4.2 Aspekty riadenia stresového testovania

Riadiaci orgán má schváliť⁴ program stresového testovania inštitúcie a dohliadať na jeho implementáciu a plnenie .

⁴ Pozri aj hlavu II oddiel 1 usmernení orgánu EBA k vnútornému riadeniu.

Bez toho, aby bola dotknutá požiadavka podľa článku 91 ods. 1 smernice 2013/36/EÚ⁵ , podľa ktorej členovia riadiaceho orgánu musia mať vždy dostatočné znalosti, zručnosti a skúsenosti na vykonávanie svojich povinností, musí inštitúcia zabezpečiť, aby jej riadiaci orgán bol schopný v plnej miere pochopiť vplyv stresových udalostí na celkový rizikový profil inštitúcie.

⁵ Pozri aj hlavu III oddiel 8 spoločných usmernení ESMA a EBA o posúdení vhodnosti členov riadiaceho orgánu a osôb zastávajúcich kľúčové funkcie podľa smernice 2013/36/EÚ a smernice 2014/65/EÚ.

Riadiaci orgán má chápať podstatné aspekty programu stresového testovania, aby mohol:

• (a) v prípade potreby sa aktívne zapájať do diskusií s výbormi inštitúcií pre stresové testovanie, vrcholovým manažmentom alebo externými poradcami zapojenými do stresového testovania;
• (b) kriticky preskúmať kľúčové predpoklady modelovania, výber scenára a predpoklady vychádzajúce zo stresových testov vo všeobecnosti;
• (c) rozhodovať o potrebných opatreniach vedenia a prediskutovať ich s príslušnými
• o rgánmi.

Program stresového testovania by sa mal vykonávať v súlade s príslušnými vnútornými politikami a postupmi inštitúcie. Riadiaci orgán inštitúcie má zabezpečiť pridelenie jasných povinností a vyčlenenie dostatočných zdrojov (napr. kvalifikované ľudské zdroje a systémy informačných technológií) na vykonávanie programu.

Inštitúcie by mali zabezpečiť, aby všetky prvky programu stresového testovania vrátane jeho posúdenia boli náležite zdokumentované a v prípade potreby pravidelne aktualizované v rámci vnútorných politík a postupov.

Inštitúcie by mali zabezpečiť, aby bol program stresového testovania účinne oznámený naprieč obchodnými líniami a úrovňami riadenia s cieľom zvýšiť povedomie, zlepšiť rizikovú kultúru a podnietiť diskusie o existujúcich a potenciálnych rizikách, ako aj o možných opatreniach vedenia.

Program stresového testovania má byť neoddeliteľnou súčasťou rámca riadenia rizík inštitúcie (aj v kontexte interného procesu posudzovania kapacitnej primeranosti (ICAAP) a interného procesu hodnotenia likviditnej primeranosti (ILAAP)). Stresové testy by mali podporovať rôzne obchodné rozhodnutia a procesy, ako aj strategické plánovanie vrátane plánovania kapitálu a likvidity. Rozhodnutia by mali zohľadniť nedostatky, obmedzenia a zraniteľné miesta počas stresového testovania.

Riadiaci orgán má pri stanovovaní stratégie inštitúcií a pri prijímaní všetkých príslušných rozhodnutí, ktoré majú vplyv na plánovanie kapitálu, likvidity, obnovy a ozdravenia zohľadniť výsledky stresových testov, najmä pokiaľ ide o identifikované obmedzenia, zraniteľné miesta a nedostatky.

Výstupy stresových testov (kvantitatívne a kvalitatívne) by mali byť použité ako vstupné údaje pre proces stanovovania ochoty inštitúcie podstupovať riziká a ich limitov. Okrem toho by mali slúžiť ako nástroj plánovania pri určovaní účinnosti nových a existujúcich obchodných stratégií a ich vplyvu na využitie kapitálu. Aby to bolo možné, základné výstupy stresového testovania by mali uvádzať implicitné straty, kapitálové a likviditné požiadavky, ako aj dostupný kapitál a likviditu.

Aby sa stresové testy stali užitočnou súčasťou systému riadenia rizík inštitúcie, mali by sa vykonávať s vhodnou pravidelnosťou. Táto pravidelnosť by sa mala určiť s prihliadnutím na rozsah a typ stresového testu, povahu, rozsah, veľkosť a zložitosť inštitúcie (zásada proporcionality), charakteristiky portfólia, ako aj zmeny v makroekonomickom prostredí alebo podnikateľskej činnosti inštitúcie.