4.1 Posúdenie významnosti

V rámci referenčnej metodiky na identifikáciu a meranie rizík ESG, ktoré majú inštitúcie zahrnúť do svojich stratégií a interných postupov, by inštitúcie mali zabezpečiť pravidelné vykonávanie posúdenia významnosti rizík ESG. Toto posúdenie by sa malo vykonávať aspoň každý rok alebo v prípade malých a menej zložitých inštitúcií (SNCI) každé dva roky. Inštitúcie vrátane SNCI by však mali svoje posúdenie častejšie aktualizovať v prípade významnej zmeny podnikateľského prostredia týkajúcej sa faktorov ESG, ako sú významné nové verejné politiky alebo zmeny obchodného modelu, portfólií alebo činností inštitúcie.

Posúdenie významnosti rizík ESG by sa malo vykonávať ako posúdenie špecifické pre inštitúciu, ktoré poskytuje inštitúcii pohľad na finančnú významnosť rizík ESG pre jej obchodný model a rizikový profil, podložené priradením faktorov ESG a prenosových kanálov tradičným kategóriám finančných rizík. Posúdenie významnosti rizík ESG by malo byť v súlade s inými posúdeniami významnosti, ktoré vykonáva inštitúcia, najmä s prípadnými posúdeniami vykonanými na účely zverejňovania významných rizík ohrozujúcich udržateľnosť v súlade so smernicou 2013/34/EÚ⁶ a delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2023/2772,⁷ , a malo by byť začlenené do posúdenia významnosti v rámci postupu hodnotenia primeranosti interného kapitálu (ICAAP).

⁶ Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS (Ú. v. EÚ L 182, 29.6.2013, s. 19).

⁷ Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2023/2772 z 31. júla 2023, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o štandardy vykazovania informácií o udržateľnosti (Ú. v. ES L 2772 22.12.2023).

Pri posudzovaní významnosti rizík ESG by sa mal uplatňovať prístup založený na riziku, ktorý zohľadňuje pravdepodobnosť výskytu a potenciálny rozsah finančných účinkov rizík ESG v krátkodobom a strednodobom horizonte a v dlhodobom horizonte minimálne 10 rokov.

S cieľom komplexne posúdiť závažnosť rizík ESG by inštitúcie mali zabezpečiť, aby rozsah ich posúdenia významnosti dostatočne zohľadňoval povahu, veľkosť a zložitosť ich činností, portfólií, služieb a produktov. Inštitúcie by mali zvážiť vplyv rizík ESG na všetky tradičné kategórie finančných rizík, ktorým sú vystavené, vrátane kreditného rizika, trhového rizika, rizika likvidity, opera čn ého rizika (vrátane rizika súdnych sporov), rizika straty dobrej povesti, rizika obchodného modelu a rizika koncentrácie. Pri určovaní významných rizík ESG by sa mali zohľadniť ich vplyvy na kategórie finančných rizík, ako aj sumy a/alebo podiely expozícií, príjmov a ziskov vystavených rizikám.

Pokiaľ ide o posúdenie významnosti environmentálnych rizík, inštitúcie by mali používať kvalitatívne aj kvantitatívne informácie. Inštitúcie by mali zohľadniť dostatočne veľký rozsah environmentálnych faktorov, ktoré zahŕňajú aspoň faktory súvisiace s klím ou, degradáciou ekosystémov a stratou biodiverzity. Inštitúcie by mali posúdiť faktory rizika prechodu aj fyzického rizika, pričom by mali zohľadniť aspoň tieto skutočnosti:

• a) V prípade rizík prechodu:

ktorých protistrana inštitúcie vykonáva svoje hlavné činnosti;

• ii. prebiehajúce a potenciálne budúce významné zmeny verejných politík, technológií a trhových preferencií (napr. nové environmentálne predpisy alebo daňové stimuly, vývoj inovačných nízkouhlíkových technológií, zmeny dopytu spotrebiteľov alebo investorov);
• iii. pokiaľ ide o riziká súvisiace s klímou:

• b) V prípade fyzických rizík:
• i. geografické oblasti, v ktorých sa nachádzajú kľúčové aktíva protistrán (napr. výrobné prevádzky) a fyzický kolaterál, najmä v prípade expozícií spojených s nehnuteľnosťami;
• ii. úroveň zraniteľnosti vo vzťahu k nebezpečenstvám pre životné prostredie (napr. nebezpečenstvá súvisiace s teplotou, vetrom, vodou, pevnou hmotou) spojeným s rôznymi klimatickými scenármi a spôsobmi prechodu alebo, v prípade SNCI a ostatných iných ako veľkých inštitúcií, aspoň s jedným nepriaznivým scenárom.

⁸ Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2020/1818 zo 17. júla 2020, ktorým sa dopĺňa nariadenie (EÚ) 2016/1011 Európskeho parlamentu a Rady, pokiaľ ide o minimálne normy pre referenčné hodnoty EÚ pre investície do transformácie hospodárstva v súvislosti so zme nou klímy a referenčné hodnoty EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou (Ú. v. EÚ L 406, 3.12.2020, s. 17) – nariadenie o normách pre klimatické referenčné hodnoty – odôvodnenie 6: Odvetvia uvedené v oddieloch A až H a v oddiele L prílohy I k nariadeniu (ES) č. 1893/2006.

Inštitúcie by mali v rámci svojho ICAAP zdôvodniť a zdokumentovať svoje posúdenia významnosti rizík ESG vrátane použitých metodík a prahových hodnôt, posudzovaných vstupov a faktorov a dosiahnutých hlavných výsledkov a záverov vrátane záverov o nevýznamnosti.

Inštitúcie by mali vypracovať a zaviesť metódy merania, opatrenia na riadenie rizík a procesy plánovania prechodu v súlade s oddielom 4.2, oddielom 5 a oddielom 6, ktoré zodpovedajú výsledkom posúdenia významnosti a sú nimi podložené. Na tento účel by inšt itúcie mali uplatňovať rozsiahlejšie a sofistikovanejšie opatrenia pre riziká ESG, ktoré boli identifikované ako významné. Metodiky merania rizík ESG a metriky monitorovania rizík ESG používané inštitúciami by naopak mali podporovať a podkladať informáciam i pravidelné aktualizácie posúdenia významnosti. Menšie inštitúcie s menej zložitými činnosťami môžu uplatňovať menej rozsiahle a menej sofistikované opatrenia, ktoré by však mali byť primerané výsledkom ich posúdenia významnosti rizík ESG.