5.4.4 Likvidačné činnosti

Ak sa nedosiahne žiadne udržateľné riešenie reštrukturalizácie, úverové inštitúcie by ešte stále mohli vyriešiť NPE. Riešenie môže zahŕňať iniciovanie právnych postupov, zabavenie aktív, výmenu dlhu za aktíva/kapitál, predaj kreditných facilít, prevod do správcovskej spoločnosti alebo sekuritizáciu. Ak cena získaná zo zabavenia nehnuteľného majetku ovplyvňuje dlžnú sumu spotrebiteľa, úverové inštitúcie by mali pri rozhodovaní o opatrení na likvidáciu a ďalších krokoch v príslušnom rozsahu zohľadniť ustanovenia článku 17 ods. 5 smernice 2014/17/EÚ²⁵ .

²⁵ Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/17/EÚ zo 4. februára 2014 o zmluvách o úvere pre spotrebiteľov týkajúcich sa nehnuteľností určených na bývanie a o zmene smerníc 2008/48/ES a 2013/36/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 60, 28.2.2014, s. 34).

Likvidačné činnosti by mala monitorovať úverová inštitúcia, aby pomohla informovať

• o stratégiách a politikách. Úverové inštitúcie by mali monitorovať odpredaje a monitorovať uskutočnené predajné/prevodové ceny voči čistým účtovným hodnotám.

Úverové inštitúcie by mali monitorovať objemy a miery návratnosti pri právnych prípadoch a prípadoch odloženia splatnosti. Výkonnosť v tejto súvislosti by sa mala merať vo vzťahu k stanoveným cieľom, pokiaľ ide o počet mesiacov/rokov a straty inštitúcie. Pri monitorovaní skutočnej miery straty sa očakáva, že inštitúcie zostavia historické časové rady pre každé úverové portfólio na podporu predpokladov použitých na účely preskúmania znehodnotenia a stresových testov.

V prípade expozícií krytých kolaterálom alebo iným typom záruky by úverové inštitúcie mali monitorovať časové obdobie potrebné na likvidáciu kolaterálu alebo na vymáhanie záruky. Úverové inštitúcie by mali monitorovať aj prípadné zrážky z núteného predaja pri likvidácii a vývoj na určitých trhoch (napr. trhy s nehnuteľnosťami) s cieľom získať prehľad o možných mierach návratnosti.

Monitorovanie mier návratnosti z odloženia splatnosti a iných súdnych konaní by malo pomôcť úverovým inštitúciám spoľahlivo posúdiť, či rozhodnutie o odložení splatnosti poskytne vyššiu čistú súčasnú hodnotu, ako by to bolo v prípade uplatnenia možnosti odloženia splatnosti. Údaje týkajúce sa mier návratnosti z odloženia splatnosti by sa mali priebežne monitorovať a mali by prispieť k potenciálnym zmenám v stratégiách úverových inštitúcií pri riešení ich vymáhania pohľadávok/právnych portfólií.

Úverové inštitúcie by mali takisto monitorovať priemerné trvanie právnych postupov, ktoré boli nedávno ukončené, a priemerné sumy získané z týchto dokončených postupov (vrátane súvisiaceho pokrytia nákladov).

Úverové inštitúcie by mali starostlivo monitorovať prípady, v ktorých sa dlh zamieňa s aktívom alebo vlastným imaním dlžníka, aspoň pomocou objemových ukazovateľov podľa typu aktív, a zabezpečiť dodržiavanie akýchkoľvek obmedzení stanovených v príslušných vnútroštátnych právnych predpisoch o účasti. Využitie tohto prístupu ako opatrenia na odloženie splatnosti by malo byť podporené riadnym podnikateľským plánom a obmedzovať sa na aktíva, vo vzťahu ku ktorým má inštitúcia dostatočné odborné znalosti a trh skutočne umožňuje určenú hodnotu získať z aktíva z krátkodobého až strednodobého hľadiska. Inštitúcia by takisto mala zabezpečiť, aby ocenenie majetku vykonávali kvalifikovaní a skúsení znalci.