3. Parametrizácia štandardizovaných scenárov úrokových šokov

Pre každú menu c a špecifikovanú veľkosť paralelných, krátkych a dlhých okamžitých šokov na „bezrizikovú“ úrokovú sadzbu sa majú uplatňovať nasledujúce parametrizácie šiestich scenárov úrokových šokov:

• (i) Paralelný šok pre menu c: Konštantný paralelný šok nahor alebo nadol vo všetkých intervaloch splatnosti:
• (ii) Krátky úrokový šok pre menu ∆𝑅𝑅 c: Šok 𝑝𝑝𝑝𝑝𝑝𝑝𝑝𝑝𝑝𝑝𝑝𝑝𝑝𝑝𝑝𝑝 nahor , 𝑐𝑐 ( 𝑡𝑡 alebo 𝑘𝑘 )= ± nadol, 𝑅𝑅 � 𝑝𝑝𝑝𝑝𝑝𝑝𝑝𝑝𝑝𝑝𝑝𝑝𝑝𝑝𝑝𝑝 ktorý , 𝑐𝑐 je najväčší v stredovom bode

najkratšieho tenora. Tento šok sa , cez tvarovací skalár −𝑡𝑡 k , kde , zmenšuje smerom k nule v tenore najdlhšieho bodu termínovej štruktúry 𝑥𝑥¹³ . Kde t k je stredný bod (v čase) k -teho intervalu (tenoru) a t k je stredný 𝑆𝑆 𝑠𝑠ℎ𝑜𝑜𝑜𝑜𝑡𝑡 bod ( 𝑡𝑡 𝑘𝑘 ) (v = čase) 𝑒𝑒 posledného 𝑥𝑥 = 4

intervalu (tenoru) :

𝐾𝐾 k

• (iii) Dlhý úrokový ∆𝑅𝑅 𝑠𝑠ℎ𝑜𝑜𝑝𝑝𝑜𝑜 šok , 𝑐𝑐 pre ( 𝑡𝑡 𝑘𝑘 menu )= ± c: 𝑅𝑅� 𝑠𝑠ℎ𝑜𝑜𝑝𝑝𝑜𝑜 Tento , 𝑐𝑐 ∙ šok 𝑆𝑆 𝑠𝑠ℎ𝑜𝑜𝑝𝑝𝑜𝑜 sa uplatňuje ( 𝑡𝑡 𝑘𝑘 )= ± 𝑅𝑅� iba 𝑠𝑠ℎ𝑜𝑜𝑝𝑝𝑜𝑜 pri , 𝑐𝑐 rotačných ∙𝑒𝑒 𝑥𝑥 šokoch. Šok je najväčší v stredovom bode najdlhšieho tenora a súvisí so škálovacím faktorom krátk eho úrokového šokunasledujúcim spôsobom :

𝑆𝑆 𝑙𝑙𝑜𝑜𝑙𝑙𝑙𝑙 ( 𝑡𝑡 𝑘𝑘 ) = 1 − 𝑆𝑆 𝑠𝑠ℎ𝑜𝑜𝑜𝑜𝑡𝑡 ( 𝑡𝑡 𝑘𝑘 ) k

• (iv) Rotačné ∆𝑅𝑅 šoky 𝑝𝑝𝑜𝑜𝑙𝑙𝑙𝑙 pre , 𝑐𝑐 ( 𝑡𝑡 𝑘𝑘 menu )= ± 𝑅𝑅� c: 𝑝𝑝𝑜𝑜𝑙𝑙𝑙𝑙 Zakomponovanie , 𝑐𝑐 ∙ 𝑆𝑆 𝑝𝑝𝑜𝑜𝑙𝑙𝑙𝑙 ( 𝑡𝑡 𝑘𝑘 )= rotácií ± 𝑅𝑅� 𝑝𝑝𝑜𝑜𝑙𝑙𝑙𝑙 do , 𝑐𝑐 ∙� časovej 1 −𝑒𝑒 𝑥𝑥 štruktúry � (t. j. pre

zostrmenie a sploštenie ) úrokových sadzieb, pri ktorých sú tak dlhé, ako aj krátke sadzby šokované, a posun úrokových sadzieb v každom strednom bode tenoru sa dosiahne uplatnením týchto vzorcov na dané šoky:

∆𝑅𝑅 𝑠𝑠𝑜𝑜𝑝𝑝𝑝𝑝𝑝𝑝𝑝𝑝𝑙𝑙𝑝𝑝𝑝𝑝 , 𝑐𝑐 ( 𝑡𝑡 𝑘𝑘 )= − 0.65 ∙ ∣ ∆𝑅𝑅 𝑠𝑠ℎ𝑜𝑜𝑝𝑝𝑜𝑜 , 𝑐𝑐 ( 𝑡𝑡 𝑘𝑘 ) ∣ +0.9 ∙ ∣ ∆𝑅𝑅 𝑝𝑝𝑜𝑜𝑙𝑙𝑙𝑙 , 𝑐𝑐 ( 𝑡𝑡 𝑘𝑘 ) ∣

Príklady: ∆𝑅𝑅 𝑓𝑓𝑝𝑝𝑝𝑝𝑜𝑜𝑜𝑜𝑝𝑝𝑙𝑙𝑝𝑝𝑝𝑝 , 𝑐𝑐 ( 𝑡𝑡 𝑘𝑘 )= +0.8 ∙ ∣ ∆𝑅𝑅 𝑠𝑠ℎ𝑜𝑜𝑝𝑝𝑜𝑜 , 𝑐𝑐 ( 𝑡𝑡 𝑘𝑘 ) ∣ − 0.6 ∙ ∣ ∆𝑅𝑅 𝑝𝑝𝑜𝑜𝑙𝑙𝑙𝑙 , 𝑐𝑐 ( 𝑡𝑡 𝑘𝑘 ) ∣ .

Krátky úrokový šok: Predpokladajme, že banka používa časových pásiem a t K = 25 rokov (stredný bod (v čase) najdlhšieho tenoru ), kde je stredný bod (v čase) pre interval k. Pre 𝐾𝐾 = 19 s t k = 3,5 rok a by skalárna úprava krátkeho 𝐾𝐾 šoku 𝑡𝑡 𝑘𝑘 bola: −3 .⁵ = 0,417. Banky by 𝑘𝑘 to = vynásobili hodnotou krátkeho úrokového šoku, aby získali hodnotu , ktor á⁴ sa má pripočítať alebo

nárast výnosovej krivky pri t k = 3,5 roku by bol 104,2 bázických bodov.

Zostrmenie ( s teepener) : Predpokladajme rovnaký bod na výnosovej krivke, ako je uvedené vyššie, t k = 3,5 roku. Ak by absolútna hodnota krátkeho úrokového šoku bola 250 bázických bodov a absolútna hodnota dlhého úrokového šoku bola 100 bázických bodov (ako v prípade eura), zmena výnosovej krivky pri t k = 3,5 roku by bola súčtom vplyvu krátkeho úrokového šoku plus vplyvu dlhého úrokového šoku v bázických bodoch: . − 0.65 ∙ 250 bps ∙ 0.417+0.9 ∙ 100 bps ∙ (1 − 0.417)= − 15.3 bps Sploštenie ( f lattener): Zodpovedajúca zmena výnosovej krivky pre šoky v príklade vyššie pri t k = 3,5 roku by bola: .

+ 0.8 ∙ 250 bps ∙ 0.417 − 0.6 ∙ 100 bps ∙ (1 − 0.417)= 48.4 bps

¹³ Hodnota v menovateli funkcie −𝑡𝑡 k kontroluje rýchlosť rozpúšťania šoku. 𝑥𝑥 𝑥𝑥 𝑒𝑒 43

1. Prehľad

1.1 Odkazy

1.2 Identifikované požiadavky

1.3 Súvisiace štandardy

2. Identifikované požiadavky

3. Súvisiace štandardy

• EBA - Published by the European Banking Authority at https://www.eba.europa.eu/