Stresové testovanie týkajúce sa likvidity a financovania inštitúcie

Príslušné orgány majú posúdiť, či inštitúcia vykonala primerané stresové testovanie týkajúce sa likvidity v súlade s usmerneniami EBA o stresovom testovaní inštitúcií⁴⁶ :

• a. s cieľom porozumieť vplyvu nepriaznivých udalostí na jej expozíciu voči riziku a dokázať posúdiť primeranosť jej likvidných aktív, vyrovnávacej kapacity a štruktúry financovania;
• b. na krytie rizík, ktoré sa môžu prejaviť v priebehu rôznych druhov stresových scenárov, a/alebo na riešenie rizík vyplývajúcich z nedostatkov v oblasti kontroly, riadenia alebo iných nedostatkov.

⁴⁶ EBA/GL/2018/04

Príslušné orgány majú zohľadniť, či tento rámec inštitúcii umožňuje:

• a. stanoviť obdobie prežitia inštitúcie so zreteľom na jej existujúci vankúš likvidity a stabilné zdroje financovania a zohľadnenie ochoty inštitúcie podstupovať riziká počas závažných, ale možných stresových období likvidity;
• b. analyzovať vplyv stresových scenárov na pozíciu likvidity celej konsolidovanej skupiny inštitúcie a na pozíciu likvidity jednotlivých subjektov a oblastí obchodnej činnosti;
• c. pochopiť situácie, pri ktorých môžu vznikať riziká, bez ohľadu na organizačnú štruktúru inštitúcie a úroveň centralizovaného riadenia rizika likvidity.

Príslušné orgány majú zabezpečiť, že inštitúcia predloží modelovaný vplyv rozličných druhov stresových scenárov (ako je vysvetlené v usmerneniach EBA k stresovému testovaniu vykonávanému inštitúciami), ako aj niekoľkých testov citlivosti (na základe proporcionality). Stresové scenáre a v nich simulované šoky nemajú vychádzať len z minulosti, ale majú zohľadňovať aj hypotetické stresové scenáre založené na odbornom posúdení. Príslušné orgány majú analyzovať, či boli zohľadnené aspoň tieto scenáre:

• a. krátkodobé a dlhotrvajúce scenáre;
• b. scenáre špecifické pre inštitúciu a scenáre pre celý trh (vyskytujúce sa súbežne na rôznych trhoch);
• c. kombinácia scenárov v písmenách a) a b).

Dôležitý aspekt, ktorý majú príslušné orgány zvážiť pri posudzovaní rámca stresového testovania inštitúcie, je modelovanie vplyvu hypotetických stresových scenárov na peňažné toky inštitúcie a na jej vyrovnávaciu kapacitu a obdobie prežitia a to, či modelovanie vyjadruje odlišné vplyvy, ktoré ekonomické napätie môže mať na aktíva inštitúcie, ako aj na jej kladné a záporné peňažné toky.

Príslušné orgány majú posúdiť aj to, či inštitúcia zaujala konzervatívny prístup k určovaniu predpokladov pre stresové testovanie. V závislosti od druhu a závažnosti scenára majú príslušné orgány zvážiť primeranosť niekoľkých predpokladov, a to najmä:

• a. znižovania retailového financovania;
• b. zníženia zabezpečeného a nezabezpečeného financovania z iných zdrojov, ako sú štandardné vklady;
• c. súvzťažnosti medzi trhmi financovania a diverzifikáciou na rozličných trhoch;
• d. dodatočných podmienených podsúvahových expozícií;
• e. lehôt splatnosti financovania (napr. v prípadoch, keď poskytovateľ financovania vlastní kúpne opcie);
• f. vplyvu každého zhoršenia úverového ratingu inštitúcie;
• g. konvertibility cudzej meny a prístupu k devízovým trhom a ku korešpondenčným bankovým účtom;
• h. prevoditeľnosti likvidity medzi subjektmi, odvetviami a krajinami;
• i. odhadov budúceho rastu súvahy;
• j. z dôvodu rizík straty dobrej povesti, nepriamej požiadavky, aby inštitúcia obnovila aktíva a rozšírila alebo zachovala iné formy podpory likvidity.

Príslušné orgány majú posúdiť, či rámec riadenia stresového testovania týkajúceho sa likvidity inštitúcie je vhodný a či je riadne začlenený do celkovej stratégie riadenia rizík. Majú zohľadniť:

• a. či rozsah a frekvencia stresového testovania je primeraná povahe a zložitosti inštitúcie, jej expozíciám voči riziku likvidity a jej relatívnemu významu v rámci finančného systému;
• b. či výsledky stresového testovania boli začlenené do procesu strategického plánovania inštitúcie týkajúceho sa likvidity a financovania a či sa používajú na zvýšenie účinnosti riadenia likvidity v prípade krízy, a to aj v pohotovostnom pláne na obnovu likvidity a ozdravenie inštitúcie;
• c. či inštitúcia má primeraný proces na zisťovanie vhodných rizikových faktorov pre výkon stresových testov so zreteľom na všetky významné slabé miesta, ktoré môžu oslabiť pozíciu likvidity konkrétnej inštitúcie;
• d. či sa dostatočne často preskúmavajú a aktualizujú predpoklady a scenáre;
• e. či pri posudzovaní riadenia likvidity skupiny inštitúcia venuje náležitú pozornosť všetkým potenciálnym prekážkam brániacim prevodu likvidity v rámci skupiny.

Rámec vnútornej kontroly rizika likvidity a financovania

Príslušné orgány majú posúdiť, či má inštitúcia pevný a komplexný rámec interných limitov a kontroly a spoľahlivé záruky na zmiernenie alebo obmedzenie jej rizika likvidity a financovania v súlade s jej ochotou podstupovať riziká a na zabezpečenie dostupnosti diverzifikovanej štruktúry financovania. Majú zohľadniť, či je rámec limitov a kontroly primeraný zložitosti, veľkosti a obchodnému modelu inštitúcie a či odráža rozličné podstatné faktory ovplyvňujúce riziko likvidity a výsledky stresových testov likvidity.

Príslušné orgány majú zohľadniť, či má inštitúcia zavedené limity na zabezpečenie súladu medzi menovou denomináciou ich likvidných aktív a rozdelením ich čistých tokov likvidity podľa meny v súlade s článkom 8 ods. 6 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2015/61.

Príslušné orgány majú posúdiť, či sú tieto limity schválené a pravidelne preskúmavané príslušnými orgánmi inštitúcie a či sa oznamujú všetkým príslušným oblastiam obchodnej činnosti. Tento proces, ako aj spôsob, akým inštitúcia monitoruje dodržiavanie limitov a postup pri eskalácii prípadov ich porušenia, majú byť jasne zdokumentované v jej postupoch.

Príslušné orgány majú posúdiť, či inštitúcia zaviedla primeraný systém transferového oceňovania ako súčasť rámca kontroly rizika likvidity a či tento systém zahŕňa všetky relevantné náklady, prínosy a riziká týkajúce sa likvidity. Príslušné orgány majú zohľadniť, či mechanizmus transferového oceňovania umožňuje vedeniu vytvárať primerané stimuly pre riadenie rizika likvidity a či sa systém a jeho kalibrácia preskúmavajú a aktualizujú primerane vzhľadom na veľkosť a zložitosť inštitúcie. Okrem toho majú príslušné orgány posúdiť, či sa na posudzovanie a rozhodovanie o transakciách s klientmi (to znamená transakcie na oboch stranách súvahy, napr. poskytovanie úverov a príjem vkladov) používa politika inštitúcie

• o začlenení metodiky transferového oceňovania fondov do interného rámca oceňovania.

Príslušné orgány majú posúdiť, či inštitúcia disponuje primeranými kontrolnými mechanizmami týkajúcimi sa vankúša likvidných aktív vrátane obmedzení koncentrácie a vhodného priebežného monitorovania primeranosti tohto vankúša, ako aj zmien trhových podmienok, ktoré by mohli ovplyvniť schopnosť inštitúcie rýchlo zlikvidovať svoje aktíva. Pohotovostné plány likvidity

Príslušné orgány majú posúdiť, či sa v pohotovostnom pláne likvidity primerane stanovujú politiky, postupy a akčné plány na reakciu voči závažným potenciálnym narušeniam schopnosti inštitúcie splniť svoje potreby likvidity a zaistiť si vlastné financovanie. Majú zohľadniť obsah a rozsah pohotovostných opatrení financovania, ktoré sú súčasťou pohotovostného plánu likvidity, a najmä:

• a. či pohotovostný plán likvidity primerane vysvetľuje mechanizmy riadenia pre jeho spustenie a udržiavanie;
• b. či sa v pohotovostnom pláne likvidity náležite odráža širší rizikový profil týkajúci sa likvidity inštitúcie;
• c. či inštitúcia má rámec indikátorov likvidity včasného varovania, okrem iného vrátane zavedených indikátorov likvidity v usmerneniach EBA k ukazovateľom plánu ozdravenia, ktoré by mohli účinne pomôcť inštitúcii včas určiť zhoršujúce sa okolnosti na trhu a rýchlo rozhodnúť, ktoré opatrenia treba prijať;
• d. či sa v pohotovostnom pláne likvidity jednoznačne opisuje, že vankúš ukazovateľa krytia likvidity (LCR) je navrhnutý na použitie v prípade stresu, aj keď to vedie k hodnotám ukazovateľa krytia likvidity pod 100 %, a zároveň je to súčasť očakávaného riadenia rizika likvidity v strese, keď sa uskutočnia následné komunikácie s vrcholovým manažmentom, ak sa dosiahnu stanovené nižšie hodnoty ukazovateľa krytia likvidity. Pohotovostný plán likvidity má jednoznačne odrážať a opisovať, ako sa má riadiť riziko likvidity v strese, aby sa nasmerovalo čo najbližšie k cieleným úrovniam ukazovateľa krytia likvidity;
• e. či sú v pohotovostnom pláne likvidity zreteľne vymedzené všetky podstatné (potenciálne) zdroje financovania vrátane odhadovaných súm dostupných pre rôzne zdroje likvidity a odhadovaný čas potrebný na získanie finančných prostriedkov pre tieto zdroje likvidity;
• f. či sú opatrenia v súlade s celkovou stratégiou riadenia rizík inštitúcie a jej ochotou podstupovať riziko likvidity;
• g. primeranosť predpokladov týkajúcich sa úlohy financovania centrálnou bankou v pohotovostnom pláne likvidity inštitúcie. Medzi faktory, ktoré príslušné orgány môžu zohľadniť, by mohli patriť napríklad stanoviská inštitúcie k:

I. súčasnej a budúcej dostupnosti možných alternatívnych zdrojov financovania spojených s programami pôžičiek centrálnej banky; II. druhom úverových nástrojov, prijateľnému kolaterálu a operačným postupom pre prístup k financovaniu centrálnej banky; III. okolnostiam, pri ktorých je potrebné financovanie centrálnou bankou, požadovanej výške a obdobiu, na ktoré by takéto použitie financovania centrálnou bankou bolo zrejme potrebné.

Príslušné orgány majú posúdiť, či sú opatrenia opísané v pohotovostnom pláne likvidity uskutočniteľné s ohľadom na stresové scenáre, v ktorých sa majú vykonať. Príslušné orgány majú zohľadniť tieto faktory:

• a. úroveň súladu a vzájomného pôsobenia medzi stresovými testami inštitúcie zameranými na likviditu, jej pohotovostným plánom likvidity, indikátormi včasného varovania v oblasti likvidity a prípadne jej plánom ozdravenia zameraným na likviditu;
• b. či by opatrenia vymedzené v pohotovostnom pláne likvidity mohli umožniť inštitúcii, aby primerane reagovala na niekoľko možných scenárov závažného nedostatku likvidity vrátane stresu špecifického pre inštitúciu a celotrhového stresu, ako aj na prípadné vzájomné pôsobenie týchto scenárov, a či sa opatrenia vymedzené v pohotovostnom pláne likvidity kvantifikujú obozretne v zmysle schopnosti vytvárať likviditu v stresových podmienkach a času potrebného na ich vykonanie, a s ohľadom na prevádzkové požiadavky, ako je založenie kolaterálu v centrálnej banke.

Príslušné orgány majú posúdiť primeranosť rámca správy a riadenia inštitúcie so zreteľom na jej pohotovostný plán likvidity. Príslušné orgány majú zohľadniť tieto faktory:

• a. primeranosť postupu eskalácie a stanovovania priorít s podrobným opisom, kedy a ako sa môžu aktivovať opatrenia, a kedy a ako by sa mali aktivovať;
• b. či inštitúcia má primerané politiky a postupy týkajúce sa komunikácie v rámci inštitúcie a komunikácie s externými stranami;
• c. mieru súdržnosti medzi pohotovostným plánom likvidity⁴⁷ a plánmi na zabezpečenie kontinuity činností inštitúcie.

Plány financovania

⁴⁷ V prípade, že je pohotovostný plán likvidity plne integrovaný do plánu ozdravenia, tento plán sa začlení do skóre celkovej ozdravnej kapacity v oblasti likvidity. V prípade, že pohotovostný plán likvidity nie je začlenený do plánu ozdravenia a tieto dva dokumenty sú samostatné, pohotovostný plán likvidity je potrebné analyzovať samostatne.

Príslušné orgány majú posúdiť, či je plán financovania uskutočniteľný a primeraný vzhľadom na povahu, rozsah a zložitosť inštitúcie, jej súčasné a plánované činnosti a jej profil likvidity a financovania. Príslušné orgány majú zohľadniť tieto faktory:

• a. či plán financovania zohľadňuje alternatívne scenáre. Príslušné orgány majú venovať osobitnú pozornosť tomu, či je plán na podporu plánovaných obchodných činností dostatočne odolný voči nepriaznivým scenárom;
• b. očakávanú zmenu profilu financovania inštitúcie vyplývajúca z plnenia plánu financovania, a či je táto zmena vhodná vzhľadom na činnosti a obchodný model inštitúcie;
• c. či plán financovania podporuje všetky potrebné alebo požadované zlepšenia profilu financovania inštitúcie;
• d. ich vlastné stanovisko k trhovým činnostiam (zmenám trhových činností), ktoré súhrnne plánujú inštitúcie v ich jurisdikcii, a čo to znamená pre uskutočniteľnosť jednotlivých plánov financovania; a
• e. či je plán financovania:

I. spojený s celkovým strategickým plánom inštitúcie;

II. v súlade s jej obchodným modelom; III. v súlade s toleranciou voči riziku likvidity;

Okrem toho môžu príslušné orgány zvážiť:

• a. či inštitúcia primerane analyzuje a uvedomuje si vhodnosť a primeranosť plánu financovania vzhľadom na súčasné pozície likvidity a financovania inštitúcie a ich plánovaný vývoj. V rámci tohto bodu môžu príslušné orgány zvážiť, či vrcholový manažment inštitúcie dokáže vysvetliť, prečo je plán financovania uskutočniteľný a v čom spočívajú jeho slabé miesta;
• b. politiku inštitúcie na určovanie, ktoré rozmery financovania a ktoré trhy sú pre inštitúciu významné (a či je primeraná);
• c. časový úsek, s ktorým inštitúcia počíta v prípade prechodu na odlišný profil financovania, v prípade, ak je potrebný alebo požadovaný, s ohľadom na to, že môžu existovať riziká, ak prechod do koncového štádia je buď prirýchly, alebo príliš pomalý; a
• d. či plán financovania obsahuje odlišné stratégie a prehľadné postupy riadenia na včasné vykonanie zmien stratégie.

Príslušné orgány majú posúdiť, či sa plán financovania inštitúcie riadne vykonáva. Zohľadniť majú aspoň:

• a. či bol plán financovania riadne zdokumentovaný a oznámený všetkým relevantným zamestnancom;
• b. či je plán financovania zasadený do každodenných operácií inštitúcie, najmä do procesu rozhodovania o financovaní.

Príslušné orgány môžu navyše zohľadniť, či je inštitúcia schopná zosúladiť plán financovania s údajmi, ktoré boli poskytnuté príslušným orgánom v rámci vzoru plánu financovania.

Príslušné orgány majú zvážiť kvalitu procesov inštitúcie týkajúcich sa monitorovania plnenia plánu financovania a jej schopnosť včas reagovať na odchýlky. Na účely tohto posúdenia majú príslušné orgány zohľadniť tieto faktory:

• a. kvalitu aktualizovaných informácií predkladaných (vrcholovému) manažmentu
• o aktuálnom stave plnenia plánu financovania;
• b. či sa v pláne financovania počíta s alternatívnymi núdzovými opatreniami, ktoré sa majú vykonať v prípade, ak sa zmenia trhové podmienky a
• c. politiku a prax inštitúcie týkajúce sa pravidelného preskúmania, spätného testovania a aktualizovania plánu financovania, keď sa aktuálne získané finančné prostriedky výrazne odlišujú od plánu financovania.