategórií pre konkrétnu inštitúciu sa môžu príslušné orgány rozhodnúť, že ich budú posudzovať a bodovať jednotlivo.

Príslušné orgány môžu pri uplatňovaní skóre rizika používať rôzne metódy; môžu hodnotiť „riziko“ a „riadenie a kontroly rizík“ oddelene (výsledkom čoho bude medziskóre a konečné skóre) alebo ich hodnotiť spoločne. Príslušné orgány môžu tiež zhrnúť všetky riziká pre kapitál do súhrnného skóre.

2.2.2. Skóre prvkov v rámci SREP a celkové skóre SREP

Na záver celkového posúdenia podľa SREP majú príslušné orgány vypracovať komplexný prehľad

• o rizikovom profile a životaschopnosti inštitúcie na základe štyroch prvkov v rámci SREP:
• a. obchodný model a stratégia, ako sa uvádza v hlave 4;
• b. vnútorné riadenie a kontrolné mechanizmy v rámci celej inštitúcie, ako sa uvádza v hlave 5;
• c. primeranosť kapitálu, ako sa uvádza v hlave 7;
• d. primeranosť likvidity a financovania, ako sa uvádza v hlave 8.

Kapitálová primeranosť a primeranosť likvidity a financovania predstavuje stanovisko orgánov dohľadu týkajúce sa kapacity zdrojov kapitálu a likvidity inštitúcie na zmiernenie/pokrytie rizík spojených s kapitálom, likviditou a financovaním, tak ako to je uvedené v hlave 6 a 8, a/alebo iné prvky, pre ktoré boli stanovené dodatočné vlastné zdroje, ako sa uvádza v hlave 7.

Konečné skóre je celkové skóre SREP. To zahŕňa uvedené štyri skóre prvkov v rámci SREP a posúdenie orgánmi dohľadu. Príslušné orgány majú zabezpečiť, aby celkové skóre SREP poskytovalo informáciu o celkovej životaschopnosti inštitúcie vrátane toho, či inštitúcia „zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá“ v zmysle článku 32 smernice 2014/59/EÚ, a so zreteľom na usmernenia EBA týkajúce sa pojmu „zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá“⁸ . Keď z výsledku celkového posúdenia podľa SREP vyplýva, že inštitúciu možno považovať za takú, ktorá „zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá“, príslušné orgány majú prideliť skóre „F“ a riadiť sa postupom spojenia s orgánmi pre riešenie krízových situácií, ako sa uvádza v článku 32 smernice 2014/59/EÚ.

⁸ Usmernenia EBA týkajúce sa výkladu rôznych okolností, za ktorých sa inštitúcia považuje za inštitúciu, ktorá zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá podľa článku 32 ods. 6 smernice 2014/59/EÚ (EBA/GL/2015/07).

Príslušné orgány majú zabezpečiť, aby skóre prvkov v rámci SREP a celkové skóre SREP:

• a. zohľadňovali pravdepodobnosť, že sú potrebné opatrenia dohľadu na riešenie obáv;
• b. boli zohľadnené v rámci spúšťacích mechanizmov pri rozhodovaní o uplatnení opatrení včasnej intervencie⁹ podľa usmernení EBA o spúšťacích mechanizmoch pre využívanie opatrení včasnej intervencie;
• c. slúžili ako podklad pri určovaní priorít a plánovaní zdrojov orgánov dohľadu a pri určovaní priorít v rámci programu previerok v oblasti dohľadu (SEP).

⁹ Usmernenia EBA o spúšťacích mechanizmoch pre využívanie opatrení včasnej intervencie (EBA/GL/2015/03).