4. Zmeny usmernení o riešiteľnosti krízových situácií

Odsek 5 usmernení o riešiteľnosti krízových situácií sa mení takto:

„5. V týchto usmerneniach sa so zreteľom na článok 10 ods. 5 a článok 11 ods. 1 smernice (EÚ) 2014/59⁴ špecifikujú opatrenia špecifické pre nástroje na riešenie krízových situácií, ktoré by inštitúcie vrátane subjektov uvedených v článku 1 ods. 1 (ďalej len "inštitúcie") a orgány pre riešenie krízových situácií mali prijať na zlepšenie riešiteľnosti krízových situácií inštitúcií, skupín a skupín pre riešenie krízových situácií v kontexte posúdenia riešiteľnosti, ktoré vykonávajú orgány pre riešenie krízových situácií podľa článkov 15 a 16 uvedenej smernice.“

⁴ Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190).

Odsek 7 usmernení o riešiteľnosti krízových situácií sa mení takto:

„7. Tieto usmernenia sa nevzťahujú na inštitúcie, ktorých plán riešenia krízových situácií alebo plán riešenia krízových situácií skupiny, do ktorej patria, stanovuje, že majú byť zlikvidované riadnym spôsobom v súlade s uplatniteľnými vnútroštátnymi právnymi predpismi. V prípade zmeny stratégie, najmä z likvidácie na riešenie krízovej situácie, sa usmernenia uplatňujú najneskôr tri roky od dátumu schválenia plánu riešenia krízových situácií s novou stratégiou riešenia krízových situácií, s výnimkou oddielu 4.6, ktorý sa uplatňuje najneskôr jeden rok od tohto dátumu.“

Odsek 10 usmernení o riešiteľnosti krízových situácií sa mení takto:

„10. V prípade inštitúcií, ktoré sú súčasťou skupiny podliehajúcej konsolidovanému dohľadu podľa článkov 111 a 112 smernice 2013/36/EÚ, sa tieto usmernenia uplatňujú na úrovni rezolučných subjektov aj na úrovni ich dcérskych spoločností. Oddiel 4.6 a oddiel 4.7 sa uplatňujú aj na úrovni cezhraničných dcérskych spoločností, ktoré nie sú rezolučnými subjektmi, ak minimálna požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky stanovená v článku 45f smernice 2014/59/EÚ presahuje sumu dostatočnú na krytie strát v súlade s prvým pododsekom písm. a) článku 45c ods. 2 uvedenej smernice.

Názov oddielu 3 usmernení o riešiteľnosti krízových situácií sa mení takto:

„3. Vykonávacie a prechodné ustanovenia“

Za odsek 13 usmerneniach o riešiteľnosti krízových situácií sa vkladajú nové odseky 13a, 13b a 13c v tomto znení:

„13a. Inštitúcie majú orgánom pre riešenie krízových situácií predložiť prvú správu o sebahodnotení uvedenú v odseku 124 do 31. decembra 2024.

13b. Odchylne od odseku 132 by orgány pre riešenie krízových situácií mali oznámiť prvý program testovania riešiteľnosti krízových situácií uvedený v odseku 130 do 31. decembra 2025.

13c. Inštitúcie uvedené v odseku 138 by mali orgánom pre riešenie krízových situácií predložiť prvý hlavný operačný protokol uvedený v uvedenom odseku do 31. decembra 2025.“

Odsek 56 písm. e) sa mení takto:

„e. podpísanie hlavných výstupov a zabezpečenie primeraných dojednaní o delegovaní v tomto smere ako súčasť vhodných mechanizmov vnútornej kontroly a zabezpečenia (ako sú vzory na podávanie správ o riešení krízových situácií a správa o sebahodnotení),“.

Za oddiel 4.5 sa do usmernení vkladajú nové oddiely 4.6, 4.7 a 4.8 s odsekmi 124 až 129, 130 až 137 a 138 až 142 v uvedenom poradí:

124. Inštitúcie by mali aspoň raz za dva roky vypracovať a predložiť príslušnému orgánu pre riešenie krízových situácií správu, v ktorej samy posúdia, či a do akej miery spĺňajú schopnosti stanovené v oddieloch 4.1 až 4.5 a 4.8 týchto usmernení a v oddieloch 4 a 5 usmernení o prevoditeľnosti na doplnenie posúdenia riešiteľnosti krízových situácií pre stratégie prevodu (usmernenia o prevoditeľnosti)⁵ , a zohľadniť akúkoľvek spätnú väzbu, ktorú dostali od orgánov v priebehu dvoch rokov, okrem iného vrátane týchto prvkov:

• a. Stupeň naplnenia schopnosti (nízky, stredný, vysoký, neuplatňuje sa);
• b. Opis toho, ako je táto schopnosť naplnená alebo prečo sa podľa písmena a) nepovažuje za uplatniteľnú;
• c. Posúdenie nedostatkov v schopnostiach v oblasti riešiteľnosti krízových situácií, ako sa stanovuje v týchto usmerneniach a v usmerneniach inštitúcie, o tom, ako a dokedy možno tento nedostatok odstrániť;
• d. opis toho, ako je schopnosť začlenená do obvyklých firemných procesov (BAU),
• e. Opis toho, ako schopnosť súvisí s plánovaním ozdravenia inštitúcie (napr. či opatrenia na zabezpečenie prevádzkovej kontinuity pri riešení krízových situácií podporujú aj možnosti ozdravenia, ako je predaj, alebo či sa opatrenia na ozdravenie využívajú na podporu riešenia krízových situácií);
• f. Akékoľvek interné alebo externé posúdenie toho, ako inštitúcia uplatňuje tieto usmernenia, vrátane správ z interného alebo externého auditu, posúdení externých konzultantov, skúšobných testov alebo preskúmaní orgánmi dohľadu;
• g. Akékoľvek ďalšie témy stanovené príslušným orgánom pre riešenie krízových situácií (napr. poznatky získané z nedávneho poklesu alebo trhovej udalosti).

125. V zhrnutí sebahodnotenia uvedeného v odseku 124 inštitúcie majú:

• a. uviesť svoje chápanie stratégie riešenia krízových situácií, ako ju určil orgán pre riešenie krízových situácií, a svoju úlohu a úlohu orgánu (orgánov) pri vykonávaní tejto stratégie;
• b. opísať svoj rámec testovania a zabezpečenia, ktorý im umožňuje zabezpečiť ich schopnosť nepretržite podporovať vykonávanie stratégie riešenia krízových situácií;
• c. zhrnúť sebahodnotenie podľa kľúčových oblastí riešiteľnosti krízových situácií takto:
• i. riadenie;
• ii. prevádzková kontinuita pri riešení krízových situácií (OCIR) a prístup k FMI⁶ ;
• iii. kapacita na absorpciu strát a rekapitalizáciu;
• iv. likvidita a financovanie pri riešení krízových situácií;
• v. MIS⁷ ;
• vi. komunikácia;
• vii. prevoditeľnosť a reštrukturalizácia.

126. Inštitúcie majú orgánu pre riešenie krízových situácií predkladať správy aspoň raz za dva roky. Prvá správa sa má predložiť do 31. decembra 2024.

127. V súvislosti s cezhraničnými rezolučnými skupinami by správu o sebahodnotení mal oznámiť buď rezolučný subjekt orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny (alebo príslušnému orgánu pre riešenie krízových situácií v prípade stratégie MPE), alebo nerezolučný subjekt miestnemu orgánu pre riešenie krízových situácií.

128. V prípade sebahodnotenia nerezolučného subjektu sa toto musí vypracovať na základe stratégie riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a v koordinácii s rezolučným subjektom.

129. Na účely správy o sebahodnotení uvedenej v bode 124 by inštitúcie mali dodržiavať formát stanovený ich orgánom pre riešenie krízových situácií.

⁵ Usmernenia EBA/GL/2022/11 pre inštitúcie a orgány pre riešenie krízových situácií na doplnenie posúdenia riešiteľnosti krízových situácií pre stratégie prevodu (usmernenia o prevoditeľnosti).

⁶ Infraštruktúry finančného trhu.

⁷ Informačné systémy riadenia.

130. Orgány pre riešenie krízových situácií majú so zreteľom na správu o sebahodnotení uvedenú v oddiele 4.6, a najmä na prvky požadované podľa článku 124 písm. d) až f), prijať viacročný program testovania riešiteľnosti krízových situácií pre inštitúcie v ich pôsobnosti. Program má zahŕňať všetky schopnosti stanovené v týchto usmerneniach a usmerneniach EBA

• o prevoditeľnosti⁸ .

131. Má pokrývať obdobie troch rokov (posledné dva roky sú orientačné), aby inštitúcie mohli optimalizovať svoje úsilie pri plánovaní riešenia krízových situácií. Orgán pre riešenie krízových situácií ho má každoročne aktualizovať/potvrdzovať. Výsledky ročného preskúmania sa majú inštitúciám oznamovať bez zbytočného odkladu.

132. Orgány pre riešenie krízových situácií majú inštitúciám oznámiť program testovania riešiteľnosti krízových situácií uvedený v odseku 130 a jeho ročné aktualizácie alebo potvrdenia, ako sa uvádza v odseku 131, najneskôr spolu so zhrnutím plánu riešenia krízových situácií a posúdením riešiteľnosti krízových situácií podľa článku 10 ods. 7 písm. a) smernice 2014/59/EÚ.

133. Orgány pre riešenie krízových situácií majú so zreteľom na neúplný zoznam uvedený v prílohe 4 v programe testovania riešiteľnosti (uvedenom v odseku 130) stanoviť rozsah hodnotení, testov, metodík, postupov a nástrojov, ktoré majú v úmysle použiť na testovanie primeranosti opatrení zavedených inštitúciami na podporu vykonávania ich stratégie riešenia krízových situácií.

134. Pri zvažovaní výberu techník testovania v programe testovania riešiteľnosti krízovej situácie stanovenom v bode 130 sa orgány pre riešenie krízových situácií majú riadiť prístupom založeným na riziku na základe rizikového profilu inštitúcie, veľkosti a obchodného modelu (napr. kategorizácia SREP⁹ ) a celkového skóre SREP¹⁰ a zvážiť tieto skutočnosti:

• a. Pokrok v oblasti riešiteľnosti krízových situácií/stupeň, do ktorého sú splnené schopnosti riešiteľnosti krízových situácií stanovené v týchto usmerneniach; a
• b. Celková kvalita vnútornej práce na zabezpečení riešiteľnosti krízovej situácie doložená v správe o sebahodnotení.

135. V kontexte cezhraničných skupín na riešenie krízových situácií sa má viacročný program testovania riešiteľnosti prerokovať medzi orgánmi pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a orgánmi pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností, na ktoré sa vzťahujú tieto usmernenia.

136. V prípade cezhraničných skupín by viacročný program testovania riešiteľnosti krízových situácií rezolučných subjektov, vrátane testov podľa neho, mal vykonávať buď orgán pre riešenie krízových situácií rezolučného subjektu alebo hostiteľské orgány pre riešenie krízových situácií v koordinácii s orgánom pre riešenie krízových situácií rezolučného subjektu podľa dohody medzi nimi.

137. Orgány pre riešenie krízových situácií majú s inštitúciou a v prípade cezhraničnej skupiny aspoň s členmi kolégia pre riešenie krízových situácií zdieľať výsledky všetkých testov vykonaných v súlade s programom testovania riešiteľnosti uvedeným v odseku 130.

⁸ EBA/GL/2022/11.

⁹ „kategorizácia SREP“ je ukazovateľ systémovej dôležitosti inštitúcie pridelený na základe veľkosti inštitúcie a zložitosti a rozsahu jej činností. Pozri tiež oddiel 2.1.1 revidovaného dokumentu EBA SREP GL (EBA/GL/2022/03).

¹⁰ Pozri vymedzenie pojmu v revidovanom dokumente EBA SREP GL (EBA/GL/2022/03), s. 21. „celkové skóre SREP“ je číselný ukazovateľ celkového rizika pre životaschopnosť inštitúcie na základe celkového posúdenia podľa SREP.

138. Materská spoločnosť v Únii a subjekty, ktorých krízová situácia a rieši, patriace do skupiny na riešenie krízových situácií, na ktorú sa vzťahuje článok 92a alebo 92b nariadenia (EÚ) č. 575/2013 alebo ktorej celkové aktíva na úrovni skupiny na riešenie krízových situácií presahujú 100 miliárd EUR, a subjekty určené príslušným orgánom pre riešenie krízových situácií, na ktoré sa nevzťahuje článok 92a nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a ktoré sú súčasťou skupiny na riešenie

pre riešenie krízových situácií vyhodnotil ako subjekt, u ktorého je odôvodnene pravdepodobné, že v prípade jeho zlyhania bude predstavovať systémové riziko v súlade s článkom 45c ods. 6 smernice 2014/59/EÚ, by mali vypracovať hlavný operačný protokol.

139. Hlavný operačný protokol sa má vyžiadať od iných inštitúcií, než sú inštitúcie uvedené v odseku 138, keď orgán pre riešenie krízových situácií usúdi, že je to odôvodnené zložitosťou organizácie a následnou potrebou vysokej úrovne koordinácie schopností riešiteľnosti krízových situácií.

140. Hlavná operačný protokol má¹¹ :

• a. vymedziť kľúčové úlohy a zodpovednosti vrcholového manažmentu v období pred začatím riešenia krízovej situácie a počas neho;
• b. stanoviť záležitosti a časové rámce, na základe ktorých by malo vedenie prijať rozhodnutia v rámci prípravy a riešenia krízových situácií;
• c. stanoviť spúšťacie mechanizmy pre aktiváciu vedľajších operačných protokolov (operačný protokol pre záchranu pomocou vnútorných zdrojov, operačný protokol pre prevody, pohotovostné plány pre prístup k FMI, komunikácia);
• d. stanoviť zdroj, termíny a formát informačných zdrojov, ktoré podporia tieto rozhodnutia rady;
• e. preukázať, ako sa jednotlivé prvky vykonávania stratégie riešenia krízových situácií navzájom ovplyvňujú, a najmä:

141. Inštitúcie majú aktualizovať svoje hlavné operačné protokoly aspoň raz ročne alebo po zmene svojej právnej alebo organizačnej štruktúry alebo po zmene svojich prevádzkových alebo finančných podmienok, ktoré by mohli mať významný vplyv na hlavný operačný protokol, alebo by si mohli vyžadovať jeho zmenu. Výsledok jej ročného preskúmania by sa mal bez zbytočného odkladu oznámiť orgánom pre riešenie krízových situácií.

142. Za prílohu 3 usmernení o riešiteľnosti sa vkladajú prílohy 4 a 5 v tomto znení:

¹¹ V prílohe 5 sa uvádza podrobný opis architektúry hlavného operačného protokolu.