5.4.1 Metrika NPE

Úverové inštitúcie by mali vo svojich účtovných knihách podrobne monitorovať relatívne a absolútne úrovne NPE a FBE, ako aj zabavené aktíva (alebo iné aktíva vyplývajúce z činností NPE) a krátkodobé omeškania splátok.

Úverové inštitúcie by mali podľa potreby vykonávať takéto činnosti monitorovania na úrovni transakcií/dlžníkov a na úrovniach portfólií alebo subportfólií a zohľadniť aspekty, akými sú obchodná línia, segment dlžníka, geografické územie, produkty, riziko koncentrácie, úroveň kolateralizácie a druh poskytnutého kolaterálu a schopnosť plniť dlhovú službu.

Úverové inštitúcie by mali monitorovať úroveň znehodnotenia NPE s cieľom poskytnúť riadiacemu orgánu komplexné informácie o krytí. Analýza by mala zahŕňať údaje o súhrnnej úrovni, ako aj o úrovniach pre rôzne portfóliá NPE. Pri výbere portfólií NPE by sa mali zvážiť také aspekty, ako sú napríklad typ expozície vrátane informácií o zabezpečení/nezabezpečení, druhu kolaterálu a záruk, geografického územia, počet rokov od klasifikácie NPE, času realizácie náhrady a uplatňovania prístupu perspektívnych, resp. neperspektívnych expozícií. Mali by sa takisto monitorovať pohyby úrovne krytia a v prípade jej poklesu treba uviesť vysvetlenie.

Úverové inštitúcie by mali porovnávať ukazovatele súvisiace s pomerom NPE a pokrytím s dostupnými ukazovateľmi porovnateľných partnerov (peer review) s cieľom poskytnúť riadiacemu orgánu jasný obraz o konkurenčnom postavení a potenciálnych nedostatkoch.

Úverové inštitúcie by mali monitorovať svoje odchýlky od rozpočtu, aby riadiaci orgán porozumel stimulom spôsobujúcim podstatné odchýlky od plánu.

Kľúčové údaje o kladných a záporných tokoch NPE by sa mali zahrnúť do pravidelného vykazovania riadiacemu orgánu, a to vrátane transferov z/do NPE, problémových FBE, NPE vo fáze pozorovania, bezproblémových FBE a krátkodobých omeškaní splátok (≤ 90 dní po termíne splatnosti).

Úverové inštitúcie by mali zvážiť, či by bolo užitočné vytvoriť migračné matice na sledovanie toku expozícií do klasifikácie problémových expozícií a z nej.

Úverové inštitúcie by mali po mesiacoch odhadovať miery prechodu a kvalitu bezproblémových expozícií, aby mohli byť činnosti uprednostnené a okamžite vykonané s cieľom zabrániť zhoršeniu kvality portfólia. Migračné matice je možné ďalej rozpracovať podľa druhu úveru (hypotekárne, spotrebiteľské, úvery na kúpu nehnuteľností), obchodnej jednotky alebo iného subportfólia, aby sa zistilo, či rozhodujúci stimul tokov možno priradiť konkrétnemu subportfóliu.

V rámci svojich činností monitorovania by mali úverové inštitúcie využívať interné informácie (napr. z interných systémov bodovania) a externé informácie (napr. od ratingových agentúr, úverových inštitúcií, špecializovaného odvetvového výskumu alebo makroekonomických ukazovateľov pre osobitné zemepisné oblasti), pričom by mali odkazovať na konkrétny časový bod alebo obdobie pozorovania. Príloha 3 obsahuje príklady takýchto interných a externých informácií.