Skóre celkovej ozdravnej kapacity

Príslušné orgány by mali posúdiť „upravenú celkovú ozdravnú kapacitu“ špecifikovanú v súlade s odsekmi 39 a 40 a priradiť ďalej uvedené úrovne, so zohľadnením prahových hodnôt „príslušných ukazovateľov plánu ozdravenia“ a súvisiacich regulačných požiadaviek:

• a. „uspokojivá“ – v prípadoch, keď sú „príslušné ukazovatele plánu ozdravenia“ inštitúcií po zahrnutí „upravenej celkovej ozdravnej kapacity“ nad ich prahovými hodnotami vymedzenými v súlade s Usmerneniami k ukazovateľom plánu ozdravenia;
• b. „primeraná s potenciálnym priestorom na zlepšenie“ – v prípadoch, keď by „príslušné ukazovatele plánu ozdravenia“ inštitúcií po zahrnutí „upravenej celkovej ozdravnej kapacity“ neprekročili prahové hodnoty vymedzené v súlade s Usmerneniami k ukazovateľom plánu ozdravenia, ale stále by sa rovnali alebo by boli vyššie ako kapitál inštitúcií vrátane regulačných požiadaviek týkajúcich sa finančnej páky a likvidity, ktoré sú uvedené v odseku 20, pričom by sa pridali všetky príslušné regulačné vankúše;
• c. „slabá“ – v prípadoch, keď by „príslušné ukazovatele plánu ozdravenia“ inštitúcií po zahrnutí „upravenej celkovej ozdravnej kapacity“ nespĺňali regulačné požiadavky na kapitál (vrátane pákového efektu) a likviditu inštitúcií uvedené v odseku 20, pričom by sa pridali všetky príslušné regulačné vankúše.

V prípadoch, keď by výsledkom „upravenej celkovej ozdravnej kapacity“ boli rôzne úrovne podľa odseku 4 1 , príslušné orgány by mali vybrať najvhodnejšiu klasifikáciu, pričom zohľadnia najmä závažnosť scenárov a počet „príslušných ukazovateľov plánu ozdravenia“ umiestnených na rôznych úrovniach.

Na doplnenie svojho posúdenia celkovej ozdravnej kapacity by príslušné orgány mali zohľadniť všeobecné kvalitatívne aspekty, pokiaľ ide o rámec celkovej ozdravnej kapacity, ktoré neboli dosiaľ v „upravenej celkovej ozdravnej kapacite“ zohľadnené. To môže viesť k úprave orientačného skóre smerom nahor alebo nadol podľa odseku 41 príslušnými orgánmi, ak sa domnievajú, že v plnej miere nevyjadruje situáciu inštitúcie v rámci celkovej ozdravnej kapacity, a to so zohľadnením najmä týchto prvkov:

• a. rozdiel medzi určením celkovej ozdravnej kapacity inštitúcií a „upravenou celkovou ozdravnou kapacitou príslušných orgánov;
• b. celkové dôkazy alebo nedostatok skúseností s vykonávaním v minulosti;
• c. prítomnosť alebo neprítomnosť akéhokoľvek prípravného opatrenia pred vykonaním možností;
• d. dodatočné informácie týkajúce sa úrovne koncentrácie, časového rámca na vykonanie, uskutočniteľnosti a dôveryhodnosti možností ozdravenia, ako aj úrovne stresu uplatňovanej inštitúciami;
• e. schopnosť inštitúcií, pokiaľ ide o dostupnosť, kvalitu a zhromažďovanie údajov, ako aj riadenie inštitúcií z hľadiska pripravenosti na krízové riadenie.

„Slabá“ celková ozdravná kapacita by mala viesť buď k posúdeniu podstatného nedostatku v pláne ozdravenia v súlade s článkom 6 smernice 2014/59/EÚ, alebo k identifikácii konkrétnej oblasti na zlepšenie, ktorá sa týka celkovej ozdravnej kapacity v posúdení plánu ozdravenia inštitúcie príslušnými orgánmi.

„Primeraná (celková ozdravná kapacita) s potenciálnym priestorom na zlepšenie" môže viesť k identifikácii konkrétnej oblasti na zlepšenie, ktorá sa týka celkovej ozdravnej kapacity v hodnotení plánu ozdravenia inštitúcií príslušnými orgánmi.

Pri vykonávaní posúdenia identifikácie podstatného nedostatku alebo konkrétnej oblasti na zlepšenie v pláne ozdravenia v súvislosti s celkovou ozdravnou kapacitou podľa odsekov 4 4 a 4 5 by príslušné orgány mali zohľadniť ďalej uvedené situácie, ktorých zoznam nie je úplný:

• a. či inštitúcia už funguje v závažných stresových podmienkach vrátane prípadov, keď sa vyžiadal plán na zachovanie kapitálu v súlade s článkom 142 smernice 2013/36/EÚ;
• b. či inštitúcia už zlepšila celkovú ozdravnú kapacitu v porovnaní s predchádzajúcimi plánmi ozdravenia a či už neexistuje priestor na potenciálne zlepšenie celkovej ozdravnej kapacity vzhľadom na veľkosť, obchodný model a rizikový profil inštitúcie;
• c. či kapitálová, páková a/alebo likviditná situácia inštitúcie vykazuje primeraný manévrovací priestor vzhľadom na regulačné požiadavky, a preto sú scenáre použité inštitúciou mimoriadne závažné, a teda príliš penalizujúce vo vzťahu k rovnocennými inštitúciám.

Klasifikácia uvedená v odsekoch 4 1 až 43 by mala podporiť posúdenie celkovej ozdravnej kapacity príslušnými orgánmi ako relevantnej zložky ich celkového posúdenia plánu ozdravenia.