5.1 Zásady riadenia rizík ESG

Na účely začlenenia rizík ESG do rámca riadenia rizík na úrovni celej inštitúcie v súlade s odsekom 152 usmernení EBA o vnútornom riadení by inštitúcie mali zvážiť úlohu rizík ESG ako potenciálnych príčin všetkých tradičných kategórií finančných rizík vrát ane kreditného, trhového, operačného rizika (vrátane rizika súdnych sporov), rizika straty dobrej povesti, rizika likvidity, rizika obchodného modelu a rizika koncentrácie.

Inštitúcie by mali začleniť riziká ESG do svojich bežných systémov a procesov riadenia rizík a zabezpečiť súlad s ich celkovými obchodnými a rizikovými stratégiami vrátane plánov v súlade s článkom 76 ods. 2 smernice 2013/36/EÚ, ako sa bližšie uvádza v oddiele 6. Inštitúcie by mali zabezpečiť, aby mali plne integrovaný prístup, v rámci ktorého sú riziká ESG riadne zachytávané a považované za súčasť stratégií, politík a obmedzení riadenia rizík. Ak majú inštitúcie zavedené osobitné opatrenia pre riziká ESG, mali by zabezpečiť, aby sa to odrazilo v bežnom rámci riadenia rizík a prispievalo k tomuto rámcu.

Inštitúcie by mali vypracovať spoľahlivý a náležitý prístup k riadeniu a zmierňovaniu rizík ESG v krátkodobom a strednodobom horizonte a v dlhodobom horizonte najmenej 10 rokov, pričom by mali zohľadniť zásady uvedené v odseku 19.

Inštitúcie by mali určiť, ktorá kombinácia nástrojov riadenia rizík a zmierňovania rizika by k tomu najlepšie prispela, pričom by mali zohľadniť celú škálu nástrojov vrátane týchto:

• a) spolupráca s protistranami zameraná na lepšie pochopenie rizikového profilu protistrany a na zabezpečenie súladu s ochotou inštitúcie podstupovať riziko a jej strategickými cieľmi, najmä prostredníctvom:
• i. určenia rozsahu protistrán, s ktorými sa bude spolupracovať, s prihliadnutím na výsledky posúdenia významnosti a procesu merania rizika;
• ii. nadviazania dialógu s týmito protistranami s cieľom preskúmať ich odolnosť voči rizikám ESG, pri zohľadnení odvetvových právnych predpisov, ktoré majú vplyv na tieto protistrany, a plánu prechodu, ktorý vypracovali;
• iii. poskytovania relevantných informácií a poradenstva klientom o posúdení alebo zmierňovaní rizík ESG, ktorým sú vystavení, v relevantných a možných prípadoch; a
• iv. zváženia celého radu opatrení špecifických pre protistranu, ako je úprava ponuky produktov, dohoda o pláne a nápravných opatreniach na podporu úsilia o prechod a zvýšenie odolnosti protistrany, resp. ako posledná možnosť ukončenie vzťahu, ak sa pokračovanie považuje za nezlučiteľné s plánovaním a ochotou inštitúcie podstupovať riziko.
• b) úprava finančných podmienok (napr. vrátane zmluvne dohodnutých záruk a nápravných opatrení), podmienok (napr. splatnosti) a/alebo oceňovania na základe kritérií relevantných z hľadiska ESG a stratégie riadenia rizík a politiky interného kapitálu inštitúcie;
• c) zohľadňovanie rizík ESG pri tvorbe odvetvových politík a pri stanovovaní globálnych, regionálnych a odvetvových limitov rizika, limitov expozície a stratégií znižovania zadlženosti;
• d) diverzifikácia úverových a investičných portfólií na základe kritérií súvisiacich s rizikom ESG, napr. z hľadiska hospodárskych odvetví alebo geografických oblastí;
• e) iné nástroje riadenia rizík, ktoré sa považujú za vhodné v súlade s ochotou inštitúcie podstupovať riziká, ako je napríklad možné prerozdelenie financovania medzi odvetviami a v rámci odvetví smerom k expozíciám, ktoré sú odolnejšie voči rizikám ESG.