4.1 Program stresového testovania

Inštitúcie by mali mať zavedený program stresového testovania, ktorý má zahŕňať minimálne:

• a) typy stresového testovania a ich hlavné ciele a uplatnenia;
• b) frekvenciu rôznych stresových testovaní;
• c) mechanizmy interného riadenia vrátane jasne definovaných, transparentných a konzistentných línií zodpovednosti a postupov;
• d) v prípade skupiny rozsah zahrnutých subjektov a pokrytie stresových testov (napr. typy rizík a portfóliá);
• e) relevantnú infraštruktúru údajov;
• f) me todické podrobnosti vrátane použitých modelov a možných prepojení medzi stresovými testami likvidity a platobnej schopnosti, konkrétne rozsah takýchto dynamických interakcií a zachytenie účinkov spätnej väzby;
• g) rozsah predpokladov vrátane obchodných, riadi acich a nápravných opatrení naplánovaných pre každý stresový test.

Materské inštitúcie v členskom štáte a materské inštitúcie v EÚ by si mali rovnako vypracovať skupinový program stresového testovania, ktorý schváli a bude monitorovať riadiaci orgán, zatiaľ čo vrcholový manažment ho implementuje v kontexte vlastnej centralizovanej politiky riadenia rizík. Skupinový program stresového testovania má v príslušnom rozsahu zahŕňať a zohľadňovať všetky inštitúcie, ktoré sú predmetom prudenciálnej konsolidácie.

Inštitúcie v rozsahu prudenciálnej konsolidácie by mali pri zavádzaní individuálnych programov stresového testovania zohľadniť relevantný skupinový program stresového testovania.

Inštitúcie by rovnako mali do svojich programov stresového testovania zahrnúť reverzné stresové testovanie a scenáre reverzného stresového testovania.

Inštitúcie by mali tiež zabezpečiť funkčnosť a realizovateľnosť programov stresového testovania, ako aj informovať všetky príslušné úrovne riadenia o rozhodnutiach týkajúcich sa všetkých existujúcich a potenciálnych podstatných rizík.

Inštitúcie by mali pravidelne hodnotiť svoje programy stresového testovania s cieľom určiť účinnosť a spoľahlivosť, a podľa potreby ich aktualizovať. Hodnotenie by sa malo vykonávať minimálne každý rok a na základe kvantitatívnej aj kvalitatívnej analýzy a malo by v plnej miere odrážať meniace sa vonkajšie a vnútorné podmienky. Inštitúcie by mali zabezpečiť, aby frekvencia hodnotení zohľadnila frekvenciu uplatnení príslušných stresových testov.

Inštitúcie by mali zabezpečiť, aby ich kvantitatívna analýza podľa predchádzajúceho odseku zahŕňala správne kvantitatívne testy ako nástroje spätného testovania na overenie predpokladov, parametrov a výsledkov modelov stresového testovania (napr. modely úv erového rizika, modely trhového rizika, modely čistých ziskov pred tvorbou rezerv). Inštitúcie by mali zabezpečiť, aby ich kvalitatívna analýza podľa predchádzajúceho odseku bola založená na odborných posúdeniach alebo referenčných hodnoteniach.

Pri hodnotení programu stresového testovania by mali inštitúcie zvážiť minimálne:

• a) účinnosť programu pri plnení zamýšľaných účelov;
• b) potrebu zlepšení;
• c) identifikované rizikové faktory, vymedzenia pojmov a odôvodnenia pre relevantné scenáre, modelové predpoklady a citl ivosť výsledkov vo vzťahu k týmto predpokladom, ako aj zabezpečenie toho, aby bolo odborné posúdenie doplnené dôkladnou analýzou;
• d) výkonnosť modelu vrátane výkonnosti pri inej vzorke údajov, t. j. pri údajoch, ktoré neboli použité pri vývoji modelu;
• e) ako zahrnúť možné nepriaznivé slučky platobnej schopnosti – likvidity;
• f) primeranosť možných vzájomných prepojení medzi stresovými testmi platobnej schopnosti a stresovými testmi likvidity;
• g) spätnú väzbu získanú od príslušných orgánov v kontexte ich stresových testov v rámci dohľadu alebo iných stresových testov;
• h) primeranosť infraštruktúry údajov (implementácia systémov a kvalita údajov);
• i) primeranú úroveň zapojenia vrcholového manažmentu a riadiaceho orgánu;
• j) všetky predpoklady vrátane obchodných a/alebo riadiacich predpokladov, plánovaných opatrení vedenia na základe účelu, typu a výsledku stresového testovania vrátane posúdenia uskutočniteľnosti opatrení vedenia v stresových situáciách a meniacom sa podnikateľskom prostredí;
• k) primeranosť príslušnej dokumentácie.

Program stresového testovania inštitúcie má byť náležite zdokumentovaný pre všetky typy stresových testov vykonaných na jedinom type rizika a/alebo úrovni portfólia, ako aj na úrovni podniku. Dokumentácia má zahŕňať minimálne:

• a) prístup k stresovému testovaniu;
• b) možné vzájomné prepojenia medzi stresovými testmi platobnej schopnosti a stresovými testmi likvidity, konkrétne mapovanie medzi zhoršením kapitálového stavu (platobnej schopnosti) a schopnosťou vydávať komerčné cenné papiere a dlhopisy (likvidita), pravdepodobnosťou zmien v zlyhaní vyvolaných makroekonomicky (platobná schopnosť) a implikovanou migráciou ratingu nezaťažených aktív bánk a vplyvu na zábezpeku vloženú v príslušnej centrálnej banke (likvidita), zvýšením očakávaných problémových úvero v (platobná schopnosť) a znížením očakávaných kladných peňažných tokov zo splátok úverov alebo z nefinančných podnikových dlhopisov (likvidita) alebo možnou likvidnou medzerou (likvidita) a núteným predajom aktív (platobná schopnosť) a zvýšením nákladov na financovanie (likvidita) a vplyvom ziskov a strát (platobná schopnosť);
• c) úlohy a povinnosti stanovené vo vnútornej politike, ktoré vymedzujú úlohy pre druhú a tretiu obrannú líniu a postupy minimálne pre vykonávanie programu stresového testovania;
• d) popis celého procesu navrhovania, schvaľovania, vykonávania a monitorovania výkonnosti a pravidelné hodnotenie programu stresového testovania a jeho výsledkov;
• e) popis procesov na vyhodnotenie výsledkov stresového testovania vrátane podrobností
• o oblastiach, ktoré v niektorých častiach vyžadujú manuálne alebo ľudské posúdenie, ako aj procesu na využitie výsledkov na podporu opatrení vedenia a stratégie inštitúcie;
• f) popis a súpis príslušných aplikácií IT, ktoré boli použité na stresové testovanie (v prípade centrálne ho súpisu naň možno odkázať).

Program stresového testovania má byť v rámci organizácie kriticky preskúmaný, napríklad výborom pre riziká a vnútornými audítormi. Pri posudzovaní tohto procesu by mali zohrávať kľúčovú úlohu obchodné útvary, ktoré nie sú zodpovedné za návrh a uplatnenie programu, a/alebo nezapojení externí experti, pričom sa zohľadňuje relevantná odbornosť špecifických subjektov .

Inštitúcie by mali zabezpečiť, aby v prípade počiatočného návrhu a posúdenia programu stresového testovania prebehol efektívny dialóg za účasti expertov zo všetkých obchodných oblastí inštitúcie a aby program a jeho aktualizácie boli správne preskúmané vrcholovým manažmentom³ a riadiacim orgánom inštitúcie, ktorí sú tiež zodpovední za monitorovanie jeho vykonávania a dohľadu.

³ Po zri aj hlavu II oddiel 1 usmernení orgánu EBA k vnútornému riadeniu.