6.2 Model development in LGD estimation

Inštitúcie by mali identifikovať a analyzovať možné rizikové faktory relevantné pre osobitné okolnosti a osobitné charakteristiky druhu expozícií, na ktoré sa vzťahuje ratingový systém. Potenciálne rizikové faktory analyzované inštitúciami by mali zahŕňať najmä:

• (a) rizikovú charakteristiku súvisiacu transakciou vrátane druh produktu, druh kolaterálu, geografického umiestnenia kolaterálu, nefinancovaného kreditného zabezpečenia, seniority, pomeru výšky zadlženia k hodnote zabezpečenia (ukazovateľ LTV), veľkosti expozície, sezónnych zmien a postupov realizácie náhrad,
• (b) rizikové charakteristiky súvisiace s dlžníkom, prípadne vrátane veľkosti, kapitálovej štruktúry, geografického regiónu, priemyselného sektora a obchodnej oblasti,
• (c) fakto ry súvisiace s inštitúciou vrátane internej organizácie a interného riadenia, relevantné udalosti ako sú fúzie, a existencia osobitných subjektov v rámci skupiny zaoberajúcich sa náhradami,
• (d) externé faktory vrátane úrokových sadzieb, právneho rámca a iných faktorov ovplyvňujúcich očakávanú dĺžku procesu realizácie náhrad.

Inštitúcie by mali analyzovať rizikové faktory nielen v okamihu zlyhania, ale aspoň v rámci jedného roka pred zlyhaním. Inštitúcie by mali používať referenčný dátum rizikového faktora, ktor ý je reprezentatívny pre realizácie rizikového faktora v rámci roka pred zlyhaním. Pri výbere vhodného referenčného dátumu pre rizikový faktor by inštitúcie mali zohľadniť jeho volatilitu v priebehu času. Inštitúcie by mali uplatňovať tieto postupy aj so zreteľom na referenčný dátum ocenenia kolaterálu. Hodnota kolaterálu k referenčnému dátumu by nemala zohľadňovať vplyv poklesu kreditnej kvality expozície krátko pred zlyhaním.

Inštitúcie by mali stanoviť alebo vypočítať rizikové faktory v uplatňovaní odhad ov LGD rovnakým spôsobom, akým sú stanovené alebo vypočítané v odhade LGD.

6.2.2 Prípustnosť kolaterálov

V súlade s článkom 170 a článkom 181 ods. 1 písm. f) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 inštitúcie môžu zohľadniť vo svojich odhadoch LGD existenciu akýchkoľvek dru hov kolaterálov, pre ktoré stanovili interné požiadavky z hľadiska riadenia kolaterálov, právnej istoty a riadenia rizík, ktoré sú všeobecne v súlade s tými, ktoré sú stanovené v časti tri hlave II kapitole 4 oddiele 3 uvedeného nariadenia. V prípade druhov kolaterálov, ktoré nie sú stanovené v časti tri hlave II kapitole 4 uvedeného nariadenia, môžu inštitúcie používať dané druhy kolaterálov vo svojich odhadoch LGD, ak sú ich politiky a postupy týkajúce sa interných požiadaviek na ocenenie a právnu istotu týchto kolaterálov náležité pre príslušný druh kolaterálu.

V rozsahu, v ktorom je v odhadoch LGD zohľadnená existencia nefinancovaného kreditného zabezpečenia, by inštitúcie mali stanoviť kritériá a metodiku zaznamenávania a zaradenia zabezpečenia vo form e záruk a kreditných derivátov, ktoré spĺňajú kritériá stanovené v článku 60 RTS o metodike posudzovania IRB, do svojich odhadov LGD.

Inštitúcie by mali ako rizikový faktor alebo kritérium segmentácie zohľadniť informácie

• o všetkých hlavných druhoch kolaterálov, ktoré sa používajú v rozsahu uplatňovania modelu LGD. Inštitúcie by mali jasne vymedziť vo svojich interných politikách hlavné a iné druhy kolaterálov používaných pre druh expozícií, na ktorý sa vzťahuje ratingový systém, a mali by zabezpečiť, aby v rozsahu, v ktorom sa v odhadoch LGD zohľadňuje existencia kolaterálu, politiky týkajúce sa riadenia týchto druhov kolaterálu boli v súlade s požiadavkou článku 181 ods. 1 písm. f) nariadenia (EÚ) č. 575/2013. Inštitúcie by mali stanoviť hlavné druhy kolat erálov tak, že peňažné toky zo zvyšných druhov kolaterálov významne neskreslia odhad náhrad, ktoré sa realizujú bez použitia kolaterálov.

Kolaterály, ktoré nespĺňajú požiadavku článku 181 ods. 1 písm. f) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, nemôžu byť zaradené ako rizikový faktor v odhade LGD a s peňažnými tokmi prijatými z týchto kolaterálov by sa malo zaobchádzať, ako keby boli prijaté bez použitia kolaterálov. Bez ohľadu na toto zaobchádzanie v odhade LGD by inštitúcie mali zhromažďovať informácie o zdroji peňaž ných tokov súvisiacich s uvedenými kolaterálmi a prideľovať ich ako súvisiace s uvedenými kolaterálmi. Inštitúcie by mali pravidelne monitorovať úrovne týchto peňažných tokov, ako aj rozsah, v ktorom sa používajú relevantné druhy kolaterálov. V prípade pot reby by inštitúcie mali vykonať náležité úpravy, aby zabránili akémukoľvek skresleniu v odhadoch LGD.

6.2.3 Zaradenie kolaterálov do odhadu LGD

Na účel odhadu LGD môžu inštitúcie zoskupovať druhy kolaterálov, ktoré sú homogénne z hľadiska vzorov realizácie náhrad so zohľadnením priemerného času procesu inkasovania, ako aj mier návratnosti týchto kolaterálov.

Prístup vyvinutý inštitúciami na zaradenie účinku kolaterálov v odhade LGD by mal spĺňať všetky tieto podmienky:

• (a) inštitúcie by mali zabrániť skresleniu, ktoré môže vyplývať zo zaradenia peňažných tokov súvisiacich s realizáciou kolaterálu do odhadu náhrad, ktoré sú realizované bez použitia kolaterálov a naopak,
• (b) ak inštitúcie odhadujú samostatné miery návratnosti pre konkrétne druhy kolaterálov, mali by zabrá niť skresleniu, ktoré môže vyplývať zo zaradenia odhadov do vzorky odhadu, v ktorých bola expozícia zabezpečená len časťou hodnoty kolaterálu. Na tento účel by inštitúcie mali prijať primerané kroky na získanie údajov o celkovej hodnote kolaterálu a celkovej predajnej cene kolaterálu a zaradiť tieto informácie do odhadu, keď sú dostupné,
• (c) keď inštitúcie odhadujú samostatné miery návratnosti pre konkrétne druhy kolaterálov, mali by zaznamenať a zaradiť do tohto odhadu priame náklady súvisiace s inkasovaním v prípade každého z týchto konkrétnych druhov kolaterálov tiež samostatne,
• (d) keď inštitúcie odhadujú samostatné miery návratnosti pre konkrétne druhy kolaterálov, mali by zaradiť do tohto odhadu všetky náhrady realizované z konkrétneho druhu kolaterálu vrátane náhrad realizovaných na základe expozícií, v ktorých realizácia kolaterálu bola dokončená, ale celkový proces realizácie náhrad ešte nebol uzavretý,
• (e) keď sa rovnaký kolaterál vzťahuje na niekoľko expozícií, inštitúcie by mali stanoviť primeranú metodiku p rideľovania, aby sa predišlo dvojitému počítaniu kolaterálov. Metodika prideľovania by mala byť konzistentná s odhadom LGD a uplatňovaním odhadov LGD a s metodikou používanou na účtovné účely,
• (f) odhady by nemali byť založené výhradne na odhadovanej trhovej h odnote kolaterálu, ale mali by sa v nich zohľadniť aj realizované náhrady z minulých likvidácií a možná neschopnosť inštitúcie získať kontrolu a zlikvidovať kolaterál. Na tento účel by inštitúcie mali zohľadniť v odhade tie historické pozorovania, v ktorýc h nemohol byť kolaterál realizovaný alebo v ktorých bol proces realizácie náhrad dlhší, než sa očakávalo, z dôvodu nemožnosti alebo ťažkosti získať kontrolu alebo likvidovať kolaterál. Ak inštitúcie odhadujú miery návratnosti súvisiace s konkrétnymi druhmi kolaterálov, mali by zohľadniť čas od okamihu zlyhania do času, keď boli prijaté peňažné toky súvisiace s inkasom z týchto druhov kolaterálov, a mali by do odhadu zaradiť tie pozorovania, v ktorých nebol kolaterál realizovaný v dôsledku neschopnosti získať kontrolu,
• (g) v odhadoch by sa mali zohľadniť potenciálne poklesy hodnoty kolaterálu od bodu odhadu LGD do prípadnej náhrady, najmä poklesy vyplývajúce zo zmien v trhových podmienkach, fáze a veku kolaterálu a prípadne menových fluktuácií. Ak inštitúcie zazn amenali poklesy hodnôt kolaterálov a už sú zohľadnené v pozorovaných náhradách, nemali by sa robiť žiadne ďalšie úpravy odhadov LGD na základe týchto pozorovaní. Ak možné poklesy hodnôt kolaterálov nie sú zohľadnené v historických pozorovaniach, alebo ak i nštitúcie predpovedajú ďalšie, potenciálne závažnejšie poklesy v budúcnosti, mali by byť zaradené do kvantifikácie odhadov LGD pomocou vhodnej úpravy na základe očakávaní do budúcnosti. Odhady LGD by však nemali byť upravené tak, aby sa zohľadňovali potenc iálne nárasty hodnoty kolaterálu,
• (h) v odhadoch by sa mala zohľadniť konzervatívnym spôsobom miera závislosti medzi rizikom dlžníka a rizikom zníženia hodnoty kolaterálu, ako aj nákladmi na likvidáciu kolaterálu. 6.2.4 Homogénnosť stupňov alebo skupín facilít

S cieľom splniť požiadavku článku 38 RTS o metodike posudzovania IRB by inštitúcie mali posúdiť homogénnosť expozícií zaradených do rovnakých stupňov alebo skupín na základe údajov v RDS a mali by najmä zabezpečiť, aby stupne boli vymedzené tak, aby boli j ednotlivé stupne dostatočne homogénne so zreteľom na charakteristiky straty.