5.5 Uplatňovanie opatrení a sankcií v oblasti dohľadu

Orgán konsolidovaného dohľadu alebo domovský príslušný orgán by mal na inštitúciu uplatniť opatrenia dohľadu podľa článkov 104 a 105 smernice 2013/36/EÚ, a to na základe zistení z postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu a osobitných zistení posúdenia rizika pobočky, keď sa opatrenia uplatňujú v súvislosti s rizikami, ktoré inštitúcia podstupuje prostredníctvom významnejšej pobočky, alebo keď boli v tejto pobočke zistené nedostatky.

Bez toho, aby bol dotknutý článok 41 smernice 2013/36/EÚ, by orgán konsolidovaného dohľadu a domovský a hostiteľský príslušný orgán mali koordinovať uplatňovanie opatrení dohľadu a preventívnych opatrení prijatých v súvislosti s významnejšou pobočkou v rámci kolégií orgánov dohľadu, najmä vzhľadom na:

• a. typ opatrení, ktoré sa majú prijať;
• b. načasovanie opatrení a ich trvanie;
• c. rozsah opatrení z hľadiska príslušných expozícií alebo riadenia alebo iných relevantných otázok či jednotlivcov, ak sú určené pre jednotlivcov; a
• d. odkazy na zistenia v oblasti dohľadu, na ktoré sa poukazuje v posudzovaní rizika pobočky.

Orgán konsolidovaného dohľadu a domovský a hostiteľský príslušný orgán by sa mali pravidelne navzájom informovať o všetkých makroprudenciálnych opatreniach alebo iných opatreniach uplatňovaných na inštitúcie alebo pobočky na zabezpečenie finančnej stability, ktoré by mohli byť relevantné pre inštitúciu alebo významnejšiu pobočku.

Orgán konsolidovaného dohľadu alebo domovský príslušný orgán by mal zvážiť informácie týkajúce sa makroprudenciálnych opatrení, ktoré dostali v súlade s predchádzajúcim odsekom, na účely rozhodnutia, či sa opatrenia majú rozšíriť na celú inštitúciu podľa ustanovení

• o dobrovoľnej reciprocite makroprudenciálnych opatrení stanovených Európskym výborom pre systémové riziká (ESRB)⁸ .

⁸ Pozri odporúčanie Európskeho výboru pre systémové riziká o posudzovaní cezhraničných účinkov opatrení makroprudenciálnej politiky a ich dobrovoľnej reciprocite (ESRB/2015/2).

Pri rozhodovaní o recipročných makroprudenciálnych opatreniach uplatňovaných v hostiteľskom členskom štáte inštitúcie, ktorá vykonáva činnosť prostredníctvom pobočky, by orgán konsolidovaného dohľadu alebo domovský príslušný orgán mal zohľadniť aj:

• a. typ, rozsah a povahu makroprudenciálnych opatrení a to, či ide o „opatrenia typu piliera 1“ [napr. zmeny rizikových váh v súlade s článkom 124 nariadenia (EÚ) č. 575/2013] alebo „opatrenia typu piliera 2“ (napr. najmenšia riziková váha uplatňovaná v súlade s článkom 103 smernice 2013/36/EÚ);
• b. rozsah a povahu operácií pobočky, a najmä to, či na ich operácie alebo expozície bude mať vplyv makroprudenciálne opatrenie, či operácie alebo expozície inštitúcia vykonáva, keď pôsobí v hostiteľskom členskom štáte prostredníctvom dcérskej spoločnosti namiesto pobočky;
• c. makroprudenciálny rámec a všetky existujúce makroprudenciálne opatrenia v domovskom členskom štáte, ktoré sa vzťahujú na inštitúciu (a teda aj na jej pobočky), a to, či sú tieto opatrenia zamerané na riešenie toho istého rizika ako opatrenia, ktoré uplatňuje hostiteľský príslušný orgán;
• d. odporúčania ESRB, v ktorých sa stanovujú minimálne normy reciprocity v makroprudenciálnych záležitostiach⁹ .

⁹ Pozri poznámku pod čiarou č. 8.