20. Impact of rating change on market prices

Inštitúcie si môžu zvoliť ľubovoľný z dostupných prístupov k prevodu simulovaných výkyvov ratingu na výkyvy cien vrátane použitia absolútnych alebo relatívnych rozdielov medzi priemernými rozpätiami podľa ratingovej triedy. Použitá metodika sa musí dôkladne uplatňovať a dokumentovať. Vo všetkých prípadoch by mali byť príslušné údaje o rozpätiach čo najviac diferencované podľa jednotlivých kategórií pozícií. Inštitúcie by mali preukázať, že v rámci zvoleného prístupu sa dostatočne rozlišuje medzi pozíciami s rozdielnymi cenovými charakteristikami s cieľom uspokojiť príslušné orgány. Napríklad swapy na úverové zlyhanie a podkladové dlhopisy sa musia oceňovať oddelene.

Pokiaľ ide o bod 18 týchto usmernení, inštitúcia môže dôsledne predpokladať okamžitú zmenu ratingu, čo naznačuje, že trhové podmienky v danom čase určujú ceny po migrácii, pričom sa zohľadňuje vplyv ľubovoľného idiosynkratického ocenenia, ktorý sa očakáva pri výskyte migračnej udalosti (pozri bod 20.5), a ignorujú sa všetky časové vplyvy na cenu nástroja, ktorého rating sa zmenil.

Ak výsledkom simulácie, napríklad postupu stanovenia hodnoty aktív, nie je zmena ratingu, netreba očakávať žiadnu zmenu hodnoty.

V prípade migrácie ratingu sa musí opätovne vypočítať zmena trhovej ceny. Pokiaľ inštitúcia nemôže preukázať, že sa v jej prístupe k stanoveniu cien dostatočne odrážajú aj veľké zmeny cien, ktoré sa očakávajú v dôsledku zmeny ratingu, požaduje sa úplne nové ocenenie. To sa môže realizovať ako predbežný výpočet v tom zmysle, že vektor cien pre každý stav ratingu môže byť vstupom pre výpočet IRC. Vplyv migrácie ratingu na trhové ceny je potrebné odhadnúť pomocou aktuálne sledovaných trhových údajov (napríklad rozpätí), alebo pomocou priemeru historických trhových údajov sledovaných počas obdobia najviac jedného roka alebo ľubovoľne dlhého primeraného obdobia na základe súhlasu príslušných orgánov. Historické hodnoty pravdepodobnosti zlyhania (PD) by sa nemali používať na účely diskontovania pri príprave úplne nového ocenenia pri zmene ratingu, pretože nedostatočne odrážajú aktuálne trhové ceny.

Pozície migrujúce do stavu zlyhania je potrebné oceňovať na základe miery návratnosti alebo predpokladanej straty v prípade zlyhania. Miera návratnosti sa uplatňuje na fiktívnu hodnotu pozície, pokiaľ sa odhady nevytvárajú vo vzťahu k trhovým hodnotám pozícií. Na uspokojenie príslušných orgánov je potrebné preukázať, že odhad je primerane diferencovaný pre jednotlivé kategórie dlžníkov a nástrojov. Výpočty pre rôzne nástroje musia byť koherentné. Akýkoľvek iný prístup sa musí riadne odôvodniť a zdokumentovať, predovšetkým ak sa používajú straty v prípade zlyhania (LGD) pre druhový trh, a inštitúcia by mala mať k dispozícii zdokumentovaný postup s uvedením kritérií, podľa ktorých sa majú upraviť LGD pre individuálne pozície.

Model by mal zohľadňovať odlišnosti vyplývajúce z rozdielov vo vymedzení pojmu úverovej udalosti, z poradia vysporiadania v kapitálovej štruktúre alebo z expozície rozličným subjektom v rámci skupiny. To by sa mohlo realizovať s použitím stochastickej miery návratnosti. Dlhopisy v stave zlyhania sú v zásade zahrnuté v portfóliu IRC, ak sú uvedené v obchodnej knihe (pozri odsek 4.5). Preto by mal model zohľadňovať riziko, že hodnotenia alebo realizácie LGD po zlyhaní sa môžu líšiť od odhadov pred zlyhaním. Počiatočnú LGD alebo mieru návratnosti uplatňovanú na jednotlivé pozície v stave zlyhania bude potrebné aktualizovať s rovnakou frekvenciou pre IRC, aj pre výpočet zisku a straty, a hodnoty pre LGD musia byť v súlade s hodnotami použitými na výpočet zisku a straty.