Rozsah pôsobnosti

Tieto usmernenia sa vzťahujú na inštitúcie v zmysle článku 4 ods. 1 bode 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013. Keď úver patrí do rozsahu pôsobnosti smernice 2014/17/EÚ (smernica

• o hypotekárnych úveroch), oddiel 5 sa uplatňuje na veriteľov, ako je to vymedzené v článku 4 ods. 2 uvedenej smernice, s výnimkou bodu 93. Keď úver patrí do rozsahu pôsobnosti smernice 2008/48/EÚ (smernica o zmluvách o spotrebiteľskom úvere), oddiel 5 sa uplatňuje na veriteľov podľa vymedzenia v článku 3 písm. b) uvedenej smernice, s výnimkou bodu 93.

Tieto usmernenia sa uplatňujú na opatrenia a postupy vnútorného riadenia inštitúcií v súvislosti s postupmi poskytovania úverov a počas životného cyklu úverových nástrojov. Okrem toho sa tieto usmernenia uplatňujú na opatrenia riadenia rizík, politiky, procesy a postupy vzťahujúce sa na vznik úveru a monitorovanie bezproblémových expozícií a ich začlenenie do rámcov celkového riadenia a riadenia rizík.

Oddiely 4 a 8 sa uplatňujú v súvislosti so všetkými kreditnými rizikami, ktoré prijímajú inštitúcie, okrem dlhových cenných papierov, derivátov a transakcií financovania prostredníctvom cenných papierov.

Oddiely 5 a 6 sa uplatňujú na úvery spotrebiteľom, mikropodnikom a malým podnikom, stredným a veľkým podnikom. Oddiely 5 a 6 sa neuplatňujú na úvery a preddavky úverovým inštitúciám, investičným spoločnostiam, finančným inštitúciám, poisťovniam a zaisťovniam a centrálnym bankám a na úvery a preddavky štátom vrátane ústredných vlád, regionálnych a miestnych orgánov a subjektov verejného sektora. Oddiely 5 a 6 sa neuplatňujú na úvery s odloženou splatnosťou a problémové úvery.

Príslušné orgány môžu zvážiť uplatňovanie oddielov 6 a 7 na veriteľov, ktorí patria do rozsahu pôsobnosti smernice 2014/17/EÚ a smernice 2008/48/EÚ a nie sú úverovými inštitúciami.

Keď má v kontexte úverov na nehnuteľnosti nehnuteľný majetok kombinované použitie, ako nehnuteľnosť určená na bývanie a podnikanie, nehnuteľný majetok by sa mal klasifikovať buď podľa svojho prevládajúceho použitia, alebo by sa mal považovať za oddelené nehnuteľné majetky, a to na základe plochy vyhradenej na každé použitie. Ak takého posúdenie nemožno objektívne vykonať (napr. niektoré časti majetku môžu byť k dispozícii na spoločné využívanie pre všetkých), nehnuteľný majetok by mohol byť klasifikovaný podľa prevládajúceho použitia.

Príslušné orgány by mali zabezpečiť, aby inštitúcie uplatňovali tieto usmernenia na individuálnom, subkonsolidovanom a konsolidovanom základe, v súlade s článkom 109 smernice 2013/36/EÚ, pokiaľ príslušné orgány nevyužívajú výnimky vymedzené v článku 21 a článku 109 smernice 2013/36/EÚ. Príslušné orgány by mali takisto zabezpečiť, aby inštitúcie uplatňovali tieto usmernenia na subkonsolidovanej a individuálnej úrovni, v súlade s politikami a postupmi skupiny na konsolidovanej úrovni, pri zohľadnení vlastností týchto inštitúcií a ich úverových portfólií.