Hlava III – Požiadavky pre príslušné orgány v prípade uplatňovania článku 243 ods. 4 alebo článku 244 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a v prípade uplatňovania článku 243 ods. 2 alebo článku 244 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ak sa uplatňuje ktorákoľvek z okolností v súlade s hlavou II

Posúdenie významnosti presunu kreditného rizika

Príslušné orgány by mali posúdiť dokumentáciu a dôkazy poskytnuté inštitúciou, ktorá je originátorom, v súvislosti so sekuritizáciou s cieľom určiť, či bolo príslušné kreditné riziko presunuté na tretie strany a vyžadovať doplňujúce informácie v prípade, že sú potrebné na vykonanie posúdenia. Príslušné orgány by mali venovať osobitnú pozornosť, okrem iného, týmto faktorom, ak sa uplatňujú:

• a. hodnoty rizikovo vážených expozícií a ak sú relevantné, vypočítané očakávané výšky strát sekuritizovaných expozícií pred sekuritizáciou a zodpovedajúce hodnoty prevedených tranží a tranží ponechaných inštitúciou, ktorá je originátorom, po sekuritizácii;
• b. pokiaľ ide o inštitúcie, ktoré sú originátormi, preukazujúce PVR v súlade s článkom 243 ods. 4 alebo článkom 244 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, metódy na preukázanie toho, že kreditné riziko, ktoré bolo presunuté, zodpovedá možnému zníženiu požiadaviek vlastných zdrojov;
• c. v prípade, že inštitúcia, ktorá je originátorom, použila interné modely na preukázanie toho, že bolo presunuté významné kreditné riziko, či sú tieto modely primerane odolné, a v prípade použitia externých modelov, či tieto modely boli začlenené do pravidelných postupov inštitúcie, ktorá je originátorom, a či inštitúcia, ktorá je originátorom, primerane chápe spôsob fungovania modelu a jeho východiskové predpoklady;
• d. v prípade, že inštitúcia, ktorá je originátorom, použila osobitné stresové predpoklady na súbor podkladových aktív, vhodnosť týchto predpokladov a to, ako sa tieto predpoklady a výsledné predpokladané straty porovnávajú s tými, ktoré sa použili na stresové testovanie orgánmi dohľadu alebo s inými empirickými zdrojmi týchto údajov, ako sú ratingové agentúry.

Príslušné orgány by mali zvážiť, či má inštitúcia, ktorá je originátorom, dostatočné znalosti

• o podkladových aktívach, aby bola schopná vykonať náležitú analýzu presunu kreditného rizika, a takisto by mali zvážiť, či existuje riziko idiosynkrázie v portfóliu, ktoré nie je zachytené posúdením kreditného rizika inštitúcie, ktorá je originátorom, alebo kapitálovými výpočtami. Riziko idiosynkrázie by sa malo zachytiť pomocou konzervatívnejších predpokladov, než je štandardný „základný“ scenár. Cieľom konzervativizmu by malo byť zachytenie rizika idiosynkrázie, ktoré môže prípadne zodpovedať „stresovému“ scenáru.

V prípade, keď sa inštitúcia, ktorá je originátorom, opiera o vzorec orgánov dohľadu na určenie svojich požiadaviek vlastných zdrojov po sekuritizácii, by príslušné orgány mali zvážiť mieru citlivosti požiadaviek vlastných zdrojov na pozície ponechanej sekuritizácie inštitúcie, ktorá je originátorom, voči zmenám v podkladových parametroch prístupu interných ratingov. Ak sú kapitálové požiadavky na ponechané sekuritizačné pozície veľmi citlivé na malé zmeny v týchto parametroch, javí sa ako menej pravdepodobné, že bolo presunuté zodpovedajúce kreditné riziko.

Posúdenie štrukturálnych prvkov

Príslušné orgány by mali posúdiť, či má transakcia štrukturálne prvky, ktoré by mohli ohroziť požadovaný presun kreditného rizika na tretie strany, pričom ide o prvky ako možné kúpne opcie alebo iné zmluvné dojednania, ktoré v prípade tradičných sekuritizácií zvyšujú pravdepodobnosť toho, že sa aktíva vrátia do súvahy inštitúcie, ktorá je originátorom, alebo v prípade syntetických sekuritizácií pravdepodobnosť, že sa kreditné zabezpečenie skončí pred splatnosťou transakcie.

V prípade tradičných sekuritizácií by príslušné orgány nemali považovať za škodiace dosiahnutiu účinného presunu kreditného rizika len nasledujúce kúpne opcie udelené inštitúciám, ktoré sú originátormi, za predpokladu, že sa týmito kúpnymi opciami neudeľuje inštitúcii, ktorá je originátorom, právo spätne odkúpiť od nadobúdateľa predtým presunutú expozíciu na využitie jej výhod alebo zaviazať inštitúciu, ktorá je originátorom, aby opäť prevzala presunuté kreditné riziko:

• a. regulačné kúpne opcie alebo daňové kúpne opcie, ktoré sú uplatniteľné len v prípade zmien právneho alebo regulačného rámca, ktoré majú vplyv na obsah zmluvného vzťahu príslušnej sekuritizačnej transakcie alebo ktoré ovplyvňujú distribúciu hospodárskych pôžitkov vyplývajúcich z príslušnej sekuritizačnej transakcie ktorýmkoľvek z účastníkov transakcie;
• b. kúpne clean-up opcie spĺňajúce podmienky uvedené v článku 243 ods. 5 písm. f) CRR.

V prípade syntetických transakcií nemusia príslušné orgány zvažovať žiadne kúpne opcie, ktoré spĺňajú kritériá stanovené v odseku 5 bode 2 písm. a) alebo v odseku 5 bode 2 písm. b).

Okrem toho, a s cieľom predísť neistote, v prípade tradičnej sekuritizácie každú opciu udelenú sekuritizačným investorom s výnimkou opcií, ktoré sú vykonateľné len v prípade zmluvných porušení inštitúciou, ktorá je originátorom, by mali príslušné orgány považovať za brániacu originátorovi v dosiahnutí účinného presunu kreditného rizika.

V prípade syntetických sekuritizácií by príslušné orgány nemali považovať žiadnu opciu udelenú sekuritizačným investorom alebo poskytovateľom kreditného zabezpečenia, ktorá je uplatniteľná len v prípade zmluvných porušení inými účastníkmi transakcie za brániacu inštitúcii, ktorá je originátorom, v dosahovaní účinného presunu rizika kreditného rizika za predpokladu, že sú splnené požiadavky článku 244 ods. 5 písm. c) CRR. Všetky ostatné opcie udelené sekuritizačným investorom alebo poskytovateľom kreditného zabezpečenia by mali príslušné orgány posúdiť, pretože môžu vyústiť do dodatočných požiadaviek vlastných zdrojov z dôvodu nesúladu splatností.

Príslušné orgány by mali zvážiť, či inštitúcia, ktorá je originátorom, v minulosti spätne odkúpila transakcie na ochranu investorov a či inštitúcia, ktorá je originátorom, dodržiavala pravidlá o implicitnej podpore, ktoré sú spresnené v článku 248 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 na zabezpečenie toho, že sa riziko účinne presunulo.

V prípade, že transakcie zahŕňajú obdobia dopĺňania, príslušné orgány by mali zvážiť kritériá prípustnosti aktív v podkladovej skupine a uvážiť minimálnu a maximálnu kreditnú kvalitu prípustných aktív a zvážiť, či aktíva môžu byť v štruktúre nahradené s cieľom chrániť investorov pred stratami a zároveň zvyšovať kreditné riziko pre inštitúciu, ktorá je originátorom, aby sa zaistilo, že riziko bolo účinne presunuté.

Príslušné orgány by mali zvážiť, či transakcie nezahŕňajú vložený mechanizmus pri vzniku, ktorým sa znižuje výška presunu kreditného rizika inštitúciou, ktorá je originátorom, na tretie strany neúmerne z časového hľadiska.

6. Nesúlady medzi kreditným zabezpečením a podkladovými aktívami syntetických sekuritizácií

Príslušné orgány by mali zvážiť, či existujú nesúlady splatností alebo mien medzi poskytnutým zabezpečením a podkladovými aktívami. Pri zvažovaní splatnosti zabezpečenia by príslušné orgány mali zvážiť, či kúpne opcie alebo iné prvky môžu skrátiť splatnosť zabezpečenia v praxi a ako sa to týka očakávaného času zlyhaní v skupine aktív.

Príslušné orgány by mali posúdiť nesúlady splatností pre transakcie, v ktorých sa môžu skupiny aktív dopĺňať, keďže inštitúcie, ktoré sú originátormi, môžu nahradiť aktíva s dlhšou splatnosťou smerom ku koncu obdobia zabezpečenia, čím sa zvyšuje akýkoľvek nesúlad splatností.

Príslušné orgány by mali posúdiť menové nesúlady v prípade transakcií, v ktorých skupiny aktív obsahujú odlišný menový profil ako záväzky. Ak dôjde k týmto nesúladom, na žiadanú kapitálovú úľavu by sa mali uplatniť obozretné zrážky, v súlade s názormi príslušných orgánov. V prípade nástrojov na zmiernenie, ako sú menové swapy, by sa mala posúdiť vhodnosť z hľadiska swapovaného zostatku, trvania samotného swapu a akýchkoľvek podmienených spúšťačov. 7. Otázky kreditného zabezpečenia pre syntetické sekuritizácie

Ak sa sekuritizácia dosahuje synteticky s použitím kreditného derivátu alebo záruky, príslušné orgány majú zabezpečiť, aby kreditné zabezpečenie spĺňalo všetky príslušné požiadavky stanovené v nariadení (EÚ) č. 575/2013 a poskytovalo dostatočnú istotu platby, aby sa neohrozil presun kreditného rizika. Ak je kreditné zabezpečenie financované, kolaterálové dohody by sa mali zvážiť vrátane toho, či spĺňajú všetky príslušné požiadavky stanovené v nariadení (EÚ) č. 575/2013 na financované kreditné zabezpečenie. Ak je kreditné zabezpečenie nefinancované, príslušné orgány by mali zvážiť, či sú zavedené vhodné opatrenia na zabezpečenie včasnej platby.

Príslušné orgány by mali zvážiť kreditné udalosti, ktoré sú kryté nadobudnutým kreditným zabezpečením (napr. či zahŕňa štandardné kreditné udalosti, ako je konkurz, zlyhanie platby alebo reštrukturalizácia pôžičiek).

Ak uhradené ážiá poskytnuté na kreditné zabezpečenie nie sú vykázané na účte ziskov a strát inštitúcie, ktorá je originátorom, príslušné orgány by mali zvážiť, či ážiá uhradené poskytovateľom kreditného zabezpečenia sú nadmerne vysoké do tej miery, že bude ohrozený PVR. Mohlo by sa to posúdiť niekoľkými spôsobmi, ako napríklad zohľadnením uhradených ážií v porovnaní s i) výnosom skupiny aktív alebo ii) stratami pokrytými zabezpečením, alebo iii) reálnymi trhovými sadzbami, alebo iv) určitou kombináciou týchto rôznych faktorov. Príslušné orgány by takisto mali zvážiť prítomnosť iných prvkov transakcie okrem ážií, ako sú poplatky, ktorými sa účinne zvyšujú náklady na poskytované zabezpečenie do tej miery, že bude ohrozený presun kreditného rizika.

V prípade, že sa ážiá uhradia vopred alebo nie sú spojené so stratami v chránenej alebo inak zaručenej skupine aktív, príslušné orgány by mali zvážiť, či sa tým znižuje rozsah presunu kreditného rizika.

8. PVR voči tretím stranám

Príslušné orgány by mali posúdiť, či sa presúva významné kreditné riziko na tretie strany, ktoré nie sú spojené s inštitúciou, ktorá je originátorom, spôsobom, ktorý by mohol ohroziť presun kreditného rizika. Príslušné orgány by mali vo svojom posudzovaní PVR zvážiť akékoľvek relevantné spojenie medzi investormi alebo poskytovateľmi kreditného zabezpečenia a inštitúciou, ktorá je originátorom, a to, či inštitúcia, ktorá je originátorom, poskytuje tretím stranám významné financovanie.

9. Ratingy

V prípade, že inštitúcia, ktorá je originátorom, používa metódu na základe ratingov, ktorá je spresnená v článku 261 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, na výpočet požiadaviek vlastných zdrojov pre svoje expozície voči sekuritizácii, príslušné orgány by mali zvážiť, či zvolená ratingová agentúra má náležité skúsenosti a odborné znalosti v triede aktív, ku ktorej sa poskytuje rating, pokiaľ sú príslušné orgány informované.

10. Interné pravidlá na posúdenie presunu kreditného rizika a PVR

Príslušné orgány by mali zvážiť, či inštitúcia, ktorá je originátorom, má primerané interné politiky na uskutočnenie vlastného posúdenia presunu kreditného rizika a PVR. Tieto politiky by mali zahŕňať nielen počiatočné posúdenie transakcie, keď inštitúcia, ktorá je originátorom, najprv žiada o vylúčenie sekuritizovaných expozícií z výpočtu hodnôt rizikovo vážených expozícií a prípadne očakávaných výšok strát, ale malo by sa v nich zvážiť aj priebežné posudzovanie PVR počas životnosti transakcie.