7.2 Monitorovanie a precenenie

Pri monitorovaní hodnôt majetku, ako sa stanovuje v článku 208 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, by inštitúcie mali na účely týchto usmernení takisto zaviesť politiky a postupy stanovujúce prístup a frek venciu monitorovania kolaterálu vo forme nehnuteľného majetku. Tieto politiky a postupy by mali v príslušných prípadoch zahŕňať tieto prvky:

• a. druh majetku;
• b. kreditnú kvalitu úveru zabezpečenú majetkom;
• c. stav výstavby majetku;
• d. hodnotu majetku;
• e. predpoklady prijaté v ocenení;
• f. zmeny trhových podmienok.

Inštitúcie by mali stanoviť primeranú frekvenciu monitorovania hodnoty kolaterálu, so zreteľom na druh a hodnotu kolaterálu pri vzniku, a v súvislosti so zmluvou o úvere by mali zohľadniť, že:

• a. frekvencia monitorovania nehnuteľností a častí vo výstavbe, napr. nedokončené budovy, je vyššia než frekvencia pri podobných dokončených nehnuteľnostiach a častiach;
• b. frekvencia monitorovania nehnuteľností a ich častí s vysokou účtovnou hodnotou alebo s vysokým pomerom výšky úveru k hodnote zabezpečenia (LTV) je vyššia než frekvencia pri podobných nehnuteľnostiach a častiach s nízkou účtovnou hodnotou alebo s nízkym pomerom LTV;
• c. frekvencia monitorovania úverov zabezpečených nehnuteľným majetkom alebo časťami majetku s nižšou kreditnou kvalitou je vyššia než frekvencia pri podobných úveroch zabezpečených nehnuteľným majetkom alebo časťami majetku s vyššou kreditnou kvalitou.

Inštitúcie by mali zabezpečiť, aby všetky indexy a štatistické modely použité na monitorovanie hodnoty kolaterálu boli dostatočne podrobné a aby bola metodika primeraná druhu aktíva a úverového produktu a aby bola založená na dostatočnom časovom rade pozorovaných empirických dôkazov z predchádzajúcich transakcií a ocenení daného kolaterálu alebo podobného kolaterálu.

Inštitúcie by mali mať politiky a postupy na precenenie kolaterálu vo forme nehnuteľného majetku, ktoré špecifikujú prístupy k preceňovaniu (napr. ocenenie na diaľku, ocenenie na základe zbežnej obhliadky, kompletná prehliadka s vnútorným a vonkajším posúdením majetku, štatistické modely) pre rôzne druhy kolaterálu vo forme nehnuteľného majetku, pričom sa zabezpečí, aby boli prístup alebo kombinácia prístupov obozretné a primerané druhu a potenciálnym hodnotám kolaterálu a vo vzťahu k zmluvám o úvere. Okrem toho by inštitúcie mali určiť konkrétne spúšťacie faktory (napr. zmena v predpokladoch prijatých v oceneniach) poukazujúce na to, kedy monitorovanie vedie k preceneniu alebo je potrebné preceniť kolaterál.

Keď sú dodržané podmienky na preskúmanie v súlade s článkom 208 ods. 3 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, inštitúcie by mali aktualizovať hodnotu kolaterálu vo forme nehnuteľného majetku prostredníctvom precenenia vykonaného oceňovateľom, ktorého činnosť môže byť podporená príslušnými pokročilými štatistickými modelmi spĺňajúcimi podmienky stanovené v oddiele 7.4 a zohľadňujúcimi individuálne vlastnosti nehnuteľnosti a zemepisnej oblasti. Inštitúcie by nemali používať tieto modely ako jediné prostriedky precenenia.

Ak nie sú dodržané podmienky preskúmania v súlade s článkom 208 ods. 3 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, inštitúcie môžu aktualizovať hodnotu kolaterálu vo forme nehnuteľného majetku buď prostredníctvom precenenia vykonaného oceňovateľom, alebo príslušnými štatistickými modelmi, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v oddiele 7.4 a zohľadňujú individuálne vlastnosti nehnuteľnosti a zemepisnej oblasti.

7.2.2 Kolaterál vo forme hnuteľného majetku

Pri monitorovaní kolaterálu vo forme hnuteľného majetku sa inštitúcie môžu opierať

• o príslušné štatistické modely a indexy. Pri preceňovaní kolaterálu vo forme hnuteľného majetku sa inštitúcie môžu opierať o posúdenia oceňovateľov, štatistické modely a indexy.

Inštitúcie by mali vo svojich politikách a postupoch stanoviť prístupy k využívaniu oceňovateľov alebo štatistických modelov, určiť prístup (napr. ocenenie na diaľku, ocenenie na základe zbežnej obhliadky, vnútorné a vonkajšie posúdenie majetku), ktorý je najvhodnejší pre osobitný druh kolaterálu na preceňovanie vykonávané oceňovateľmi, a stanoviť frekvenciu monitorovania a preceňovania kolaterálu vo forme hnuteľného majetku.

Politiky a postupy inštitúcie by mali v príslušných prípadoch zahŕňať kritériá na individuálne monitorovanie hodnoty a precenenia kolaterálu vo forme hnuteľného majetku oceňovateľom, ktorý má potrebnú kvalifikáciu, schopnosti a skúsenosti. Úmerne druhu, charakteru a zložitosti kolaterálu vo forme hnuteľného majetku, ako sú lietadlá, plavidlá, fyzické a strojné zariadenia, by sa tieto kritériá mali vzťahovať prinajmenšom na hodnotu kolaterálu vo forme hnuteľného majetku počas fázy vzniku, životnosť, stav hnuteľného majetku, ako je odpisovanie a údržba, potrebu fyzickej kontroly a osvedčenia.

Inštitúcie by mali mať primerané procesy, systémy a funkcie v oblasti informačných technológií a dostatočné údaje na účely každého precenenia založeného na štatistickom modeli alebo indexe.