5.1. Prenosové kanály

Inštitúcie by mali na základe pozorovania a posúdenia identifikovať najvýznamnejšie prenosové kanály, ktorými môžu environmentálne riziká ovplyvniť ich expozície. Na tento účel by mali prijať štruktúrovaný, dobre zdokumentovaný a pravidelne kontrolovaný postup.

Inštitúcie by mali určiť spoľahlivé zdroje údajov, uplatňovať transparentné metodiky a jasne formulované predpoklady. V súlade s oddielom 4.2 usmernení o riadení environmentálnych a sociálnych rizík a rizík v oblasti správy a riadenia (ESG) by inštitúcie mali zhromažďovať potrebné údaje na základe svojho posúdenia významnosti.

Na identifikáciu environmentálnych prenosových kanálov by inštitúcie mali identifikovať príslušné rizikové faktory, pričom by mali zohľadniť riziká prechodu aj fyzické riziká. V prílohe je uvedený neúplný zoznam potenciálnych prenosových kanálov na mikro - aj makroúrovni.

Inštitúcie by mali posúdiť, do akej miery môžu byť ich protistrany nepriamo vystavené environmentálnym rizikám prostredníctvom svojho hodnotového reťazca alebo prostredníctvom potenciálnych vedľajších účinkov na miestne hospodárstvo, počnúc svojimi najväčšími alebo najkoncentrovanejšími protistranami. Ak sa takéto nepriame vplyvy považujú za významné, inštitúcie by mali zvážiť ich zohľadnenie v príslušných prenosových kanáloch.

Podľa časového horizontu analýzy by inštitúcie mali zvážiť potenciálne faktory zmiernenia alebo zosilnenia rizika. Tieto opatrenia môžu zahŕňať:

• a. súkromné a verejné poistenie – pri zohľadnení existujúcich a potenciálnych budúcich medzier v poistnej ochrane;
• b. prebiehajúce úsilie a výhľadové stratégie protistrán týkajúce sa zmierňovania zmeny klímy a/alebo adaptácie na ňu (napr. plány prechodu, ak sú k dispozícii) vrátane rizík vyplývajúcich z prípadného zlyhania alebo oneskorenia pri účinnom uskutočňovaní takéhoto prechodu/adaptácie; a
• c. príslušné miestne alebo štátne adaptačné opatrenia, pričom je potrebné zachovať opatrnosť a nespoliehať sa na príliš optimistické vládne opatrenia alebo štátom riadené systémy finančnej podpory.

Inštitúcie by mali posúdiť, ako sa environmentálne riziká prechodu a fyzické environmentálne riziká šíria príslušnými prenosovými kanálmi a ako sa prejavujú v stanovených kategóriách rizík vrátane:

• a. obchodného modelu a strategického rizika (napr. vyššie náklady na riziko a nižšia ziskovosť);
• b. kreditného rizika (napr. zlyhanie protistrany alebo zvýšená pravdepodobnosť zlyhania, vplyv na hodnoty kolaterálu);
• c. trhového rizika (napr. strata hodnoty finančných aktív, zvýšená volatilita, rozšírenie úverového rozpätia určitých aktív);
• d. rizika likvidity (napr. ťažkosti s prístupom k financovaniu alebo s likvidáciou aktív, zvýšené potreby likvidity klientov) a
• e. prevádzkového rizika (napr. náhle alebo postupné narušenie procesov vrátane neprítomnosti zamestnancov a výpadkov IT).