8.6. Referenčné porovnanie a stanovenie kvantitatívnych požiadaviek na likviditu a financovanie

Na účely podpory hodnotenia primeranosti likvidity a financovania a na kalibráciu konkrétnych kvantitatívnych požiadaviek v prípadoch, keď sa to považuje za potenciálne potrebné (napr. akékoľvek kvantitatívne opatrenia uvedené v tabuľke 18 vyššie), majú príslušné orgány považovať referenčné kritériá dohľadu v oblasti likvidity a financovania za kvantitatívne nástroje. Tieto referenčné kritériá sa majú používať na vytvorenie obozretnej, stálej, transparentnej a porovnateľnej referenčnej hodnoty, pomocou ktorej je možné počítať a porovnávať osobitné kvantitatívne požiadavky na likviditu určené pre inštitúcie s podobnými obchodnými modelmi a rizikovými profilmi. Pri vypracúvaní referenčných kritérií dohľadu majú príslušné orgány použiť posúdenie rizík pre likviditu a financovanie orgánmi dohľadu a výsledky stresového testovania likvidity orgánmi dohľadu.

Príslušné orgány majú použiť referenčnú hodnotu, ktorá je najvhodnejšia pre obchodný model inštitúcie, pričom uplatnia úsudok na výsledok referenčného hodnotenia, aby podľa potreby zohľadnili aspekty špecifické pre daný obchodný model. Keď príslušné orgány zohľadnia referenčné kritériá dohľadu na účely stanovenia osobitných požiadaviek na likviditu, majú inštitúcii poskytnúť odôvodnenie a vysvetliť všeobecné základné zásady, na ktorých sú založené referenčné hodnoty.

Príslušné orgány majú posúdiť vhodnosť všetkých referenčných hodnôt vzťahujúcich sa na inštitúcie a neustále ich preskúmavať a aktualizovať so zreteľom na skúsenosti s ich používaním.

Hlavnými vstupnými informáciami pre referenčné hodnoty príslušného orgánu na účely vyčíslenia osobitných kvantitatívnych požiadaviek na likviditu alebo financovanie budú údaje zozbierané v rámci vykazovania na účely dohľadu v súlade s článkom 415 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 o likvidite a stabilnom financovaní na individuálnom a konsolidovanom základe a na dodatočných ukazovateľoch na sledovanie likvidity.

V nasledujúcej časti je uvedených niekoľko príkladov možných prístupov:

• a. Príklad 1: Inštitúcia s počiatočným vankúšom likvidity 1 200 miliónov EUR, kumulatívne kladné peňažné toky a kumulatívne záporné peňažné toky odhadované v stresových podmienkach sú plánované v časovom úseku piatich mesiacov. Počas tohto časového úseku inštitúcia využíva vankúš likvidity vždy, keď kladné peňažné toky klesnú pod úroveň záporných peňažných tokov. Výsledkom je, že v rámci vymedzených stresových podmienok bude inštitúcia schopná prežiť štyri a pol mesiaca, čo je dlhšie ako minimálne obdobie prežitia určené orgánmi dohľadu (čo je v tomto príklade tri mesiace). Tabuľka 19. Názorný príklad referenčnej hodnoty pre vyčíslenie likvidity

Časový úsek kumulatívne kumulatívne kumulatívne čistá pozícia likvidity (vankúš – Likvidita dostupná v mesiacoch záporné toky peňažné kladné toky peňažné peňažné čisté záporné toky kumulatívne peňažné čisté toky) záporné v deň 0 Obrázok 4. Názorný príklad stanovenia osobitnej kvantitatívnej požiadavky na likviditu

.

• b. Príklad 2: Minimálne obdobie prežitia na účely dohľadu je stanovené na hodnotu troch mesiacov. Náhradným opatrením k stanoveniu minimálneho obdobia prežitia, ktorým sa môže riešiť aj obava orgánov dohľadu, že rozdiel medzi kladnými a zápornými peňažnými tokmi je neprijateľne vysoký, je určiť horný limit záporných peňažných tokov. Na nasledujúcom obrázku je mechanizmus určenia horného limitu záporných peňažných tokov znázornený čiernou vodorovnou úsečkou. Od inštitúcie sa požaduje, aby znížila svoje záporné peňažné toky na úroveň pod horným limitom. Horný limit možno určiť pre jeden alebo viac časových skupín a pre čisté záporné peňažné toky (upravené o kladné peňažné toky) alebo pre hrubé záporné peňažné toky. Alternatívou namiesto toho je pridanie požiadavky na vankúš, ako je znázornené v treťom stĺpci.

Obrázok 5. Názorný príklad stanovenia osobitných kvantitatívnych požiadaviek

Ak príslušné orgány nevytvorili vlastnú referenčnú hodnotu pre kvantifikáciu osobitných kvantitatívnych požiadaviek na likviditu, môžu použiť referenčnú hodnotu pomocou týchto krokov, predovšetkým v prípade rizika likvidity:

• a. vykonať porovnávaciu analýzu čistých záporných peňažných tokov a prípustných likvidných aktív v stresových podmienkach za niekoľko časových úsekov: do jedného mesiaca (vrátane jednodňového časového úseku), od jedného mesiaca do troch mesiacov a od troch mesiacov do jedného roka. Na tento účel majú príslušné orgány naplánovať čisté záporné peňažné toky (hrubé záporné a kladné peňažné toky);
• b. vyvážiť kapacitu vo všetkých odlišných skupinách splatností s ohľadom na stresové podmienky (napríklad obozretné oceňovanie likvidných aktív podľa stresových predpokladov v protiklade k aktuálnemu oceňovaniu v bežných podmienkach a po zrážke), čím vytvoria stupnicu splatnosti v stresových podmienkach na rok vopred;
• c. odhadnúť dobu prežitia inštitúcie na základe posúdenia stupnice splatnosti v stresových podmienkach;
• d. stanoviť požadované minimálne obdobie prežitia alebo minimálne obdobia prežitia na účely dohľadu s ohľadom na rizikový profil inštitúcie a trhové a makroekonomické podmienky;
• e. ak je požadované minimálne obdobie prežitia alebo minimálne obdobie prežitia na účely dohľadu dlhšie ako aktuálne obdobie prežitia inštitúcie, príslušné orgány môžu odhadnúť dodatočné hodnoty likvidných aktív (dodatočné vankúše likvidity), ktoré musí mať inštitúcia k dispozícii na predĺženie svojho obdobia prežitia na požadované minimum.

Vyjadrenie osobitných kvantitatívnych požiadaviek na likviditu a financovanie

Na vyjadrenie osobitných kvantitatívnych požiadaviek na likviditu majú príslušné orgány použiť jeden z týchto prístupov, pokiaľ sa iný prístup nepovažuje za vhodnejší za konkrétnych okolností:

• a. Prístup 1 – požiadavka na ukazovateľ krytia likvidity (LCR) vyšší, než je regulatórne minimum, v takej veľkosti, aby zistené nedostatky boli dostatočne zmiernené.
• b. Prístup 2 – požiadavka, aby dĺžka minimálneho obdobia prežitia bola taká, aby sa dostatočne zmiernili zistené nedostatky; obdobie prežitia možno určiť buď priamo ako požiadavku, alebo nepriamo stanovením horného limitu výšky záporných peňažných tokov počas príslušných časových skupín; príslušné orgány môžu na krytie rizík, ktoré neboli (dostatočne) kryté ukazovateľom krytia likvidity, vyžadovať odlišné druhy likvidných aktív (napr. aktíva prípustné pre centrálne banky).
• c. Prístup 3 – požiadavka, aby minimálna celková výška likvidných aktív alebo vyrovnávacej kapacity, či už ako minimálnej celkovej sumy alebo ako minimálnej sumy prevyšujúcej platné regulatórne minimum, mala takú veľkosť, aby sa dostatočne zmiernili zistené nedostatky; príslušné orgány môžu stanovovať požiadavky na zloženie likvidných aktív vrátane prevádzkových požiadaviek (napr. priama prevoditeľnosť na hotovosť alebo vklad likvidných aktív v centrálnej banke).

Na náležité vyjadrenie osobitných kvantitatívnych požiadaviek na stabilné financovanie majú príslušné orgány použiť jeden z týchto prístupov, pokiaľ sa iný prístup nepovažuje za vhodnejší za konkrétnych okolností:

• a. Prístup 4 – požiadavka na pomer čistého stabilného financovania (NSFR) vyšší, než je regulatórne minimum, v takej veľkosti, aby zistené nedostatky boli dostatočne zmiernené.
• b. Prístup 5 – požiadavka, aby minimálna celková výška dostupného stabilného financovania, ako minimálna celková suma alebo ako minimálna suma prevyšujúca platné regulatórne minimum, mala takú veľkosť, aby zistené nedostatky boli dostatočne zmiernené.

Príslušné orgány majú vytvoriť štruktúru kvantitatívnych požiadaviek na likviditu alebo financovanie tak, aby poskytovala súdržné prudenciálne výsledky vo všetkých inštitúciách, a nemajú zabúdať, že druhy požiadaviek sa môžu líšiť medzi inštitúciami z dôvodu ich individuálnych okolností. Popri množstve sa vytvorenou štruktúrou má určiť vyžadované zloženie a povaha požiadavky. Vo všetkých prípadoch sa má určiť požiadavka dohľadu a všetky platné požiadavky smernice 2013/36/EÚ. Vankúše likvidity a vyrovnávacia kapacita, ktoré drží inštitúcia na účely splnenia požiadaviek dohľadu, majú byť inštitúcii k dispozícii na použitie v obdobiach stresu.

Príslušné orgány majú zabezpečiť, aby ich inštitúcia bezodkladne informovala v prípade, že nespĺňa požiadavky alebo neočakáva, že ich v blízkej budúcnosti splní. K oznámeniu má byť priložený plán vypracovaný inštitúciou, ktorý stanovuje postup na včasné obnovenie súladu s požiadavkami. Príslušné orgány majú posúdiť uskutočniteľnosť tohto plánu a majú prijať primerané opatrenia dohľadu, ak sa plán nebude považovať za uskutočniteľný. Ak sa plán považuje za uskutočniteľný, príslušné orgány majú: stanoviť akékoľvek nevyhnutné predbežné opatrenia dohľadu vychádzajúce zo situácie inštitúcie; monitorovať plnenie plánu na obnovenie súladu s požiadavkami a úzko sledovať pozíciu likvidity inštitúcie a v prípade potreby požiadať inštitúciu, aby zvýšila frekvenciu oznamovania.

Bez ohľadu na uvedené príslušné orgány môžu stanovovať aj kvalitatívne požiadavky v podobe obmedzení, horných limitov alebo limitov pre nesúlady, koncentrácie, ochotu podstupovať riziká, kvantitatívne obmedzenia týkajúce sa poskytnutia zabezpečených úverov atď. v súlade s kritériami stanovenými v hlave 9 týchto usmernení.

Rámček obsahuje niekoľko príkladov rozličných prístupov týkajúcich sa štruktúry osobitných kvantitatívnych požiadaviek na likviditu:

< 30 D 31 – 90 D vankúš likvidity