4.4 Informácie o správe a riadení

Emitenti by mali do svojho ozdravného plánu zahrnúť jasný a podrobný opis procesov správy a riadenia súvisiacich s vypracovaním, udržiavaním a vykonávaním ozdravného plánu.

Informácie o správe a riadení uvedené v predchádzajúcom odseku by mali obsahovať aspoň tieto informácie:

• a) úlohu( - y) a funkciu( - e) osôb zodpovedných za prípravu, vykonávanie a aktualizáciu plánu;
• b) opis toho, ako ozdravný plán zodpovedá internej správe a riadeniu emitenta, jeho obchodnej stratégii a rámcu riadenia rizík (vrátane vyhlásenia o ochote podstupovať riziká);
• c) opis procesov a časových rámcov, ktoré sa majú použiť na pravidelnú aktualizáciu plánu a na jeho aktualizáciu s cieľom reagovať na akékoľvek podstatné zmeny, ktoré ovplyvňujú konkrétny token, emitenta alebo jeho prostredie;
• d) politiky a postupy, ktorými sa riadi schvaľovanie ozdravného plánu a jeho preskúmania a aktualizácie;
• e) opis eskalačných postupov, ktorými sa rozumejú podmienky a postupy potrebné na zabezpečenie včasnej realizácie jednotlivých možností ozdravenia predpokladaných v ozdravnom pláne. Tie by mali zahŕňať aspoň jasné informácie o rozhodovacom procese v súvislosti s aktiváciou ozdravného plánu na základe jasne podrobného eskalačného procesu, ktorý sa uplatňuje v prípade, že sa zistí porušenie prahovej hodnoty ukazovateľa ozdravného plánu alebo je pravdepodobné, že k nemu dôjde v blízkej budúcnosti, s cieľom zvážiť a určiť, ktorú možnosť ozdravenia bude možno potrebné uplatniť na obnovenie súladu s príslušnými regulačnými požiadavkami vzťahujúcimi sa na rezervu aktív alebo na pokračovanie poskytovania služieb súvisiacich s príslušným tokenom;
• f) lehotu na rozhodnutie o prijatí ozdravných opatrení a časovom okamihu, ako aj spôsoboch informovania príslušného orgánu;
• g) opis kvantitatívnych a kvalitatívnych ukazovateľov odrážajúcich možné zraniteľné miesta, slabé stránky alebo hrozby týkajúce sa výšky, likvidity a alokácie rezervy aktív a finančných prostriedkov, ktoré emitenti musia kedykoľvek udržiavať podľa nariadenia (EÚ) 2023/1114, ako sa bližšie uvádza v odsekoch 22 až 41.

Ak emitenti uzavreli dohodu so subjektmi, ktoré sú tretími stranami, o prevádzkovaní rezervy aktív a o investovaní rezervy aktív, o úschove rezervy aktív a prípadne o verejnej distribúcii tokenov podľa článku 34 bodu 5 písm. h) nariadenia (EÚ) 2023/1114, mali by do svojho ozdravného plánu zahrnúť jasný a podrobný opis procesov zavedených na výmenu informácií spôsobom, ktorým by sa zabezpečila včasná aktivácia eskalačného postupu stanoveného v odseku 37 v prípade, že emitent alebo príslušný subjekt tretej strany, ktorý je treťou stranou, zistí porušenie prahovej hodnoty ukazovateľa ozdravného plánu. Emitent by mal v ozdravnom pláne takisto spresniť, ako sa dohodou s ktoroukoľvek z týchto tretích strán zabezpečuje včasné zdieľanie informácií spôsobom, ktorý by emitentovi umožnil oboznámiť sa s porušením alebo uznať, že k porušeniu pravdepodobne dôjde v blízkej budúcnosti, aby bolo možné plán včas aktivovať.

Okrem toho by emitenti mali zabezpečiť, aby opatrenia predpokladané v ich ozdravnom pláne boli v súlade s požiadavkami plánu reakcie a obnovy v oblasti IKT, ako aj s ostatnými príslušnými časťami riadenia rizík v oblasti IKT stanovenými v nariadení (EÚ) 2022/2554³ , keď sa na príslušných emitentov vzťahovali aj tieto požiadavky.

Ukazovatele ozdravného plánu a prahové hodnoty monitorovania

³ Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2554 zo 14. decembra 2022 o digitálnej prevádzkovej odolnosti finančného sektora a o zmene nariadení (ES) č. 1060/2009, (EÚ) č. 648/2012, (EÚ) č. 600/2014, (EÚ) č. 909/2014 a (EÚ) 2016/1011 (Ú. v. EÚ L 333, 27.12.2022, s. 1).

Emitenti by mali v pláne ozdravenia stanoviť primeraný rámec ukazovateľov ozdravného plánu, prostredníctvom ktorého môže emitent určiť vopred stanovené kritériá, ktoré môžu signalizovať potrebu zvýšenej frekvencie monitorovania alebo aktivácie ozdravného p lánu. Tieto kritériá by mali byť stanovené tak, aby emitent mohol podľa potreby monitorovať, zintenzívniť a aktivovať možnosti ozdravenia.

Ukazovatele ozdravného plánu by mali odrážať tak rizikový profil tokenu, ako aj špecifický rizikový profil emitenta, ako aj prevádzkové prostredie. Kalibrácia ukazovateľov a prahových hodnôt ozdravného plánu by sa ako taká mala uplatňovať na úrovni tokenu s výnimkou ukazovateľov kapitálovej primeranosti, ktoré by sa mali kalibrovať na úrovni emitenta na základe jeho špecifickej veľkosti, zložitosti, povahy a obchodného modelu a ukazovateľov operačného rizika a ukazovateľov dôvery trhu, ktoré by sa mali kalibrovať na úrovni emitenta aj na úrovni tokenu.

Pri posudzovaní toho, aký typ ukazovateľov bude zahrnutý do ozdravných plánov, by mal každý emitent starostlivo zvážiť druhy udalostí, ktoré môžu viesť k porušeniu regulačných požiadaviek, a vypracovať osobitné ukazovatele na základe svojho interného posúdenia rizika. Emitenti by preto mali považovať zoznam ukazovateľov uvedený v prílohe I za ilustratívny, takže si môžu vybrať ktorýkoľvek alebo všetky ukazovatele v rámci každej kategórie.

Emitenti by okrem toho nemali obmedziť svoj súbor ukazovateľov ozdravného plánu na zoznam uvedený v prílohe I. Namiesto toho by mali zvážiť zahrnutie najvhodnejších ukazovateľov, aj keď nie sú uvedené v prílohe I, na základe kritérií stanovených v týchto usmerneniach vrátane napríklad ukazovateľov, ktoré by boli užitočné na riešenie environmentálnych a sociálnych rizík a rizík v oblasti správy a riadenia a za akýchkoľvek iných okolností, keď boli identifikované problémy v príslušnej oblasti.

Emitenti by mali zabezpečiť, že zoznam ukazovateľov ozdravného plánu a kalibrácia ich prahovej hodnoty bude vychádzať z ich interného hodnotenia rizík a bude vždy v súlade s ich rámcom ochoty podstupovať riziká. Zmeny ochoty emitentov podstupovať riziká by mali viesť k preskúmaniu zoznamu ukazovateľov a prahových hodnôt ozdravenia s cieľom posúdiť, či sú naďalej vhodné v prípade zmien ich rámca ochoty podstupovať riziká.

Emitenti by mali v ozdravnom pláne uviesť, že budú primerane často monitorovať ukazovatele ozdravného plánu, čím sa umožní, aby boli príslušnému orgánu na požiadanie včas predložené záznamy údajov o ukazovateľoch. Emitenti by tiež mali špecifikovať, ako budú uvedené ukazovatele monitorovať.

Emitenti majú zahrnúť ukazovatele ozdravného plánu kvantitatívneho aj kvalitatívneho charakteru. Pri stanovení prahových hodnôt kvantitatívnych ukazovateľov ozdravného plánu, zhodne s jeho celkovým všeobecným rámcom riadenia rizík v súlade s článkom 45 ods. 3 a článkom 45 ods. 7 písm. b) nariadenia (EÚ) 2023/1114, emitenti majú používať progresívne metriky („semaforový“ prístup) s cieľom informovať riadiaci orgán emitenta, že takéto prahové hodnoty ukazovateľov by sa mohli potenciálne dosiahnuť.

Emitenti by mali do ozdravného plánu zahrnúť aspoň tieto kategórie ukazovateľov plánu ozdravenia, ako sa podrobnejšie uvádza v prílohe I (oddiel A – „Minimálne kategórie pre všetkých emitentov tokenov naviazaných na aktíva alebo tokenov elektronických peňazí“), najmä:

1) ukazovatele rizika likvidity, ktoré informujú emitenta o potenciálnom alebo skutočnom zhoršení profilu likvidity rezervy aktív;

2) ukazovatele operačného rizika, ktoré opisujú potenciálne riziká vyplývajúce z nedostatočných alebo zlyhávajúcich interných procesov, ľudí a systémov alebo z externých udalostí vrátane právneho rizika. Pri kalibrácii tohto typu ukazovateľov by emitenti mali osobitne zohľadniť typ základnej technológie (napr. distribuovaná databáza transakcií s povolením/bez povolenia), ako aj jej zložitosť (napr. existencia mostíkov, kvalita kryptografie atď.). Emitenti by takisto mali vziať do úvahy, že spoliehanie sa na jedinečnú a zložitú infraštruktúru a nie na štandardnú infraštruktúru môže mať dôsledky nielen na schopnosť nahradiť ju, ale aj na dostupnosť ľudí, ktorí ju dokážu udržiavať a opraviť. V prípade viacreťazových emisií by emitenti mali uviesť špec ifické ukazovatele pre každú technológiu distribuovanej databázy transakcií použitú na distribúciu tokenu naviazaného na aktíva a/alebo tokenu elektronických peňazí;

3) ukazovatele kreditného rizika/kvality aktív, ktorými sa meria vývoj kvality aktív rezervy aktív;

4) ukazovatele týkajúce sa naviazaných aktív, ktorými sa meria riziko hromadných žiadostí

• o vyplatenie, napr. v dôsledku straty viazanosti;

5) ukazovatele kapitálovej primeranosti, ktorými sa meria potenciálne zhoršenie kvantity a kvality kapitálovej pozície emitenta vrátane úrovne dodržiavania požiadaviek na vlastné zdroje stanovených v článku 35 nariadenia (EÚ) 2023/1114. Kalibrácia takýchto ukazovateľov by sa mala stanoviť nad rámec ich uplatniteľnej minimálnej regulačnej požiadavky. Ukazovatele kapitálovej primeranosti by mali používať len emitenti tokenov naviazaných na aktíva a tokenov elektronických peňazí, ktorí nie sú úverovými inštitúciami.

Emitenti by mali do ozdravného plánu zahrnúť aj tieto kategórie ukazovateľov ozdravného plánu, ako je podrobnejšie uvedené v prílohe I (oddiel B - Dodatočné minimálne kategórie pre emitentov významných tokenov naviazaných na aktíva alebo tokenov elektronických peňazí a pre ostatných emitentov, ktorí príslušnému orgánu neposkytnú primerané odôvodnenie nezahrnutia):

6) ukazovatele trhového rizika vyplývajúce zo všetkých pozícií zahrnutých do rezervy aktív vrátane volatility súvisiacej s volatilitou referenčného aktíva (aktív);

7) ukazovatele rizika koncentrácie, ktoré upozorňujú na nadmernú expozíciu rezervy aktív voči jednej protistrane alebo vzájomne prepojenému súboru protistrán;

8) ukazovatele dôvery trhu zachytávajúce možné negatívne vnímanie účastníkov trhu emitenta alebo tokenu, ktoré by mohlo narušiť prístup emitenta k financovaniu a kapitálovým trhom alebo určiť rýchly nárast žiadostí o spätnú výmenu;

Odchylne sú emitenti nevýznamných tokenov oslobodení od zahrnutia kategórií ukazovateľov ozdravného plánu stanovených v predchádzajúcom odseku, pokiaľ príslušnému orgánu poskytnú primerané odôvodnenie, že takéto kategórie nie sú vhodné alebo relevantné z hľadiska rizikového profilu, obchodného modelu, veľkosti a/alebo zložitosti emitenta.

V rámci ukazovateľov súvisiacich s referenčným( - i) aktívom( - ami) by emitenti mali vždy začleniť aspoň ukazovateľ rizika zrušenia naviazanosti, ktorého cieľom je zachytiť riziko, že trhová hodnota tokenu sa líši od trhovej hodnoty naviazaného( - ých) aktíva( - í). Ukazovateľ rizika zrušenia navi azanosti by sa mal merať ako pomer medzi trhovou hodnotou tokenu a trhovou hodnotou naviazaného aktíva (aktív) a očakáva sa, že sa bude vždy rovnať 1, s intervalom tolerancie nepresahujúcim 1 %. V prípadoch pomerov nižších ako 1 by emitent mal prijať opatrenia, ako je stanovené v jeho ozdravnom pláne.

Emitenti by mali v ozdravnom pláne k spokojnosti príslušného orgánu jasne opísať, ako boli určené kalibrácie ukazovateľov ozdravného plánu a preukázať, ako by došlo k porušeniu prahových hodnôt dostatočne skoro na to, aby boli účinné.

Emitenti by mali v ozdravnom pláne opísať, ako budú pravidelne monitorovať a aktualizovať primeranosť ukazovateľov ozdravného plánu a kalibráciu ich prahových hodnôt. Emitenti by mali najmä špecifikovať, ako by zabezpečili aktualizáciu ozdravného plánu, ak je to potrebné z dôvodu zmeny finančnej a obchodnej situácie emitenta a/alebo konkrétneho tokenu. Emitenti by mali do ozdravného plánu zahrnúť, že každá aktualizácia kalibrácie prahových hodnôt ukazovateľov ozdravného plánu by sa mala bezodkladne oznámiť a vysvetliť príslušnému orgánu. Emitenti by mali vždy zabezpečiť, aby ukazovatele ozdravného plánu a ich prahové hodnoty boli plne v súlade s rámcom riadenia rizík emitentov.

Obsah ozdravného plánu majú vypracovať emitenti vzhľadom na to, že pri porušení prahových hodnôt ukazovateľov ozdravného plánu by nemalo dochádzať k automatickej aktivácii možností ozdravenia a že o tom, či a kedy aktivovať ozdravný plán v prípade porušenia, by mal rozhodnúť emitent. Pri kalibrácii ukazovateľov ozdravného plánu by emitenti mali zabezpečiť, aby moment rozhodnutia nastal dostatočne skoro na to, aby mohli v prípade potreby vykonať opatrenia.

Emitenti by mali v ozdravnom pláne stanoviť svoj interný rozhodovací proces. Emitenti by mali zabezpečiť, že uvedený proces bude dôkladný a dobre podložený v súlade s odsekmi 39, 40 a 41. Okrem toho by emitenti mali vo svojom ozdravnom pláne uviesť, že bez ohľadu na to, či sa emitent rozhodne prijať opatrenia alebo nie, budú viesť otvorený a aktívny dialóg s príslušným orgánom.

Aby porušenia prahových hodnôt ukazovateľov ozdravného plánu účinne naplnili svoj varovný potenciál, emitenti by mali vo svojom ozdravnom pláne stanoviť, že bezodkladne a v každom prípade:

• • v priebehu maximálne 24 hodín od porušenia prahovej hodnoty ukazovateľa ozdravného plánu upozornia riadiaci orgán inštitúcie spustením primeraného eskalačného postupu s cieľom zabezpečiť, aby sa zvážilo každé porušenie a prípadne aby sa v súlade s tým konalo a
• • najneskôr do 24 hodín od aktivácie interného eskalačného procesu oznámia porušenie prahovej hodnoty ukazovateľa ozdravného plánu príslušnému orgánu.

S cieľom zohľadniť pravdepodobnosť, že časové rámce stanovené podľa predchádzajúceho odseku nemusia emitentovi umožniť včas reagovať na porušenie prahovej hodnoty, by emitenti mali určiť najvhodnejšiu lehotu na vykonanie týchto činností na základe špecifík svojich operácií, veľkosti a zložitosti rezervy aktív. Časové rámce uvedené v predchádzajúcom odseku by sa v žiadnom prípade nemali predlžovať.

Emitenti by v pláne ozdravenia mali uviesť, že ak došlo k porušeniu prahovej hodnoty ukazovateľa plánu ozdravenia, riadiaci orgán emitenta posúdi situáciu, rozhodne o tom, či spustí aktiváciu ozdravného plánu, a bezodkladne to oznámi príslušným orgánom. Emitenti by mali do ozdravného plánu zahrnúť aj to, že rozhodnutie o jeho aktivácii sa bude týkať typu ozdravných opatrení, ktoré sa majú prijať.

Emitenti by takisto mali v ozdravnom pláne určiť, že rozhodnutie uvedené v predchádzajúcom odseku má byť založené na odôvodnenej analýze okolností súvisiacich s porušením.

Emitenti by mali v ozdravnom pláne opísať, že ak sa rozhodnú prijať opatrenia v súlade s ozdravným plánom, príslušnému orgánu bez zbytočného odkladu poskytnú akčný plán založený na zozname dôveryhodných a uskutočniteľných možností ozdravenia, ktoré sa majú použiť v tejto stresovej situácii, spolu s časovým plánom nápravy porušenia. V ozdravnom pláne sa má takisto uviesť, že v prípade, že sa nerozhodne o žiadnom opatrení, v objasnení, ktoré sa poskytne príslušnému orgánu, sa jasne sformulujú dôvody prečo a p rípadne sa doloží, akým spôsobom je možné obnovenie konkrétnych typov ukazovateľov a ich porušení bez použitia ozdravných opatrení.