9 Review of estimates

Inštitúcie by mali stanoviť interné politiky pre zmeny modelov a odhady parametrov rizika používané v ratingovom systéme. V týchto politikách by sa malo stanovovať, že zmeny v modeloch by sa mali v ykonávať v dôsledku aspoň nasledujúcich skutočností:

• (a) pravidelné preskúmanie odhadov,
• (b) nezávislá validácia,
• (c) zmeny v právnom prostredí,
• (d) preskúmanie vnútorným auditom,
• (e) preskúmanie príslušným orgánom.

Ak sú identifikované významné nedostatky v dôsledku postupov uvedených v odseku 215 , inštitúcie by mali prijať primerané kroky v závislosti od záva žnosti nedostatku a uplatniť MoC podľa oddielu 4.4.3.

Na účel pravidelných preskúmaní odhadov by inštitúcie mali mať zavedený rámec, ktorý obsahuje aspoň tieto prvky:

• (a) minimálny rozsah a frekvenciu analýz, ktoré treba vykonať, vrátane vopred vymedzených metrík zvolených inštitúciou na účel testovania reprezentatívnosti údajov, výkonnosti modelu, jeho predikčnej sily a stability,
• (b) vopred vymedzené normy vrátane vopred vymedzených prahových hodnôt a hladín významnosti pre príslušné metriky,
• (c) vopred vymedzené opatrenia, ktoré sa príjmu v prípade nepriaznivých výsledkov preskúmania v závislosti od závažnosti nedostatku.

Vo svojich pravidelných preskúmaniach odhadov sa inštitúcie môžu opierať o výsledky nezávislej validácie, ak sú tieto výsledky aktuálne.

Preskúmania odhadov, ktoré sa majú vykonávať aspoň ročne podľa článku 179 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, by sa mali vykonať so zohľadnením metrík, noriem a prahových hodnôt vymedzených inštitúciou v súlade s odsekom 217. Rozsah týchto preskúmaní by mal zahŕňať aspoň tieto prvky:

• (a) analýzu reprezentatívnosti údajov vrátane všetkých nasledujúcich skutočností:
• (i) analýzu možných rozdielov medzi RDS používaným na kvantifikáciu parametrov rizika a portfóliom uplatňovania vrátane analýzy všetkých zmien v portfóliu alebo všetkých štrukturálnych porušení , v zmysle analyzovania reprezentatívnosti opísanej v oddiele 4.2.4,
• (ii) analýzu možných rozdielov medzi RDS používaným na vývoj modelu a portfóliom uplatňovania, pričom na tento účel by inštitúcie mali:
•  vykonať analýzu stanovenú v odsekoch 24, 25 a 26,
•  zvážiť, či údaje používané na vývoj modelu sú dostatočne reprezentat ívne

•  vykonať analýzu stanovenú v odsekoch 22 a 23 , ak sa výkonnosť modelu

• (b) analýzu výkonnosti modelu a jeho stability v priebehu času, ktorá by mala mať obe tieto vlastnosti:
• (i) analýzou by sa malo identifikovať každé možné zhoršenie výkonnosti modelu vrátane diskriminačnej sily modelu prostredníctvom porovnania jeho výkonnosti

rozšírených údajov, ako aj podľa vopred vymedzených prahových hodnôt. Táto analýza by sa mala vykonávať na relevantných podsúboroch, napríklad so stavom platobnej disciplinovanosti a bez neho v prí pade odhadov PD, alebo pre rôzne scenáre realizácie náhrad v prípade odhadov LGD,

• (ii) mala by sa vykonať analýza so zreteľom na celé portfólio uplatňovania, bez akýchkoľvek vykonávaných úprav údajov alebo vylúčení vo vývoji modelu. Na účely porovnania by sa vý konnosť v čase vývoja takisto mala získať za celé portfólio uplatňovania, pred akýmikoľvek úpravami či vylúčeniami údajov,
• (c) analýza predikčnej sily modelu minimálne vrátane:
• (i) analýzy toho, či zaradenie najnovších údajov do súboru údajov používaných na odhad parametrov rizika vedie k významne odlišným odhadom rizika a najmä:
•  v prípade PD či zaradenie najnovších údajov vedie k významnej zmene

•  v prípade LGD či zaradenie najnovších údajov vedie k významnej zmene

• (ii) analýzu spätného testovania, ktorá by mala zahŕňať porov nanie odhadov používaných na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje na základe pozorovaných výsledkov jednotlivých stupňov alebo skupín. Na tento účel môžu inštitúcie zohľadniť výsledky spätného testovania vykonaného ako súčasť internej validácie v súlade s článkom 185 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 alebo môžu vykonať ďalšie testy, napríklad so zreteľom na odlišný časový rámec súboru údajov.

Inštitúcie by mali stanoviť podmienky, za ktorých by sa mali analýzy uvedené v odseku 218 vykonávať častejšie než ročne, napríklad zásadné zmeny v rizikovom profile inštitúcie, úverových politikách alebo relevantných IT systémoch. Inštitúcie by mali vykonať p reskúmanie modelu PD alebo LGD vždy, keď pozorujú významnú zmenu v hospodárskych podmienkach v porovnaní s hospodárskymi podmienkami, z ktorých pochádza súbor údajov použitý na účely vývoja modelu.

Na účel vykonávania úloh uvedených v článku 190 ods. 2 nar iadenia (EÚ) č. 575/2013 by inštitúcie mali vymedziť pravidelný cyklus úplného preskúmania systémov ratingu so zohľadnením ich významnosti a pokrývajúcich všetky aspekty vývoja modelu, kvantifikácie parametrov rizika a prípadne odhadu zložiek modelu. Toto preskúmanie by malo zahŕňať všetky tieto body:

• (a) preskúmanie existujúcich a možných rizikových faktorov a posúdenie ich významnosti na základe vopred vymedzených noriem preskúmania uvedených v odseku 217,
• (b) posúdenie prístupu k modelovaniu, jeho koncepčnej správnosti, naplnenia predpokladov modelovania a alternatívnych prístupov.

Ak sa na základe výsledkov tohto preskúmania odporúčajú zmeny návrhu modelu, mali by sa prijať vhodné opatrenia na základe výsledkov tejto analýzy.

Na účel preskúmania uvedeného v odsekoch 217 až 220 by inštitúcie mali uplatňovať jednotné politiky úpravy údajov a vylúčení a zabezpečiť, aby všetky rozdiely v politikách uplatňujúcich sa na príslušné súbory údajov boli odôvodnené a neskresľovali výsledky preskúmania.