11.1. Využívanie stresového testovania orgánmi dohľadu zo strany príslušných orgánov

Príslušné orgány majú aj na základe článku 100 smernice 2013/36/EÚ využiť stresové testovanie orgánmi dohľadu s cieľom podpory SREP a najmä posúdenia jeho kľúčových prvkov orgánmi dohľadu, ako sa uvádza v hlavách 4 až 8. Začlenenie faktorov ESG do stresového testovania orgánmi dohľadu sa má vykonávať v súlade so spoločnými usmerneniami

• o integrácii rizík ESG v stresových testoch orgánov dohľadu, pričom prioritou majú byť environmentálne riziká. Stresové testovanie orgánmi dohľadu má pomôcť príslušným orgánom v prípade potreby najmä v týchto situáciách:
• a. posúdenie jednotlivých rizík pre kapitál inštitúcií uvedených v hlave 6 alebo rizík pre likviditu a financovanie uvedených hlave 8;
• b. posúdenie spoľahlivosti programov stresového testovania inštitúcií, ako aj významu, závažnosti a hodnovernosti scenárov pre vlastné stresové testy inštitúcií, ktoré sa používajú na účely ICAAP a ILAAP. To môže zahŕňať aj spochybnenie hlavných predpokladov a rizikových faktorov inštitúcií;
• c. posúdenie schopnosti inštitúcií splniť TSCR a OCR v kontexte posúdenia kapitálovej primeranosti, ako je uvedené v oddiele 7.7. V závislosti od rozsahu a typu stresového testu orgánmi dohľadu sa toto posúdenie môže obmedziť len na niektoré prvky TSCR, na ktoré sa vzťahujú koncepčné vlastnosti stresového testovania orgánmi dohľadu (napr. P2R pre jednotlivé rizikové kategórie, ak sa stresový test vzťahuje len na takéto rizikové kategórie);
• d. určenie P2G pre inštitúcie;
• e. identifikácia možných slabých miest alebo nedostatkov v riadení a kontrolách rizík inštitúcií v jednotlivých rizikových oblastiach;
• f. identifikácia možných nedostatkov v celkovom mechanizme riadenia alebo v kontrolách v rámci celej inštitúcie, ako sa uvádza v hlave 5. Najmä ak príslušný orgán pri stresovom testovaní orgánmi dohľadu zistí nedostatky vo vlastných programoch stresového testovania inštitúcie alebo v podpornej infraštruktúre údajov o rizikách, majú sa zohľadniť pri hodnotení celkového rámca správy a riadenia rizika tejto inštitúcie;
• g. určenie špecifických kvantitatívnych požiadaviek na likviditu v kontexte posúdenia primeranosti likvidity, najmä ak príslušný orgán nevypracoval konkrétne referenčné hodnoty orgánov dohľadu pre požiadavky na likviditu. Niektoré prvky stresových testov likvidity orgánmi dohľadu sa majú v prípade potreby použiť ako vstupy pri určovaní špecifických požiadaviek na likviditu pre inštitúcie, ako sa uvádza v oddiele 8.6.

Stresové testovanie orgánmi dohľadu má navyše pomôcť príslušným orgánom posúdiť organizačné postupy orgánov dohľadu a plánovať zdroje orgánov dohľadu s prihliadnutím aj na ďalšie relevantné informácie, najmä pokiaľ ide o frekvenciu a hĺbku posudzovania niektorých prvkov SREP v prípade inštitúcií, ktoré nie sú zaradené do kategórie 1, a na účely určenia rozsahu programu previerok v oblasti dohľadu, ktorý sa vyžaduje na základe článku 99 smernice 2013/36/EÚ.

Príslušné orgány majú v prípade potreby využívať výsledky stresového testovania orgánmi dohľadu aj na tieto účely:

• a. na podporu analýzy potrebnej na účely udelenia rôznych povolení a autorizácií, ktoré sa vyžadujú na základe nariadenia (EÚ) č. 575/2013 alebo smernice 2013/36/EÚ, napríklad vo vzťahu ku kvalifikovaným podielom, fúziám a akvizíciám a k spätnému odkúpeniu akcií;
• b. na podporu tematickej analýzy možných slabých stránok skupiny inštitúcií s podobnými rizikovými profilmi;
• c. na podporu analýzy možných vplyvov faktorov ESG na obchodný model inštitúcií na základe analýzy strednodobých až dlhodobých scenárov vykonanej v súlade so spoločnými usmerneniami o integrácii rizík ESG v stresových testoch orgánov dohľadu;
• d. motivácie inštitúcií, aby posilnili svoje interné stresové testovanie a schopnosti riadenia rizík. Najmä stresový test orgánov dohľadu s komponentom zdola nahor by mohol motivovať inštitúcie k ďalšiemu rozvoju a zlepšovaniu zhromažďovania údajov, modelovania rizík a IT nástrojov na účely stresového testovania a riadenia rizík.