6.5. Posúdenie úrokového rizika a rizika kreditného rozpätia vyplývajúceho z činností inštitúcií mimo obchodnej knihy

Pri posudzovaní inherentného úrokového rizika vyplývajúceho z pozícií citlivých voči úrokovým sadzbám z činností inštitúcií mimo obchodnej knihy a podsúvahových činností (obyčajne označovaného ako úrokové riziko z činností inštitúcií mimo obchodnej knihy alebo IRRBB), rizika kreditného rozpätia vyplývajúceho z pozícií mimo obchodnej knihy (obyčajne označovaného ako CSRBB) a primeranosti rámca vnútornej kontroly majú príslušné orgány okrem iného posúdiť, či inštitúcia dodržiava právne akty uverejnené osobitne na webovom sídle EBA, ako sa uvádza v odseku 12.

Príslušné orgány majú posúdiť IRRBB vrátane zabezpečení týchto pozícií, bez ohľadu na ich oceňovanie a účtovanie a bez ohľadu na oceňovanie a účtovanie strát a ziskov na účely účtovníctva.

Príslušné orgány majú pri posudzovaní IRRBB zvážiť relevantnosť a podstatnosť prinajmenšom týchto podkategórií³⁹ : riziko GAP riziko (riziko časového nesúladu precenenia), bázické riziko a opčné riziko.

³⁹ Neúplný rozpis podkategórií IRRBB nájdete v prílohe IV.

Posúdenie IRRBB sa má odlíšiť od posúdenia CSRBB, ktoré majú príslušné orgány vykonávať aj v súlade s oddielom 6.5.3. Príslušné orgány majú zohľadniť najmä to, či interné systémy inštitúcií primerane posudzujú a monitorujú riziko CSRBB z hľadiska ekonomickej hodnoty a čistého úrokového výnosu (vrátane zmien trhovej hodnoty) a či primerane definujú CSRBB a určujú jeho rozsah⁴⁰ .

⁴⁰ S prihliadnutím aj na usmernenia uvedené v dokumente EBA/2022/14.

Na základe celkového posúdenia inherentného rizika IRRBB a riadenia rizík a kontrol pre IRRBB a CSRBB majú príslušné orgány vypracovať stanovisko k IRRBB a CSRBB, ktorého výsledkom bude kombinované skóre stanovené na základe kritérií uvedených v tabuľke 12. Závery hodnotenia každého jednotlivého rizika sa majú zohľadniť v zhrnutí zistení a vysvetlení hlavných rizikových faktorov.

6.5.2. IRRBB

6.5.2.1. Hodnotenie inherentného úrokového rizika z činností mimo obchodnej knihy (IRRBB)

Prostredníctvom hodnotenia inherentnej úrovne IRRBB majú príslušné orgány určiť hlavné faktory určujúce expozíciu inštitúcie voči IRRBB a vyhodnotiť možný prudenciálny vplyv tohto rizika na inštitúciu.

Predbežné hodnotenie

Na stanovenie rozsahu posúdenia IRRBB majú príslušné orgány najprv určiť zdroje IRRBB, ktorému je alebo by mohla byť inštitúcia vystavená a to, či došlo k nejakým významným zmenám. Na to majú príslušné orgány využiť poznatky získané z posudzovania údajov ICAAP a ILAAP zhromaždených na účely SREP, z vykazovania stanoveného v prípade IRRBB, z posúdenia iných prvkov SREP, z porovnania pozície inštitúcie voči rovnocenným inštitúciám a zo všetkých ďalších činností orgánov dohľadu. V tejto súvislosti majú príslušné orgány zohľadniť riadenie úrokového rizika inštitúcie vrátane jej hlavnej stratégie riadenia IRRBB a ochoty inštitúcie podstupovať riziká v súvislosti s IRRBB, ako aj výšku vnútorného kapitálu, ktorý inštitúcia vyčlenila na IRRBB. Povaha a zloženie profilu inštitúcie z hľadiska úrokového rizika

Príslušné orgány majú vypracovať jasné stanovisko k tomu, ako zmeny úrokových sadzieb môžu nepriaznivo ovplyvniť čisté úrokové výnosy inštitúcie (a ak je to relevantné, jej zisky) a ekonomickú hodnotu (súčasnú hodnotu očakávaných peňažných tokov), aby získali krátkodobý aj dlhodobý prehľad o možnej hrozbe pre primeranosť kapitálu.

Na tento účel majú príslušné orgány vypracovať analýzu a jasné stanovisko k štruktúre a charakteristikám aktív, záväzkov a podsúvahových expozícií inštitúcie vrátane ich citlivosti na zmeny úrokových sadzieb a dátumov splatnosti a precenenia, ako aj k podielu produktov a pozícií s neistými dátumami splatnosti (napr. s vnorenými opciami alebo zmluvnými ustanoveniami o predčasnom splatení) a akýmkoľvek súvisiacim behaviorálnym predpokladom.

Okrem toho majú príslušné orgány preskúmať hedžingovú stratégiu inštitúcie a rozsah, v akom sa môže uplatňovať prirodzený hedžing (pričom zohľadnia aj spoľahlivosť modelovania precenenia splatností v prípade položiek s neurčenou splatnosťou), objem derivátov používaných na účely hedžingu a to, či tieto deriváty môžu zmierniť citlivosť ekonomickej hodnoty vlastného imania, čistého úrokového výnosu alebo iných ukazovateľov, ktoré inštitúcia používa interne.

Príslušné orgány majú venovať pozornosť aj akýmkoľvek koncentráciám (napr. v portfóliách úverov alebo dlhopisov) z hľadiska splatnosti do precenenia alebo v produktoch s automatickou alebo behaviorálnou opcionalitou, problémovým expozíciám a povahe IRRBB zakotvenej v nástrojoch reálnej hodnoty vrátane menej likvidných nástrojov, ako sú aktíva a záväzky 3. úrovne.

Pri analýze vplyvu na zisky inštitúcie majú príslušné orgány zvážiť, do akej miery závisia zisky inštitúcie od pozícií citlivých voči úrokovej sadzbe, a majú presne určiť, ako by rôzne zmeny úrokových sadzieb ovplyvnili čistý príjem inštitúcie z úrokov, a stanoviť účinky zmien trhovej hodnoty nástrojov – v závislosti od spôsobu účtovania – či už vykázaných vo výkaze ziskov a strát, alebo priamo vo vlastnom kapitáli (napr. prostredníctvom iných zložiek úplného príjmu).

Pri analyzovaní vplyvu na ekonomickú hodnotu a zisky inštitúcie majú príslušné orgány najprv zvážiť výsledky testu na odľahlé hodnoty na účely dohľadu (SOT), ako sa uvádza v článku 98 ods. 5 smernice 2013/36/EÚ, a spresňuje v delegovanom nariadení (EÚ) 2024/856, aby získali počiatočné referenčné hodnoty, podľa ktorých môžu porovnať, ako by zmeny úrokových sadzieb ovplyvnili inštitúciu. Na účely tohto posudzovania majú príslušné orgány venovať osobitnú pozornosť citlivosti peňažných tokov na precenenie z hľadiska načasovania a výšky, na zmeny základných kľúčových predpokladov (najmä v prípade účtov klientov bez konkrétnych dátumov precenenia, účtov zákazníkov s vnorenou opcionalitou klientov a/alebo vlastným kapitálom).

Ak je inštitúcia na základe testu na odľahlé hodnoty na účely dohľadu pre čistý úrokový príjem, identifikovaná ako odľahlá, príslušné orgány majú zvážiť analýzu ďalších pohľadov s cieľom doplniť toto posúdenie, ak sa to považuje za vhodné (napr. vzhľadom na obchodný model inštitúcie). Medzi ďalšie aspekty, ktoré je potrebné zohľadniť, môžu patriť zmeny trhovej hodnoty nástrojov oceňovaných reálnou hodnotou, vyhodnotenie najhorších prognóz čistého úrokového výnosu (NII) v porovnaní so súčasným realizovaným čistým úrokovým výnosom a v porovnaní s administratívnymi nákladmi/režijnými nákladmi a čistými províziami/poplatkami s cieľom zachytiť zahrnuté straty/zisky vyplývajúce zo zaznamenaných zmien úrokových sadzieb a trhových podmienok.

Príslušné orgány majú venovať pozornosť citlivosti peňažných tokov na zmeny v oceňovaní nástrojov reálnej hodnoty v bankovej knihe vrátane úrokových derivátov používaných v hedžingu nástrojov bankovej knihy (napr. vplyv zmien trhovej hodnoty v nástrojoch reálnej hodnoty v prípade straty a ziskov, účinnosť zabezpečených účtov).

Okrem používania testu na odľahlé hodnoty na účely dohľadu, ako sa uvádza v článku 98 ods. 5 smernice 2013/36/EÚ a ako je ďalej špecifikované v delegovanom nariadení (EÚ) 2024/856, príslušné orgány môžu vyžadovať od inštitúcií, aby zohľadnili ďalšie šokové scenáre úrokových sadzieb.

Vo svojom kvantitatívnom posúdení majú príslušné orgány zvážiť aj výsledky interných alebo štandardizovaných metodík inštitúcie na meranie IRRBB, v rámci ktorých majú príslušné orgány v prípade inštitúcií operujúcich v rôznych menách posúdiť aj vplyv na ekonomickú hodnotu a miery výnosov pochádzajúcich z rôznych mien, a v prípade použitia internej metodiky aj prístupy, ktoré inštitúcie používajú na agregovanie údajov v rámci týchto mien. Analýzou týchto metodík majú príslušné orgány získať hlbšie pochopenie hlavných rizikových faktorov súvisiacich s profilom inštitúcie z hľadiska IRRBB.

Pri analyzovaní výsledkov vplyvu testov na odľahlé hodnoty na účely dohľadu a interných alebo štandardizovaných metodík inštitúcie majú príslušné orgány zvážiť tzv. údaje v určitom časovom momente a historické trendy. Tieto sadzby sa majú porovnať so sadzbami rovnocenných inštitúcií a so situáciou na celosvetovom trhu.

Šokové scenáre a stresové testovanie

Príslušné orgány majú posúdiť a zohľadniť výsledky šokových scenárov úrokových sadzieb pre priebežné riadenie, ako aj stresové testy IRRBB, ktoré inštitúcia vykonala v rámci svojho priebežného procesu interného riadenia. V tejto súvislosti majú príslušné orgány zvážiť hlavné zdroje IRRBB inštitúcie, a najmä vplyv zmien v behaviorálnych predpokladoch, ako sú napríklad vklady splatné na požiadanie.

Ak sa pri preskúmaní záverov šokových scenárov a stresových testov inštitúcie odhalia konkrétne akumulácie prípadov precenenia alebo splatnosti v rozličných bodoch krivky, alebo vznikne podozrenie na takúto akumuláciu, príslušné orgány môžu požadovať dodatočnú analýzu. 6.5.2.2 Posúdenie rámca riadenia a kontroly IRRBB

Na dosiahnutie komplexného pochopenia profilu inštitúcie z hľadiska rizika úrokovej sadzby v bankovej knihe majú príslušné orgány preskúmať riadenie a rámec, z ktorých vychádzajú expozície inštitúcie voči úrokovým sadzbám.

Stratégia riadenia IRRBB a ochota podstupovať riziká

Príslušné orgány majú posúdiť, či má inštitúcia spoľahlivú, zrozumiteľne formulovanú a zdokumentovanú stratégiu riadenia IRRBB a ochotu podstupovať riziká schválenú riadiacim orgánom. Pri tomto posudzovaní majú príslušné orgány okrem iných faktorov zohľadniť úlohu riadiaceho orgánu pri stanovovaní, schvaľovaní a prehodnocovaní stratégie riadenia IRRBB a ochoty podstupovať riziká, riadne vykonávanie tejto stratégie vrcholovým manažmentom, ako aj jej primeranosť pre danú inštitúciu s ohľadom na jej obchodný model, trhové prostredie, úlohu vo finančnom systéme a kapitálovú primeranosť.

Organizačný rámec a rámec vnútornej kontroly

Príslušné orgány majú posúdiť, či má inštitúcia primeraný organizačný rámec a jasne pridelené povinnosti pre osoby zastávajúce funkcie riadenia, merania, monitorovania a kontroly IRRBB s dostatočnými ľudskými a technickými zdrojmi. Na účely tohto posúdenia majú príslušné orgány zohľadniť primeranosť rozvrhnutia zodpovedností za celkové riadenie IRRBB, ako aj za prijímanie, monitorovanie, kontrolu a vykazovanie IRRBB vrátane nezávislosti oblasti kontroly IRRBB.

Príslušné orgány majú posúdiť, či má inštitúcia jasne vymedzené politiky a postupy na riadenie IRRBB, ktoré zodpovedajú jej stratégii riadenia IRRBB a ochote podstupovať riziká a ktoré sú pravidelne schvaľované a prehodnocované riadiacim orgánom. Tieto politiky majú byť jasne potvrdené, oznámené a dôsledne uplatňované v rámci celej inštitúcie, ako aj v rámci bankových skupín. Príslušné orgány majú overiť, či smernice stanovujú postupy pre vývoj nových produktov, významné iniciatívy v oblasti hedžingu alebo riadenia rizík, a zabezpečiť, aby boli tieto postupy pred realizáciou podrobené primeraným postupom a kontrolám a aby inštitúcia vykonala analýzu ich možného vplyvu na jej celkový rizikový profil.

Príslušné orgány majú posúdiť, či má inštitúcia vhodný rámec na identifikáciu, posudzovanie, riadenie a zmierňovanie IRRBB, ktorý zodpovedá úrovni, zložitosti a rizikovosti pozícií v bankovej knihe a veľkosti a zložitosti inštitúcie. Posúdenie má zahŕňať interné modely, ako sú modely, ktoré sa týkajú správania zákazníka (napr. modely stability vkladov a predčasného splatenia úveru). V rámci tohto posúdenia majú príslušné orgány zhodnotiť, či rizikoví manažéri a vrcholový manažment inštitúcie rozumejú predpokladom, na ktorých sú založené systémy merania, a či si uvedomujú mieru rizika modelu, ktorý prevláda v metódach merania rizík inštitúcie.

Okrem toho majú zvážiť, či informačné systémy a metódy merania umožňujú manažmentu merať inherentné IRRBB vo všetkých jeho podstatných súvahových a podsúvahových expozíciách (ak je to relevantné na úrovni skupiny) vrátane interného hedžingu, v koncentráciách podľa lehôt splatnosti a protistrán, v portfóliu bankovej knihy. Rámec IRRBB sa má pravidelne preskúmavať a má sa hodnotiť jeho účinnosť. Príslušné orgány majú porovnať interné preskúmania a hodnotenia s informáciami zo systému COREP.

Príslušné orgány majú posúdiť prístup inštitúcie k modelovaniu správania sa vkladov splatných na požiadanie, a to vrátane toho, či tento prístup zohľadňuje relevantné rizikové faktory ovplyvňujúce správanie pri preceňovaní týchto vkladov. Príslušné orgány majú pri tomto posudzovaní využívať vhodné analytické nástroje, pričom zohľadnia obchodný model danej inštitúcie. Medzi relevantné prístupy patrí napríklad posúdenie toho, ako inštitúcia segmentuje vklady splatné na požiadanie na základe rizikových faktorov súvisiacich s profilom klienta, inštitúcie alebo trhu, a porovnanie s inými inštitúciami s podobným rizikovým profilom. Okrem toho majú príslušné orgány zvážiť, ako inštitúcia vyvažuje historické údaje s výhľadovými prístupmi a odborným posúdením, a preskúmať, aký vplyv majú prípadné úpravy behaviorálnych predpokladov na čistý úrokový príjem a ekonomickú hodnotu vlastného imania.

Príslušné orgány majú zvážiť, či sa v interných systémoch merania (IMS) inštitúcií zohľadňujú všetky podstatné formy úrokového rizika, ktorým je inštitúcia vystavená (napr. GAP riziko, bázické riziko a opčné riziko). Systémy IMS majú byť riadne kalibrované, nezávisle validované, podrobený spätnému testovaniu a majú sa primeraných intervaloch preskúmavať. Príslušné orgány majú zohľadniť, či je systém IMS podložený dokumentáciou, a to s prihliadnutím na povahu, rozsah a zložitosť IRRBB spojeného s obchodným modelom a činnosťami inštitúcie.

Príslušné orgány majú posúdiť, či má inštitúcia primeraný rámec monitorovania a vnútorného výkazníctva pre IRRBB, ktorý v prípade potreby zaručí okamžité kroky na náležitej úrovni vrcholového manažmentu alebo riadiaceho orgánu inštitúcie. Systém monitorovania má obsahovať konkrétne ukazovatele a dôležité spúšťacie mechanizmy na zabezpečenie účinných včasných varovaní (napr. v prípade porušenia limitov IRRBB). Príslušné orgány majú zohľadniť, či oblasť riadenia a kontroly pravidelne podáva správy o výsledkoch monitorovania riadiacemu orgánu a vrcholovému manažmentu, a to v primeranej frekvencii v závislosti od rozsahu, zložitosti a úrovne expozícií voči IRRBB.

Príslušné orgány majú posúdiť, či má inštitúcia pevný a komplexný rámec kontroly a spoľahlivé záruky na zmiernenie svojich expozícií voči IRRBB v súlade so svojou stratégiou riadenia rizika a ochotou podstupovať riziká, a to vrátane primeraného systému limitov pre obe merania IRRBB. Funkcia vnútornej kontroly má zahŕňať všetky konsolidované subjekty, všetky geografické oblasti a všetky finančné činnosti. Príslušné orgány majú posúdiť funkčnosť funkcie vnútorného auditu, a to vrátane toho, či sa jej kontroly vykonávajú dostatočne často a či pokrývajú hlavné prvky rámca IRRBB. 6.5.3. Riziko kreditného rozpätia z činností zaznamenaných v bankovej knihe (CSRBB)

6.5.3.1. Hodnotenie inherentného CSRBB

Prostredníctvom hodnotenia inherentnej úrovne CSRBB majú príslušné orgány porozumieť hlavným faktorom určujúcim expozíciu inštitúcie voči CSRBB a vyhodnotiť možný prudenciálny vplyv tohto rizika na inštitúciu.

Na stanovenie rozsahu posúdenia CSRBB majú príslušné orgány najprv určiť zdroje CSRBB, ktorému je alebo by mohla byť inštitúcia vystavená a to, či došlo k nejakým významným zmenám. V tejto súvislosti majú príslušné orgány zohľadniť riadenie rizika kreditného rozpätia inštitúcie vrátane jej stratégie riadenia CSRBB a ochoty inštitúcie podstupovať riziká v súvislosti s CSRBB, ako aj prístup k CSRBB v rámci ICAAP.

Príslušné orgány majú vypracovať jasné stanovisko k tomu, ako zmeny kreditného rozpätia môžu nepriaznivo ovplyvniť čisté úrokové príjmy inštitúcie (a ak je to relevantné, jej zisky) a ekonomickú hodnotu, aby získali krátkodobý aj dlhodobý prehľad o možnej hrozbe pre primeranosť kapitálu. Na tento účel majú príslušné orgány zohľadniť prístup, ktorý inštitúcia uplatňuje pri vytváraní tohto jasného prehľadu o štruktúre a charakteristikách svojich aktív, záväzkov a podsúvahových expozícií, ako aj to, akým spôsobom tieto faktory ovplyvňujú úroveň a smer vývoja CSRBB.

Pri analýze vplyvu na zisky inštitúcie majú príslušné orgány zvážiť vplyv pozícií citlivých na kreditné rozpätia na výnos inštitúcie, vplyv zmien kreditných rozpätí na čisté úrokové príjmy inštitúcie a účinky zmien trhovej hodnoty nástrojov – v závislosti od spôsobu účtovania – či už vykázaných vo výkaze ziskov a strát, alebo priamo vo vlastnom kapitáli (napr. prostredníctvom iných zložiek úplného ostatného komplexného výsledku).

Príslušné orgány majú v náležitých prípadoch zvážiť výsledky metodík inštitúcie na meranie CSRBB. Analýzou týchto metodík majú príslušné orgány získať hlbšie porozumenie hlavným rizikovým faktorom súvisiacim s profilom inštitúcie z hľadiska CSRBB.

6.5.3.2. Posúdenie rámca riadenia a kontroly CSRBB

Na dosiahnutie komplexného pochopenia profilu inštitúcie z hľadiska rizika kreditného rozpätia v bankovej knihe majú príslušné orgány preskúmať riadenie a rámec, z ktorých vychádzajú expozície inštitúcie voči úrokovým sadzbám.

Preskúmanie spôsobu, akým inštitúcia riadi CSRBB, má zahŕňať nasledujúce prvky:

• a. stratégia inštitúcie v oblasti riadenia CSRBB a ochota podstupovať riziká;
• b. organizačný rámec inštitúcie a rozdelenie zodpovedností v súvislosti s funkciami riadenia, merania, monitorovania a kontroly CSRBB;
• c. politiky a postupy inštitúcie týkajúce sa riadenia CSRBB.

Pri posudzovaní týchto oblastí sa príslušné orgány majú riadiť oddielom 6.5.2.2, ktorý sa týka posudzovania rámca riadenia a kontroly IRRBB, pričom uvedené zásady sa vzťahujú aj na posudzovanie riadenia CSRBB.

Pri analýze rozsahu aktív a záväzkov, na ktoré sa vzťahuje posúdenie CSRBB, a to aj v súlade s metodikami danej inštitúcie, majú príslušné orgány posúdiť, či k akémukoľvek potenciálnemu vylúčeniu nástrojov z príslušného rozsahu došlo výlučne z dôvodu absencie citlivosti na riziko kreditného rozpätia a či je primerane zdokumentované a odôvodnené, ako to vyžaduje odsek 124 usmernení EBA o IRRBB a CSRBB⁴¹ . Medzi faktory, ktoré treba zohľadniť, patria:

• a. či inštitúcia zahŕňa všetky aktíva a záväzky účtované v reálnej hodnote;
• b. či inštitúcia zahŕňa všetky aktíva a záväzky, ktorých riziko kreditného rozpätia možno odvodiť z priamej/nepriamej alebo dokonca modelovanej trhovej ceny, bez ohľadu na ich spôsob účtovania;
• c. potenciálny význam kreditných rozpätí v cenotvorbe inštitúcie pre rôzne aktíva/záväzky (napríklad prostredníctvom explicitných odkazov na pozorované trhové ceny alebo nepriamo);
• d. prípadné rozdiely, ktoré inštitúcia uplatňuje pri meraní CSRBB v prípade rozsahu pre ekonomickú hodnotu vlastného imania a pre čistý úrokový príjem (napr. z dôvodu časového horizontu čistého úrokového príjmu alebo z iných dôvodov).

⁴¹ Usmernenia vydané na základe článku 84 ods. 6 smernice 2013/36/EÚ spresňujúce kritériá na identifikáciu, hodnotenie, riadenie a zmierňovanie rizík vyplývajúcich z možných zmien úrokových sadzieb a na posúdenie a monitorovanie rizika kreditného rozpätia činností inštitúcií mimo obchodnej knihy (EBA/GL/2022/14).

Na účely analýzy spôsobu, akým inštitúcia meria CSRBB, majú príslušné orgány v prípade potreby zvážiť, aké šokové scenáre inštitúcia zohľadňuje a ako a prečo sa tieto šoky môžu líšiť v jednotlivých položkách súvahy.

Príslušné orgány majú overiť, či inštitúcia pri meraní CSRBB vylučuje idiosynkratické rozpätie, alebo či ho zohľadňuje iba z dôvodov proporcionality a bez ohľadu na kategorizáciu inštitúcie v rámci SREP, pokiaľ je zaručené, že tieto opatrenia povedú ku konzervatívnejším výsledkom.

Príslušné orgány majú posúdiť, či má inštitúcia vhodný rámec na identifikáciu, posudzovanie, riadenie a zmierňovanie CSRBB, ktorý zodpovedá úrovni, zložitosti a rizikovosti pozícií v bankovej knihe a veľkosti a zložitosti inštitúcie. Zároveň majú zohľadniť, či informačné systémy a metódy merania umožňujú manažmentu merať inherentné CSRBB vo všetkých jeho podstatných súvahových a podsúvahových expozíciách (ak je to relevantné na úrovni skupiny) v portfóliu bankovej knihy. Rámec CSRBB sa má pravidelne preskúmavať a má sa hodnotiť jeho účinnosť. V tejto súvislosti majú príslušné orgány posúdiť, či sa podstatné predpoklady merania preskúmavajú aspoň raz ročne, alebo častejšie v prípade rýchlo sa meniacich trhových podmienok.

Príslušné orgány majú zvážiť, či interné systémy merania (IMS) inštitúcie zohľadňujú všetky zdroje CSRBB, ktoré sú relevantné pre obchodný model inštitúcie. Systémy IMS majú byť riadne kalibrované, nezávisle validované, podrobený spätnému testovaniu a majú sa primeraných intervaloch preskúmavať. Príslušné orgány majú zohľadniť, či je systém IMS podložený dokumentáciou, a to s prihliadnutím na povahu, rozsah a zložitosť CSRBB spojeného s obchodným modelom a činnosťami inštitúcie.

Príslušné orgány majú posúdiť, či má inštitúcia primeraný rámec monitorovania a vnútorného výkazníctva pre CSRBB, ktorý v prípade potreby zaručí okamžité kroky na náležitej úrovni vrcholového manažmentu alebo riadiaceho orgánu inštitúcie. Príslušné orgány majú zohľadniť, či oblasť riadenia a kontroly pravidelne podáva správy o výsledkoch monitorovania riadiacemu orgánu a vrcholovému manažmentu, a to v primeranej frekvencii v závislosti od rozsahu, zložitosti a úrovne expozícií voči CSRBB.

Príslušné orgány majú posúdiť, či má inštitúcia pevný a komplexný rámec kontroly a spoľahlivé záruky na zmiernenie významných expozícií voči CSRBB v súlade so svojou stratégiou riadenia rizika a ochotou podstupovať riziká. Funkcia vnútornej kontroly má zahŕňať všetky konsolidované subjekty, všetky geografické oblasti a všetky finančné činnosti. Príslušné orgány majú posúdiť funkčnosť funkcie vnútorného auditu, a to vrátane toho, či sa jej kontroly vykonávajú dostatočne často a či pokrývajú hlavné prvky rámca CRSBB.

6.5.4. Zhrnutie zistení, bodovanie a opatrenia dohľadu

Na základe uvedeného posúdenia majú príslušné orgány vypracovať stanovisko k IRRBB a CSRBB inštitúcie. Toto stanovisko sa má zohľadniť v zhrnutí zistení spoločne s bodovaním založeným na definovaných kritériách uvedených v tabuľke 12. Ak sa na základe závažnosti určitých podkategórií rizík príslušný orgán rozhodne hodnotiť a bodovať tieto podkategórie jednotlivo, usmernenia uvedené v tejto tabuľke treba pokiaľ možno uplatniť na základe analógie.

Tabuľka 12. Kritériá orgánov dohľadu, ktoré uplatňujú pri určení skóre pre í IRRBB a CSRBB

V nasledujúcej tabuľke je uvedený neúplný zoznam opatrení dohľadu, ktoré môžu príslušné orgány prijať v prípade zistených nedostatkov v rámci riadenia IRRBB a CSRBB. Príslušné orgány majú rozhodnúť o druhu opatrenia na základe jeho účinnosti pri odstraňovaní konkrétneho zisteného nedostatku. Príslušné orgány môžu uplatniť dodatočné opatrenia dohľadu [vrátane kvantitatívnych opatrení v súlade s článkom 104 ods. 1 písm. a) smernice 2013/36/EÚ] alebo ich kombináciu, ak sa tieto opatrenia považujú za vhodnejšie na odstránenie zistených nedostatkov. Tabuľka 13. Potenciálne a neúplné opatrenia dohľadu týkajúce sa IRRBB a CSRBB Možné opatrenia dohľadu príslušných orgánov v súlade s článkom 104 ods. 1 písm. b), d), e), f), j) a l) a článkom 84 ods. 3 smernice 2013/36/EÚ – príslušné orgány môžu od inštitúcie vyžadovať: A. zvýšenie kapacity stresového testovania; B. zlepšenie oznamovania informácií o riadení IRRBB riadiacemu orgánu a vrcholovému manažmentu; C. uplatňovanie odchýlok od interných limitov na zníženie rizika spojeného s činnosťami, produktmi a systémami; D. zabezpečenie dodatočného alebo častejšieho predkladanie správ o pozíciách inštitúcií v oblasti IRRBB; E. používanie štandardizovanej metodiky pre IRRBB; F. špecifikovanie modelovacích a parametrických predpokladov iných ako tie, ktoré sú identifikované v regulačných technických predpisoch EBA (v súlade s posledným odsekom článku 98 ods. 5 smernice 2013/36/EÚ).