Hlava IV – Požiadavky pre inštitúcie, ktoré sú originátormi

Inštitúcie, ktoré sú originátormi, by mali poskytnúť príslušnému orgánu všetky požadované informácie o sekuritizáciách, na ktorých zamýšľajú preukázať PVR tak, aby mohli príslušné orgány vykonať posúdenie PVR na tretie strany, ako sa stanovuje v hlave I až hlave III týchto usmernení.

Inštitúcie, ktoré sú originátormi, by mali informovať relevantný príslušný orgán minimálne

• o akejkoľvek transakcií, v prípade ktorej zamýšľajú preukázať PVR, ktorej štruktúra a zloženie portfólia nie sú podobné predchádzajúcim transakciám oznámeným inštitúciou.

12. Riadenie a politiky týkajúce sa posúdení PVR

Inštitúcie, ktoré sú originátormi, by mali mať zavedený postup riadenia na vyhodnocovanie transakcií vyžadujúcich PVR. Tento postup by mal zahŕňať podrobnosti o príslušných výboroch, akýkoľvek postup interného schvaľovania a dôkazy o primeranom zapojení zainteresovaných strán a vhodné dokumentačné záznamy, ktoré môžu byť predmetom auditu.

Inštitúcie, ktoré sú originátormi, by mali mať primerané systémy a kontroly týkajúce sa PVR počas celej sekuritizácie, a to aj na priebežné monitorovanie požiadaviek PVR, najmenej na štvrťročnom základe počas celej životnosti príslušných transakcií.

Inštitúcie, ktoré sú originátormi, by mali mať zavedené politiky a metodiky, ktorými sa zabezpečuje priebežné dodržiavanie požiadaviek PVR podľa článkov 243 a 244 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

Inštitúcie, ktoré sú originátormi, by mali mať zavedené politiky a metodiky, ktorými sa zabezpečuje, že možné zníženie požiadaviek vlastných zdrojov dosiahnutých inštitúciami, ktoré sú originátormi, pomocou sekuritizácie, je odôvodnené zodpovedajúcim presunom kreditného rizika na tretie strany.

Pravidlá PVR inštitúcií, ktoré sú originátormi, by mali byť súčasťou ich širších stratégií alokácie kapitálu. V politikách inštitúcií, ktoré sú originátormi, týkajúcich sa prevodu kreditného rizika a PVR na tretie strany by sa najmä malo spresniť, ako sa transakcie vyžadujúce PVR prepájajú so stratégiami riadenia celkových rizík a alokáciou interného kapitálu inštitúcií, ktoré sú originátormi.

Inštitúcie, ktoré sú originátormi, by mali vykonávať posúdenie rizík zahrnutých v akejkoľvek potenciálnej transakcii vyžadujúcej PVR vrátane posúdenia rizika podkladových aktív, posúdenia samotnej sekuritizačnej štruktúry so zohľadnením kreditného rizika tranží a iných príslušných faktorov, ktoré ovplyvňujú podstatu presunu kreditného rizika.

Inštitúcie, ktoré sú originátormi, by pri vykonávaní svojho posúdenia PVR mali zvážiť aj to, či je možné zníženie požiadaviek vlastných zdrojov v súlade s dosiahnutým ekonomickým presunom kreditného rizika, napríklad porovnaním účinkov sekuritizácie na ekonomický kapitál inštitúcií, ktoré sú originátormi, a na požiadavky vlastných zdrojov inštitúcií, ktoré sú originátormi.

Inštitúcie, ktoré sú originátormi, by mali analyzovať, či si obozretne môžu dovoliť ážiá splatné v rámci príslušných transakcií vzhľadom na svoje zisky, kapitál a celkovú finančnú situáciu.

14. Ostatné požiadavky

Inštitúcie, ktoré sú originátormi, by mali používať primerané metódy a postupy na posúdenie a preukázanie PVR.

Inštitúcie, ktoré sú originátormi, by mali pri vykonávaní posúdenia PVR posúdiť očakávanú stratu (EL) a neočakávanú stratu (UL) zo sekuritizovaných aktív počas celej splatnosti transakcie.

Inštitúcie, ktoré sú originátormi, by mali zvážiť štruktúru transakcie a štrukturálne prvky sekuritizácie, napríklad ak je transakcia hotovostná alebo syntetická, akékoľvek hedžingové postupy alebo nesúlady splatností, ak existujú.

S cieľom identifikovať prvky, ktoré môžu ohroziť presun kreditného rizika a PVR na tretie strany, by inštitúcie, ktoré sú originátormi, mali vyhodnotiť mieru zmiernenia kreditného rizika alebo presun kreditného rizika transakcie a zohľadniť pritom v príslušnom rozsahu okrem iných prvkov aj tieto:

• a. porovnanie súčasnej hodnoty ážií a iných nákladov ešte nevykázaných vo vlastných zdrojoch v porovnaní so stratami zabezpečených expozícií v rámci rôznych stresových scenárov;
• b. ocenenie transakcie v pomere k trhovým cenám vrátane náležitého zohľadnenia ážiových platieb;
• c. načasovanie platieb v rámci transakcie vrátane možných časových rozdielov medzi tvorbou opravných položiek inštitúcií, ktoré sú originátormi, alebo odpisov zabezpečených expozícií a platieb predávajúcemu zabezpečenia;
• d. preskúmanie príslušných dátumov požiadaviek na posúdenie pravdepodobného trvania získaného kreditného zabezpečenia v porovnaní s potenciálnym načasovaním budúcich strát zo zabezpečených expozícií;
• e. posúdenie kreditného rizika protistrany, najmä analýza toho, či by určité okolnosti mohli viesť k zvýšenému spoliehaniu sa inštitúcií, ktoré sú originátormi, na poskytovanie kreditného zabezpečenia protistranou v rovnakom čase, v ktorom je schopnosť protistrany splniť si svoje záväzky oslabená;
• f. povaha prepojenia medzi rôznymi subjektmi zúčastňujúcimi sa transakcie (originátor, organizátor, investori, predávajúci zabezpečenia atď.);
• g. existencia implicitných foriem zvýšenia kreditnej kvality;
• h. hrúbka mezanínových a podriadených tranží v porovnaní s profilom kreditného rizika podkladových expozícií; a
• i. posúdenie kreditného rizika podkladových aktív: toto sa dá dosiahnuť stresmi použitými na podkladové aktíva, posúdením platobného profilu expozície voči kreditnému riziku podkladových aktív, hodnotenie kľúčových faktorov kreditného rizika (t. j. LGD, PD, EAD atď.)