2.1. Prehľad rámca SREP

Príslušné orgány majú mať zavedený komplexný rámec SREP zahŕňajúci nasledujúce zložky, ktoré sa majú pravidelne posudzovať, s ohľadom na zoznam právnych aktov uverejnený samostatne na webovom sídle EBA, na základe ktorého sa má hodnotiť súlad inštitúcie s príslušnými požiadavkami. Model účasti podľa SREP uvedený v oddiele 2.4 stanovuje, ako je možné tento rámec prispôsobiť rôznym inštitúciám pri uplatňovaní zásady proporcionality. Ide

• o tieto zložky:
• a. zaradenie inštitúcie, ako sa uvádza v oddiele 2.1.1;
• b. monitorovanie kľúčových ukazovateľov, ako sa uvádza v hlave 3;
• c. analýza obchodného modelu (BMA), ako sa uvádza v hlave 4;
• d. posúdenia vnútorného riadenia a kontroly v rámci celej inštitúcie, ako sa uvádza v hlave 5;
• e. hodnotenie rizík pre kapitál, ako sa uvádza v hlave 6;
• f. posúdenie primeranosti vlastných zdrojov inštitúcie, ako sa uvádza v hlave 7;
• g. posúdenie rizík pre likviditu a financovanie a posúdenie likvidity a financovania podľa SREP, ako sa uvádza v hlave 8;
• h. celkové posúdenie podľa SREP (vrátane uplatňovania opatrení dohľadu – a v prípade potreby aj opatrení včasnej intervencie) a komunikácia, ako sa uvádza v hlave 9 a v oddiele 2.1.2.

Príslušné orgány majú vnímať SREP ako priebežný proces, ktorý integruje výsledky zo všetkých činností dohľadu a všetkých dostupných zdrojov informácií do komplexného kontrolného dohľadu nad inštitúciou. V rámci SREP majú byť zohľadnené tieto aspekty:

• a. výsledok predchádzajúcich posúdení podľa SREP, analýzy obchodného modelu a priebežného dohľadu na diaľku;
• b. finančné výkazníctvo inštitúcie, strategické plány, regulatórne výkazníctvo (spoločné výkazníctvo – COREP, finančné výkazníctvo – FINREP a úverový register, ak je k dispozícii) a interné výkazníctvo (napr. informácie pre vedenie, výkazníctvo o kapitále a likvidite, interné správy o rizikách);
• c. opatrenia inštitúcie týkajúce sa postupov ICAAP/ILAAP a plánovania ozdravenia;
• d. kontroly na mieste;
• e. hodnotenia vnútorného modelu;
• f. cielená podrobná analýza;
• g. horizontálne tematické prehľady;
• h. analýza stresového testovania;
• i. správy tretích strán (napr. audítorské správy, správy analytikov trhu alebo úverových analytikov);
• j. iné relevantné sektorové alebo makroekonomické štúdie/prieskumy.

2.1.1. Kategorizácia inštitúcií

Príslušné orgány majú kategorizovať všetky inštitúcie, ktoré podliehajú ich dohľadu, do štyroch rôznych kategórií na základe veľkosti, systémového významu, povahy, rozsahu a zložitosti činností daných inštitúcií a so zreteľom na článok 97 ods. 4 smernice 2013/36/EÚ. Do kategorizácie sa má premietnuť posúdenie systémového rizika, ktoré inštitúcie predstavujú pre finančný systém.

Ak príslušné orgány v rámci skupiny subjektov zistia, že relevantnosť rôznych subjektov v rámci skupiny sa na základe prvkov uvedených v odseku 17 líši, môžu použiť kategorizáciu na individuálnej úrovni, aby tieto rozdiely zohľadnili (napr. priradiť rôzne kategórie rôznym dcérskym spoločnostiam v skupine a/alebo konsolidovanému subjektu).

Príslušné orgány majú kategorizáciu svojich inštitúcií prehodnocovať pravidelne, ako aj po udalostiach, ktoré môžu ovplyvniť mieru rizikovosti ich obchodných modelov, alebo po významných podnikových operáciách, ako je rozsiahly predaj majetku, fúzia alebo akvizícia, či dôležitý strategický krok.

Na to, aby sa zabezpečila minimálna úroveň porovnateľnosti, majú príslušné orgány ako východiskový bod použiť tieto kategórie:

► Kategória 1 – Všetky inštitúcie definované ako „veľké inštitúcie“ v článku 4 ods. 1 bode 146 nariadenia (EÚ) č. 575/2013. Príslušné orgány môžu z dôvodov proporcionality zaradiť „veľké inštitúcie“ do kategórie 2 alebo kategórie 3, pokiaľ nejde o globálne systémovo významné inštitúcie (G-SII). Reklasifikácia „veľkých inštitúcií“, ktoré nie sú G-SII, sa má vykonať v súlade s kvalitatívnymi kritériami uvedenými v kategórii 2 a kategórii 3 so zreteľom na veľkosť inštitúcie, jej systémový význam, povahu, rozsah a zložitosť jej činností.

► Kategória 2 – i) stredné až veľké inštitúcie okrem tých, ktoré sú zahrnuté v kategórii 1, ktoré nepatria medzi „malé a menej zložité inštitúcie“, ako sú vymedzené v článku 4 ods. 1 bode 145 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, pôsobia vo viacerých oblastiach obchodnej činnosti vrátane nebankových činností alebo majú rozsiahle cezhraničné činnosti a ponúkajú úvery a finančné produkty retailovým a firemným klientom; ii) nesystémovo významné špecializované inštitúcie so značnými trhovými podielmi vo svojich oblastiach obchodnej činnosti alebo platobných systémoch, alebo obchodné platformy/trhy pre finančné nástroje; iii) inštitúcie považované za dôležité z dôvodu svojej veľkosti, činností alebo obchodného modelu (napr. centrálne inštitúcie so schémou inštitucionálneho zabezpečenia, centrálne protistrany, centrálne depozitáre, centrálne banky, centrálne družstevné banky alebo centrálne sporiteľne), pre hospodárstvo (napr. z hľadiska pomeru celkových aktív k hrubému domácemu produktu) alebo pre bankový sektor v konkrétnom členskom štáte. ► Kategória 3 – i) malé až stredné inštitúcie iné ako tie, ktoré sú zahrnuté v kategóriách 1 a 2, ktoré nepatria medzi „malé a menej zložité inštitúcie“, ako sú vymedzené v článku 4 ods. 1 bode 145 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, pôsobia v obmedzenom počte oblastí obchodnej činnosti alebo majú nevýznamné cezhraničné činnosti a ponúkajú prevažne úverové produkty retailovým, podnikovým a inštitucionálnym klientom s obmedzenou ponukou finančných produktov; ii) špecializované inštitúcie s menej významnými trhovými podielmi vo svojich oblastiach obchodnej činnosti alebo platobných systémoch, alebo na finančných burzách.

► Kategória 4 – všetky inštitúcie vymedzené ako „malé a menej zložité inštitúcie“ podľa článku 4 ods. 1 bodu 145 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a všetky ostatné malé a menej zložité inštitúcie, ktoré nepatria do kategórií 1 až 3 (napríklad s obmedzenou škálou činností a s nevýznamnými trhovými podielmi vo svojich oblastiach obchodnej činnosti).

2.1.2. Priebežné posudzovanie rizík, rámec eskalácie a opatrenia dohľadu

Príslušné orgány majú v rámci svojich činností dohľadu v súlade s modelom účasti podľa SREP uvedeným v oddiele 2.4 priebežne posudzovať riziká, ktorým inštitúcia je alebo by mohla byť vystavená.

Príslušné orgány majú zabezpečiť, aby zistenia z ich posúdení boli jasne zdokumentované, so zameraním na základné príčiny zistených nedostatkov. Tieto zistenia sa majú zohľadniť v rámci skóre SREP priradených v súlade s týmito usmerneniami a majú slúžiť ako podklad pre následné opatrenia dohľadu, ktoré môžu príslušné orgány uplatniť v súlade s článkami 102, 104 a 105 smernice 2013/36/EÚ a vnútroštátnymi právnymi predpismi, a v prípade potreby aj pre opatrenia včasnej intervencie uvedené v článku 27 smernice 2014/59/EÚ, alebo pre akúkoľvek kombináciu uvedených opatrení.

V rámci svojich priebežných činností dohľadu majú príslušné orgány prijímať primerané a včasné následné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby inštitúcia účinne odstránila zistené nedostatky. V tejto súvislosti majú príslušné orgány vytvoriť rámec eskalácie pre opatrenia dohľadu na vysokej úrovni, ktorý by podporoval výber najvhodnejších opatrení (kvantitatívnych aj kvalitatívnych) na odstránenie zistených nedostatkov. Týmto opatrením nie sú dotknuté právomoci v oblasti dohľadu stanovené platným právnym rámcom a diskrečná právomoc príslušných orgánov určiť najvhodnejšie opatrenia na základe konkrétnych okolností a nedostatkov.

Rámec uvedený v predchádzajúcom odseku má zohľadňovať nasledujúce opatrenia, ktoré nemusia byť striktne postupné a podľa potreby je možné ich zintenzívniť alebo zmierniť:

• a. nadviazanie intenzívnejšieho dialógu v oblasti dohľadu s inštitúciou, napríklad formou stretnutia s riadiacim orgánom alebo požiadavky, aby inštitúcia vypracovala vlastné hodnotenie;
• b. oznamovanie nápravných opatrení očakávaných od inštitúcie (nezáväzné opatrenia), ako sú očakávania alebo odporúčania v oblasti dohľadu;
• c. vyžadovanie od inštitúcie, aby prijala konkrétne nápravné opatrenia (záväzné opatrenia), ako je stanovenie kvalitatívnych opatrení, ktoré musí inštitúcia dodržiavať, a/alebo stanovenie/zvýšenie požiadaviek v rámci 2. piliera alebo požiadaviek na likviditu;
• d. presadzovanie opatrení dohľadu na nápravu zistených nedostatkov, ako sú administratívne sankcie, nápravné opatrenia alebo pokuty.

Pri výbere opatrení dohľadu majú príslušné orgány určiť kompletný postup eskalácie, pričom zohľadnia dostupné informácie, povahu, veľkosť a zložitosť inštitúcie, ako aj potrebu zabezpečiť včasné odstránenie zistených nedostatkov. Pri výbere majú podľa potreby vychádzať z nasledujúcich hľadísk:

• a. plánovaný výsledok, ktorý sa má opatreniami dosiahnuť, a ak je to možné, očakávané lehoty, v ktorých má inštitúcia riešiť nedostatky;
• b. závažnosť nedostatkov a možný prudenciálny vplyv v prípade neriešenia problému (t. j. či je nevyhnutné riešiť problém pomocou osobitného opatrenia) a či sa nedostatky už riešili alebo pokryli inými opatreniami;
• c. preukázaná schopnosť alebo zámer inštitúcie napraviť nedostatky;
• d. skutočnosť, či by iné opatrenia dosiahli rovnaký cieľ s menším administratívnymi a finančnými následkami pre inštitúciu;
• e. možnosť, že zistené riziká a slabé miesta môžu spolu súvisieť alebo že sa môžu navzájom posilňovať, čo si vyžaduje sprísnenie opatrení dohľadu.
• f. všetky ostatné faktory, ktoré príslušné orgány považujú za relevantné.

Bez toho, aby bola dotknutá diskrečná právomoc príslušných orgánov pri výbere najvhodnejších opatrení, sa majú všetky dostupné kvantitatívne a kvalitatívne opatrenia používať spôsobom, ktorý umožňuje najlepšie riešiť úroveň rizika a/alebo nedostatky. Pri tom sa má zohľadniť povaha rizika (kvantitatívna a/alebo kvalitatívna), postup eskalácie, ako aj skutočnosť, že kvantitatívne opatrenia sa majú uplatňovať na odstránenie nedostatkov vo vnútornom riadení vrátane opatrení vnútornej kontroly a iných problémov v prípadoch, keď sa iné opatrenia dohľadu neosvedčili alebo sa považujú za nedostatočné na odstránenie zistených nedostatkov v primeranom časovom horizonte⁷ .

⁷ V súlade s článkom 104a ods. 1 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2013/36/2026-01-11).

Ustanoveniami tejto hlavy nie je dotknutá možnosť príslušných orgánov prijať opatrenia dohľadu priamo súvisiace s výsledkami všetkých činností dohľadu (napr. kontroly na mieste, posúdenia vhodnosti členov riadiaceho orgánu a hlavných funkcií), keď si výsledky takýchto činností vyžadujú okamžité použitie opatrení dohľadu na riešenie závažných nedostatkov.

2.1.3. Dialóg s inštitúciami

Príslušné orgány majú pri vykonávaní svojich činností dohľadu viesť s inštitúciami dialóg.

Príslušné orgány majú inštitúcii oznámiť výsledky posúdenia podľa SREP v súlade s hlavou 9 a informovať ju o akýchkoľvek krokoch, ktoré sú potrebné na splnenie opatrení dohľadu uplatnených na základe týchto zistení.