23. Key criteria for determining the relevant liquidity horizon

Inštitúcie musia zdokumentovať kritériá použité na stanovenie príslušného horizontu likvidity pre pozíciu alebo súbor pozícií. Metodiku prevodu týchto kritérií na stanovený horizont likvidity je tiež potrebné zdokumentovať a dôsledne uplatňovať na všetky pozície.

Široký rozsah kritérií môže označovať likviditu pozície na základe predchádzajúcej skúsenosti, štruktúru trhu a kvalitu alebo komplexnosť produktu. Inštitúcie by mali určiť rozsah kritérií, ktorými sa podľa nich reálne vymedzuje horizont likvidity ich portfólií. Medzi tieto kritériá patria:

• i. trhová aktivita, ako ju udáva počet a objem obchodov v rámci nástroja alebo mena, alebo veľkosť historických rozpätí nákup – predaj,
• ii. štruktúra trhu, ako je počet a rozdelenie tvorcov trhu a kotácií,
• iii. veľkosť pozície (relatívna voči priemerným obchodovaným objemom / celkovej veľkosti trhu),
• iv. kvalita investovania (napríklad úverový rating),
• v. geografická poloha emitenta,
• vi. splatnosť.

Najmenej jedno z kritérií, ktoré sa berú do úvahy pri stanovení horizontu likvidity, by malo byť priamo spojené s koncentrovanou povahou pozícií (napríklad prostredníctvom veľkosti pozície voči veľkosti trhu alebo priemerným obchodovaným objemom), keďže sa očakáva, že horizont likvidity by mal byť dlhší pre pozície, ktoré sú koncentrované, čo odráža dlhšie obdobie potrebné na likvidáciu takýchto pozícií.

Pozície by sa mali systematicky hodnotiť v porovnaní so zvolenými kritériami a na základe toho rozdeľovať podľa horizontov likvidity (s najkratšou dobou 3 mesiace). V prípadoch, keď sú k dispozícii iba obmedzené údaje o pozícii alebo súbore pozícií, by inštitúcie mali byť pri stanovovaní príslušného horizontu likvidity konzervatívne.

Prístup, ktorý sa uplatnil pri prepojení kritéria s dlhším alebo kratším horizontom likvidity, je potrebné zdokumentovať a podoprieť historickým svedectvom vrátane dôkazu založeného na skúsenosti s likvidáciou podobných pozícií počas záťažových období, aby sa tak zabezpečilo, že predpoklady, ktoré teoreticky vyzerajú byť logické, ale v praxi nie sú, sa omylom nepoužijú pri analýze, napríklad nemusí vo všetkých prípadoch platiť, že nižší úverový rating predpokladá dlhší horizont likvidity, ak je trh aktívny v niektorých druhoch pozícií s nízkym úverovým ratingom. Napríklad v prípade použitia historických rozpätí nákup – predaj môžu inštitúcie stanoviť hranice, na základe ktorých sa určí, ku ktorému horizontu likvidity sa pozícia priradí. Voľbu týchto hraníc je potrebné odôvodniť.

24. Monitorovanie horizontov likvidity – základné indikátory potreby