11 Politika v oblasti konfliktov záujmov pre zamestnancov

B ez toho, aby bol dotknutý článok 23 smernice 2014/65/EÚ a oddiel 3 kapitoly 2 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2017/565, riadiaci orgán má byť zodpovedný za stanovenie, schvaľovanie a dohľad, pokiaľ ide o vykonávanie a udržiavanie účinných politík na identifikáciu, hodnotenie, riadenie a zmierňovanie alebo predchádzanie skutočným a potenciálnym konfliktom medzi záujmami investičnej spoločnosti a súkromnými záujmami zamestnancov vrátane členov riadiaceho orgánu, ktoré by mohli nepriaznivo ovplyvniť plnenie ich povinností a zodpovedností. Materská spoločnosť v Únii má zvážiť záujmy v rámci politiky v oblasti konfliktov záujmov pre celú skupinu na konsolidovanom základe.

Cieľom politiky by má byť určenie konfliktov záujmov zamestnancov vrátane záujmov ich najbližších členov rodiny. Investičné spoločnosti majú zohľadňovať, že konflikty záujmov môžu vyplynúť nielen zo súčasných, ale aj z minulých osobných alebo profesionálnych vzťahov. Ak dôjde ku konfliktu záujmov, investičné spoločnosti majú posúdiť ich významnosť a rozhodnúť

• o primeraných zmierňujúcich opatreniach a podľa potreby ich zrealizovať.

Pokiaľ ide o konflikty záujmov, ktoré môžu vyplynúť z minulých vzťahov, investičné spoločnosti majú stanoviť primeraný časový rámec, počas ktorého by zamestnanci mali hlásiť takéto konflikty záujmov, a to na základe toho, že môžu mať stále vplyv na správanie a účasť zamestnancov na rozhodovaní.

Politika sa má vzťahovať aspoň na tieto situácie alebo vzťahy, v ktorých môže vzniknúť konflikt záujmov:

• a. ekonomické záujmy (napr. akcie, iné vlastnícke práva a členstvá, finančné účasti a iné ekonomické záujmy pri komerčných klientoch, práva duševného vlastníctva, členstvo orgánu alebo vlastníctvo orgánu alebo subjektu s konfliktnými záujmami);
• b. osobné alebo profesionálne vzťahy s vlastníkmi kvalifikovaných účastí v investičnej spoločnosti;
• c. osobné alebo profesionálne vzťahy so zamestnancami investičnej spoločnosti alebo subjektmi zahrnutými v rámci prudenciálnej konsolidácie (napr. rodinné vzťahy);
• d. iné zamestnanie a predchádzajúce zamestnanie v nedávnej minulosti (napr. päť rokov);
• e. osobné alebo profesionálne vzťahy s príslušnými externými zainteresovanými stranami (napr. s dodávateľmi materiálov, konzultantmi alebo inými poskytovateľmi služieb); a
• f. politický vplyv alebo politické vzťahy.

Bez ohľadu na uvedené majú investičné spoločnosti vziať do úvahy, že byť akcionárom investičnej spoločnosti alebo využívať iné služby investičnej spoločnosti by nemalo viesť k situácii, že sa má za to, že zamestnanci majú konflikt záujmov, ak zostanú v rámci príslušnej hranice de minimis.

V politike si majú stanoviť postupy na podávanie správ a komunikáciu s funkciou zodpovednou za túto politiku. Zamestnanci majú mať povinnosť bezodkladne interne zverejniť akúkoľvek záležitosť, ktorá môže vyústiť alebo už vyústila do konfliktu záujmov.

Touto politikou by sa malo rozlišovať medzi pretrvávajúcimi konfliktmi záujmov, ktoré je potrebné riadiť trvale, a konfliktmi záujmov, ktoré sa vyskytujú neočakávane v súvislosti s jedinou udalosťou (napr. transakcia alebo výber poskytovateľa služieb atď.) a ktoré sa spravidla dajú vyriešiť jednorazovým opatrením. Za každých okolností majú byť pri prijímaných rozhodnutiach rozhodujúce záujmy investičnej spoločnosti.

V politike majú byť stanovené postupy, opatrenia, požiadavky na dokumentáciu a zodpovednosť za identifikáciu a predchádzanie konfliktom záujmov s cieľom posúdiť ich závažnosť a prijať opatrenia na zmiernenie následkov. Tieto postupy, požiadavky, zodpovednosti a opatrenia majú zahŕňať:

• a. zverenie konfliktných činností alebo transakcií rôznym osobám;
• b. zabránenie osobám, ktoré sú činné aj mimo investičnej spoločnosti, aby mali neprimeraný vplyv v rámci investičnej spoločnosti, pokiaľ ide o tieto iné činnosti;
• c. stanovenie zodpovednosti členov riadiaceho orgánu zdržať sa hlasovania o akejkoľvek záležitosti, v ktorej člen má alebo môže mať konflikt záujmov, alebo v ktorej môže byť inak ohrozená objektívnosť alebo schopnosť člena riadne si plniť povinnosti voči investičnej spoločnosti;
• d. zabránenie členom riadiaceho orgánu v tom, aby zastávali riadiace funkcie v konkurenčných investičných spoločnostiach.

Touto politikou sa má konkrétne pokryť riziko konfliktov záujmov na úrovni riadiaceho orgánu a majú sa poskytnúť dostatočné usmernenia na identifikáciu a riadenie konfliktov záujmov, ktoré by mohli brániť schopnosti členov riadiaceho orgánu prijímať objektívne a nestranné rozhodnutia, ktoré majú za cieľ naplniť najlepšie záujmy investičných spoločností. Investičné spoločnosti majú zohľadňovať skutočnosť, že konflikty záujmov môžu mať vplyv na nezávislé myslenie členov riadiaceho orgánu²⁴ .

²⁴ Pozri aj spoločné usmernenia ESMA a EBA o posúdení vhodnosti členov riadiaceho orgánu a osôb zastávajúcich kľúčové funkcie podľa smernice 2013/36/EÚ a smernice 2014/65/EÚ.

Pri zmierňovaní odhaleného konfliktu záujmov členov riadiaceho orgánu majú investičné spoločnosti zdokumentovať prijaté opatrenia vrátane odôvodnenia toho, akým spôsobom sú tieto opatrenia účinné pri zabezpečovaní objektívneho rozhodovania.

Skutočné alebo potenciálne konflikty záujmov, ktoré odhalila príslušná funkcia v rámci investičnej spoločnosti, sa majú primerane posúdiť a riadiť. Ak sa zistí konflikt záujmov zamestnancov, investičná spoločnosť má zdokumentovať prijaté rozhodnutie, najmä ak sa pripustil konflikt záujmov a súvisiace riziká a ak sa pripustilo, ako sa tento konflikt záujmov uspokojivo zmiernil či napravil.

Všetky súčasné a potenciálne konflikty záujmov na úrovni riadiaceho orgánu, jednotlivo a kolektívne, sa majú adekvátne zdokumentovať a oznámiť riadiacemu orgánu, ktorý o nich bude diskutovať, rozhodovať a náležite ich riadiť.